Toto plemeno vzniklo krížením vlka karpatského s nemeckým ovčiakom a neskôr bolo uznané ako národné plemeno podľa FCI. Československý vlčiak sa vyznačuje vzhľadom pripomínajúcim vlka, ale aj výraznou spoľahlivosťou a vysokou pohybovou aktivitou. Nadväzuje na históriu kynológie na Slovensku, kde sa výcvik a chov služobných psov organizoval už v 60. rokoch 20. storočia a kde sa vytvorila stabilná chovateľská základňa, ktorá viedla k uznaniu plemena.
Pôvod, vznik a významný vývoj plemena
Pod vedením Ing. K. Hartla bol v roku 1955 vypracovaný projekt na získanie služobného plemena spĺňajúceho mimoriadne požiadavky kladené na psa pri službe v pohraničnej stráži. Projekt zahŕňal okrem medzidruhového kríženia aj problematiku fyziologických rozdielov medzi psami, vlkmi a ich krížencami. Prvé krížence vznikli v CHS Libějovice zo spojenia vlčice Brity a nemeckého ovčiaka Cézara z Březového hája; narodilo sa päť šteniat (1 pes a 4 suky), z ktorých sa uplatnili suka BETY a suka BERTA. Berta odchovala v CHS Šamorín niekoľko generácií druhoradových krížencov. Potomstvo Bertinho pôvodu sa neskôr významne zapojilo do ďalšieho chovu.
V roku 1966 Hartl zopakoval pokus o registráciu a založenie klubu, no národný front aj Zväzarm odmietli registráciu krížencov. Koncom 60. rokov bol vydaný rozkaz, ktorý experiment s krížením zastavil, avšak krížence zostali na Slovensku a chov pokračoval pod vedením mjr. Františka Rosíka. Týmto spôsobom vznikla dostatočne veľká chovná základňa pre uznanie plemena, pričom na Slovensku sa sústredil významný tlak na jeho uznanie ako dedičného národného plemena. Oficiálny prvý klub vznikol v roku 1981 a o rok neskôr bol plemeno uznané Federálnym výborom chovateľských zväzov ČSSR; FCI uznala československého vlčiaka až v roku 1989.
Hlavné míľniky a rozdiely medzi generáciami
- Prvé krížence: Brity (vlčica) a Cézar z Březového hája (nemecký ovčiak) - narodené 5 šteniat, z toho BETY a BERTA.
- Berta odchovala generácie druhoradových krížencov; zo skúseností sa vyvíjali ďalšie línie cez štenatá F1, F2 a ďalšie generácie s označením F.
- Prvá línia po Bertinej sučke F1 Berta, druhá línia po Bertinej sučke F2 a nemeckom ovčiakovi Kurt z Václavky, prvý vrh v roku 1960.
- Tretia líniu tvorili kríženci vlka Arga so suka nemeckého ovčiaka Asta z SNB (narodení 1968); neskôr nasledovali ďalšie spojenia, napríklad Ink z SNB a Bara z PS v CHS Malacky.
Vzhľad a temperament
Československý vlčiak je veľkého vzrastu, pes meria minimálne 65 cm v kohútiku, sučka približne 60 cm. Telo má obdĺžnikový rám s pomerom výška:dĺžka 9:10 a dlhé bedrové aj hrudné končatiny. Srsť je hustá, s rovnými chlpmi, farebné spektrum sa pohybuje od žltosivého po strieborný odtieň s jasnou maskou. Oči bývajú jantárovej farby a trojuholníkové uši sú veľmi pohyblivé. Chvost býva v pokoji nosený nižšie. Vlčiaci sú veľmi naviazaní na svoju svorku a majú silné lovecké a orientačné instinty, ktoré ich robia výbornými bežcami a terénnymi odborníkmi.
Charakter a potreby výcviku
Vzhľadom na to, že vznikol krížením vlka a psa, plemeno prejavuje iné štruktúry chovania než tradičné psy. Je ťažšie vychovateľný, nerobí činnosti zbytočne a neopakuje činnosti, ktoré mu spôsobili negatívnu skúsenosť. Nevhodné je cvičiť ho drilom, aký je bežný u nemeckého ovčiaka; ak nie je vlčiak motivovaný napríklad potravou, nemá dôvod povel vykonať. Výcvik je najúčinnejší, keď má majiteľ pevnú autoritu, dostatok času a dobre si naštuduje plemeno. Socializácia by mala začať už v šteňacom veku a vyžaduje konzistentný prístup. Vlčiaky potrebujú veľa pohybu a psychickú stimuláciu; sú vhodné skôr pre skúsených psovodov alebo ľudí so skúsenosťami so psami. Na vodítku je vhodné venčiť ich dlhým stopovacím vodítkom, aby sa mohli dôkladne a slobodnejšie prebehnúť na bezpečnom území.
Starostlivosť, výživa a zdravie
Starostlivosť o srsť nie je náročná, stačí pravidelné česanie počas obdobia presrsťovania. Pri výbere krmiva treba zohľadniť veľkosť a rýchly rast šteňaťa; odporúča sa začať s kĺbovou výživou pre správny vývoj pohybového aparátu. Plemeno má rešpekt k vláknam inštinktov vlka, čo znamená, že je potrebné venovať pozornosť vyváženým zdrojom mäsa a prípadne surovému mäsu. Dve kŕmne dávky denne pomáhajú zabrániť tráviacim problémom a zabezpečujú správne vstrebávanie živín. Väčší dôraz na sociálne a psychické potreby je nevyhnutný pre dosiahnutie stability a vyváženého správania.
Československý vlčiak má pevné zdravie, je húževnatý a odolný; fenky hárajú len raz ročne čo je odlišné od niektorých iných plemien. Významnú úlohu zohráva socializácia, ktorá zodpovedá jeho vnútorným potrebám a ochrannému charakteru. Vhodné bývanie na vidieku poskytuje plytší priestor pre potreby psov a umožňuje dlhšie vychádzky a behy, čo plemenu vyhovuje.
Uznanie a súčasné postavenie plemena
Československý vlčiak bol uznaný FCI v roku 1989 a stal sa jedným zo slovenských národných plemien. Dôraz sa kladie na zachovanie unikátnych vlčích prvkov a zároveň na viaceré pozitívne pracovné vlastnosti, ktoré robia toto plemeno vhodným partnerom pre aktívnych majiteľov. Výcvik a socializácia predstavujú kľúčové faktory pre správnu integráciu plemena do rodiny a spoločnosti.
V mysli československého vlčiaka
Praktické odporúčania pri chove a zoznámení sa s plemenom
- Sledujte, aby šteňatá zostali s matkou minimálne osem týždňov a boli riadne zaočkované, odčervené a označené čipom.
- Pred zakúpením si vyžiadajte rodokmeň a výsledky zdravotných testov, ako i fotografie a prostredie chovateľskej stanice.
- Pri výbere krmiva zohľadnite vek, veľkosť a tempo rastu; začnite s podpôrnou výživou na kĺby a postupne prechádzajte na komerčné krmivá vhodné pre aktívne psy.
- Overte si čistotu a hygienu chovateľskej stanice a prostredie, kde psy vyrastajú, aby ste získali čo najlepšiu predstavu o povahe a výcviku šteniat.
Som súčasťou tímu Panakei, kde sa dlhodobo venujem výskumu v oblasti výživy, zdravia a celkovej starostlivosti o psov. Špecializujem sa na témy spojené s výživou, zdravotnou prevenciou, správaním a každodennou starostlivosťou.
tags: #cesko #slovensky #vlciak #strieborny