Československý vlčiak je fascinujúce plemeno, ktoré spája jedinečné vlastnosti vlka a psa. Jeho história, temperament a potreby sú výnimočné, čo z neho robí skvelého spoločníka pre aktívnych majiteľov, ktorí sú ochotní investovať čas a energiu do jeho výcviku a socializácie.
História plemena: Odvážny biologický experiment
História tohto zaujímavého plemena psa siaha až do polovice 50. rokov minulého storočia, keď bol vykonaný veľmi odvážny biologický experiment. Vo vtedajšej ČSSR skrížil biológ Karel Hartl nemecké ovčiaky s karpatskými vlkmi. Poverila ho tým armáda, nakoľko hľadala služobné psy, ktoré by boli lepšie prispôsobené extrémnym poveternostným podmienkam vo vysokých oblastiach československého pohraničia. Okrem toho mali byť psy veľmi ostražité. Pre Hartla, ktorý pôvodne nemal v úmysle vytvoriť plemeno psa, bol hlavným cieľom jeho pokusov vedecký záujem a zistenia o plodnosti a anatomických zvláštnostiach dvoch jedincov vyplývajúce z experimentov. Náčelník služobnej kynológie pohraničnej stráže Karel Hartl vypracoval projekt na získanie krížencov vlka so psom. Projekt zahŕňal okrem preskúmania otázok medzidruhového kríženia v rámci biológie, dedičnosti a biometrie, ako aj problematiku fyziologických rozdielov medzi psami, vlkmi a ich krížencami. Uplynuli tri náročné roky, kým sa 26. mája 1958 narodili prvé šteňatá. Vlčica Brita - dnes pramatka československého vlčiaka - sa dovtedy odmietala páriť a zranila všetkých vybraných chovných psov. K páreniu došlo až vtedy, keď sa do výbehu vlčice náhodou dostal agresívny a mimoriadne dominantný ovčiarsky pes Cézar z Březového hája. Prvé krížence sa narodili v CHS Libějovice zo spojenia vlčice Brity a nemeckého ovčiaka Cézara z Březového hája. Narodilo sa päť šteniat (1 pes a 4 suky), z ktorých sa v ďalšej plemenitbe uplatnila suka F1 Bety a suka F1 Berta. Berta odchovala v CHS Šamorín niekoľko generácií krížencov druhej filiálnej generácie. Z Bertiných šteniat sa v ďalšom chove uplatnila suka Osa a psy Old a Odin, ktorí prispeli svojím genetickým materiálom aj medzi prvými civilnými chovateľmi. Z potomstva Bety bolo odchovaných niekoľko vrhov druhej až štvrtej filiálnej generácie a tiež prvé spojenia dvoch krížencov druhej filiálnej generácie. F3 potomkovia suky F2 Osa vytvorili početnú základňu tvorenú 66 psami a 40 sukami. Druhá línia bola vytvorená z potomkov vlčice Berty a nemeckého ovčiaka Kurta z Václavky. Prvý vrh tvorilo šesť šteniat, ktoré sa narodili dňa 21. mája 1960. V ďalšej plemenitbe sa uplatnil pes Bikar. Tretiu líniu tvoria kríženci vlka Arga so sukou nemeckého ovčiaka Asta z SNB, ktorí sa narodili v roku 1968 v CHS polície v Býchoroch. K ďalšej plemenitbe boli použití pes Ink z SNB a jeho sestra Bara z PS v CHS Malacky. Už prvé krížence boli podrobované výcviku a testované na schopnosť sociálnej väzby na človeka. Psy boli buď zaraďované do služby, alebo ich predávali civilným chovateľom. V 60. rokoch 20. storočia bol chov ČSV na Slovensku organizovaný iba v chovateľskej stanici PS v Malackách pod vedením majora Františka Rosíka. V roku 1968 došlo k zmene vo funkcii náčelníka kynológie PS a program chovu krížencov bol zastavený. Mjr. Rosík a členovia Bratislavskