Rodným miestom psa novofundlanského je "prekvapivo" ostrov Newfoundland, ktorý patrí ku Kanade. Presnejšie dátum vzniku nie je známe, ani presne aká zmes psov pre vývoj tohto zvieraťa bola použitá. Najpravdepodobnejšie to boli psy domorodých indiánov a veľký medvedí pes. Ďalej sa potom pridali psi európski, ktorí sa na tento ostrov dostali so svojimi majiteľmi, rybármi. A viete, že je dosť pravdepodobné, že sú to tiež príbuzní dnešných labradorských retrieverov? Do Európy sa títo milovníci vody dostávajú až na konci 18. storočia a tu potom sú "došľachtení" do podoby, ktorú poznáme dnes.
Novofoundlanďan patrí so svojou váhou, ktorá u psov dosahuje až 68 kg a výškou okolo 70 cm do kategórie obrích plemien. Avšak jeho masívne a svalnaté telo nijako nebráni dobre koordinovanému pohybu. Športovec, ktorý prevádzkuje nejaký kynologický šport na vrcholovej úrovni z neho teda s veľkou pravdepodobnosťou pravdepodobne nebude, ale čo miluje a čo k svojmu životu potrebuje, to je voda. Využite tak každú možnú príležitosť a vezmite ho na poriadnu kúpačka. Možno že nakoniec urobí kariéru aj ako vodný záchranár.
Cítiť sa ako ryba vo vode mu umožňujú tzv. "plávacie blany" medzi prstami okrúhlych láb a tiež jeho srsť. Tá sa skladá z hustej podsady a polodlhej srsti krycej, ktorá môže javiť známky mierneho zvlnenia. Ovšem nikdy nie kučeravá. Čo je ale na srsti novofoundlanďáka najpodstatnejšie, je jej ochranný mastný film, ktorý neprepustí k telu kvapôčku vody. Najobvyklejším farebným variantom je čierna, v lete potom môže byť mierne vyblednutá od slnečných lúčov. Biele znaky sú prípustné na hrudi, špičke chvosta alebo prstoch.
Novofoundlandské plemeno patrí so svojou maximálne tolerantnou a všeobjímajúcou povahou k obľúbeným rodinným psom. Od detí si toho nechá dosť páčiť a dosýta si s nimi užíva ich hier. Rovnako tak sa nebude vzrušovať pri pohľade na inú domácu zver. Čo sa výcviku týka, počítajte s tým, že to nie je plemeno služobné a dokonalé podriadenie alebo "panáčkovanie" nie je v jeho povahe. Avšak vzhľadom k jeho proporciám, výcvik a socializácia od šteňacieho veku sú nevyhnutné. Ako strážca sa môže uplatniť maximálne svojím vzhľadom, ktorým u jedincov neznalých jeho povahy bude vzbudzovať rešpekt.
Najväčšou "starosťou" tohto obríka bude jeho kožuch. Pretože slúži ako dokonalá obrana pred zvlhčením, chladom a nachladnutím, vyžaduje zodpovedajúcu starostlivosť. Žiadne strihanie ani trimovanie neprichádza do úvahy. Ale pravidelné rozčesávanie aj niekoľkokrát týždenne, aby sa zabránilo zachuchvalcovaniu alebo aj plstnateniu srsti. Šampóny pokojne zahoďte tiež, len by zničili prirodzenú ochranu chlpov. Ako u každého veľkého plemena aj tu dbáme od malinka na správnu výživu a tiež zbytočne nezaťažujeme pohybový aparát. Vhodné je do jedálnička zaradit doplnky výživy so zameraním na kĺby.
Plávanie je jednou z najobľúbenejších aktivít, ktorú môžete so svojim štvornohým kamarátom v lete prevádzkovať. Blahodarný účinok pohybu vo vode môže byť využitý aj pri fyzioterapii u psov trpiacich artrózou alebo ako rehabilitácia po operáciách. Čo precvičujeme: Kľudným a bezpečným plavaním získa pes dobrú fyzickú kondíciu a vytrvalosť. Pre psov, ktorí majú choré kĺby, je pohyb vo vode liečebnou terapiou. Čo potrebujeme: Uterák, hračky do vody, záchrannú vestu do vody pre psa, pitnú vodu (pri plávaní v mori).
Ako sa zoznámiť so psom s plávacími blanami? Niektoré plemená majú lásku k vode v krvi už od narodenia. A nielen retrievery, novofundlandští psi a ostatné vodné psy radi plávajú. Akonáhle raz prídu na chuť plávanie, užíva si väčšina psov osvieženie či už v rybníku, rieke alebo mori. A keď sa ešte navyše stretnú v tíme človek-pes dva plavci, môže sa táto vášeň dokonca využiť aj v záchranárstvo. Pes ako plavec-záchranár môže vykonávať v úzkej spolupráci so svojím majiteľom znamenitú prácu.
Kto má ctižiadosť, môže plavecké schopnosti svojho psa dobre trénovať pri rôznych vodných akciách alebo pri záchranárskych výcvikách. Mokré labky - tučná odmena. Každý pes musí najskôr opatrne vyskúšať, čo to vlastne tá voda je za divnú vec. Dokonca aj novofundlandský pes sa môže prvýkrát ukázať ako strachopud. To, či pes bude mať radosť z hier vo vode, je predovšetkým otázkou jeho postupného navykania na vodu a výchovy.
Uvidíte, ako sa sám s vodou zoznámi. Keď sa hneď od začiatku o vodu veľmi zaujíma, strčí ak zvedavo do vody ňufák a možno aj jednu labku namočí do tej "studenej a mokré veci", pochváľte ho náležite a pre tentoraz už vodu nechajte byť. Pomalé preskúmavanie tohto nového neobvyklého prvku je najlepším predpokladom k tomu, aby si váš pes vybudoval k vode kladný vzťah. Pre neskoršie aportovacia hry sa predávajú v obchodoch s chovateľskými potrebami rôzne plávajúce hračky. Hádžte ich spočiatku len tak ďaleko do vody, aby pes vždy stačil a nemusel pre ňu plávať. Až až vtedy, kedy máte pocit, že si na vodu úplne zvykol a dôveruje jej, hoďte hračku tak, aby musel vo vode urobiť dve tri tempa.
A po návrate s hračkou na brehu samozrejme veľká pochvala a odmena! Pri navykaní psa na vodu zabudnite na nejaké donucovacie prostriedky. Zlá skúsenosť je veľmi zlým učiteľom. Plavcom od narodenia plávať vie všetci psi, a teda sa nemusia na rozdiel od nás učiť žiadnym špeciálnym tempům, aby sa udržali na vode. Akonáhle stratí pôdu pod nohami, začnú inštinktívne robiť správne pohyby: pádlujú všetkými labkami dopredu, ako by chceli bežať. Ale psy to sami nevedia. Skúste presvedčiť toho svojho, aby to sám od seba raz vyskúšal. Ostatne, zdanlivé plávacie blany, ktoré sú úplne zreteľné pri vodných psov, ako je novofundlandský pes alebo retrievery, majú všetci psi. Nahmatajte si ich ešte raz ...
Záchranná plávacia vesta pre horlivých plavcov. Principiálne smie do studenej vody každý pes, ktorý z toho má potešenie. Ovšem existujú určité pravidlá bezpečnosti, aby ste sa vyhli nebezpečným situáciám. Psy si totiž nevedia rozumne rozdeliť svoje sily. Zúrivo šantia, behajú a plávajú, kým to ide. Ak sú na lúke, spravidla si môžu jednoducho odpočinúť tým, že si dajú chvíľu pauzu. Ale vo vode tohle nejde. Tam pes väčšinou pocíti, že mu dochádzajú sily, príliš neskoro, aby bol schopný sa vrátiť na breh. A svalovú únavu pociťujú všetci psi rovnako ako my ľudia. Aby ste zabránili najhoršiemu, nehádžte aportovanie hračku príliš ďaleko do vody a nie príliš často. Pri takýchto hrách ho vždy starostlivo sledujte. Ak plávate spolu, predlžujte vzdialenosti veľmi pomaly a vždy zostávajte v blízkosti brehu. Navyše môžu byť veľmi nebezpečné spodné prúdy, ktoré môžu ohroziť ako človeka, tak i psa. Preto by ste mali byť pri plávaní v neznámych vodách veľmi obozretní a vždy sa vyhnúť akémukoľvek riziku.
Aportovacia hra s plávajúcou hračkou je pre psa zábavná aj vtedy, keď si musí len namočiť labky. Kto chce so psom skutočne pravidelne plávať, mal by mu z bezpečnostného hľadiska zaobstarať záchrannú plávaciu vestu (je k dostaniu v potrebách pre chovateľov). A tu sa rozhodne oplatí nešetriť na kvalite vesty. Vysoko kvalitné záchranné plávacie vesty sú väčšinou veľmi pevné, aby psa udržali. Ľudia, ktorí pracujú so psami vo vode pri záchranných akciách, rozhodne odporúčajú, aby sa im záchranné vesty dávali. Ak vás pes sprevádza pri vodných športoch, ako je napr. Plachtenie, surfovanie alebo kanoistika, je záchranná vesta priamo nutnosťou. Ostatne, obojok alebo hrudnej postroj nemajú na plávajúcim psovi čo robiť. Hrozí totiž nebezpečenstvo, že pri pohybe nôh sa môže jedna zachytiť a znemožniť mu plávanie. Pozor tiež na pod vodou schované konáre, ktoré môžu psa tiež nebezpečne ohroziť.
Hry na brehu sú bezpečné. Pri výletoch na morské pobrežie je záchranná plávacia vesta nevyhnutnosťou a bez nej by si pes nemal na pobreží ani hrať. Rešpektujte jeho prirodzený strach z vĺn a nenaháňajú ho do prílivu. Väčšine psov slaná morská voda nechutí. Napriek tomu však dbajte na to, aby sa jej príliš nenapili. Pri dlhšom pobyte na morskom pobreží by ste so sebou mali vždy mať dostatok sladkej pitnej vody, aby mohol váš plážový bežec svoj smäd uhasiť. Po návrate od vody vždy psa osprchujte, aby ste predišli možnému podráždeniu pokožky slanou vodou.
Zdravé kosti: Plávanie je dobrý pohyb pre správny vývoj kostí. Plávanie a vodné športy sa používajú aj ako terapia pri mnohých ochoreniach pohybového aparátu psov. Tiež starším psom umožňuje voda lepší pohyb a dokonca môžu takto aj vo vode športovať. Bezstarostne si užívať vodných hrátok im navyše pomáha aj záchranná plávacia vesta.
Landseer a jeho súvislosti s novofundlandským psom
Landseer je starobylé hoci formálne mladé plemeno. Získalo svoje meno podľa maliara Edwina Landseera, ktorý tieto psy rád maľoval. Za krajinu pôvodu sa považuje Anglicko. Po roku 1620 boli tieto psy dovezené anglickými rybármi na ostrovy Labrador a Newfoundland, kde sa krížili s miestnymi psami. Výsledkom boli mohutné, bohato osrstené psy. Vznikali jednofarebné ale aj fľakaté varianty. Využívali sa ako ťažné psy, ktoré pomáhali mäsiarom, neskôr sa spolu s čiernymi a hnedými newfoundlandskými psami používali na priťahovanie rybárskych lodí z vody. Časom začali byť viac obľúbené čierne a hnedé Newfoundlandské psy a čierno-biela varianta začala pomaly zanikať. No vďaka pár nadšencom sa chov Landseerov podarilo udržať aj behom 2. svetovej vojny. Za zachovanie tohoto plemena môžeme byť vďační najmä E. V roku 1955 podali nemecký a švajčiarský kynologický zväz spoločný návrh, aby FCI (medzinárodná kynologická organizácia) uznala Landseerov ako samostatné plemeno, a aby sa jedince mohli zúčasňovať na výstavách a získavať tituly. Uznané bolo v roku 1959 ako samostatné plemeno.
Tento obor je láskyplný a milujúci pes, ktorý veľmi dobre vychádza s deťmi aj s cudzími ľuďmi. Preto nie je najlepším strážnym psom. Rád privíta všetkých okolo seba. Charakterizuje ho láska k vode. Je to vyrovnaný, samostatný a sebavedomý pes, no zároveň veľmi oddaný svojmu majiteľovi. Veľmi ľahko sa dá s ním pracovať, je poddajný a veľmi inteligentný. Neprejavuje sa agresívne, ale v najhoršom si vie svoju rodinu ochrániť. Landseer sa využíva aj ako canisterapeutický pes. Vďaka svojej milej a jemnej povahe sa v tejto branži osvedčil na výbornú. Veľmi dobre sa mu darí aj v záchranárskych kruhoch, hlavne vodné práce. Vyhovuje im celoročný pobyt von, keďže viac obľubujú nižšie teploty. O srsť sa treba pravidelne starať, aby sa nezačali tvoriť zlepeniny a aby biela farba na jeho srsti nezožltla.
Cena šteniatka s preukazom pôvodu (PP). Pes z inzerátu. Tvoja registrácia ti môže priniesť veľa výhod. Nielen že budeš vždy v obraze a informovaný čo sa deje v psom svete, prečítaš si v našom blogu veľa poučných článkov, ktoré ti pomôžu viac porozumieť svojmu psovi, vytvárať témy a diskutovať v našom fóre a navyše sa môžeš zapojiť do našich súťaží.
Veľký a mohutný pes obdĺžnikového formátu. Novofundlandský pes môže dosiahnuť výšku vyše 70 cm a hmotnosť okolo 70 kg. Má mohutnú, veľmi solídnu stavbu tela, no v žiadnom prípade nepôsobí ťažkopádnym dojmom. Končatiny sú silné a na veľkých labách medzi prstami sa nachádzajú pre toto plemeno typické plávacie blany. Chrbát je široký a rovný, krk je silný. Hlava novofundlandského psa je široká s pomerne krátkou tlamou. Srsť: Hustá, dlhá a silná srsť prekrýva mäkkú podsadu odpudzujúcu vodu. Novofundlandský pes nepatrí k pestro sfarbeným psím plemenám. Typickými farbami sú čierna, hnedá a biela. Môžu sa vyskytovať aj znaky.
Veľkosť: Psy v kohútiku okolo 71 cm, suky 66 cm, hmotnosť 50-69 kg. Charakteristika: Pokojným a miernym psom, vychýreným svojou priateľskou povahou a láskou k ľuďom, najmä k deťom. V prípade ohrozenia sa však aj on vie dôrazne brániť. Využitie: Pôvodne rybársky pes. Dnes používaný ako záchranár, schopný aj bežného služobného výcviku. Dobrý rodinný pes, strážca, spoločník. Zvláštne nároky: Má rád vodu, rád pláva. Potrebuje pravidelné kefovanie, inak splstnatie. Môže byť celý rok vonku.
Výskyt: Trvalo obľúbené plemeno. Pôvod: Pravdepodobne európskeho pôvodu, formoval sa však po stáročia ako pomocník rybárov na kanadskom ostrove New Foundland. Vtedy bol oveľa menší a ľahší, mal drsnú alebo vlnitú srsť. Do modernej podoby ho, podobne ako veľa iných plemien, dotvorili vo Veľkej Británii.
Popis: Veľký a mohutný pes obdĺžnikového formátu. Masívna široká hlava s kratšou hranatou ňucháčovou partiou. Malé očí položené ďaleko od seba. Uši malé, priliehajú k hlave. Telo s veľmi hlbokým hrudníkom, širokým a rovným chrbtom. Nohy rovné, svalnaté. Chvost siaha po priehlavkový kĺb, na konci je mierne skrútený, pri pozornosti dvíha. Srsť dlhá, s hustou podsadou, veľmi odolná voči nepriazni počasia, v tvárovej partii a na predných nohách kratšia. Farba čierna alebo hnedá. Veľkosť: Psy v kohútiku okolo 71 cm, suky 66 cm, hmotnosť 50-69 kg.
Charakteristika: Pokojný a mierny pes, vychýrený svojou priateľskou povahou a láskou k ľuďom, najmä k deťom. V prípade ohrozenia sa však aj on vie dôrazne brániť. Využitie: Pôvodne rybársky pes. Dnes používaný ako záchranár, schopný aj bežného služobného výcviku. Dobrý rodinný pes, strážca, spoločník. Zvláštne nároky: Má rád vodu, rád pláva. Potrebuje pravidelné kefovanie, inak splstnatie. Môže byť celý rok vonku.
Majú sa rešpektovať aj špecifické labkové detaily: Vankúše labiek, vlčie pazúry a ďalšie. Rozličné tipy pre starostlivosť a porovnanie labkov s ľudskými končatinami ponúkajú pohľad na anatomické detaily a čo všetko ovplyvňuje ich výživu a pohyb.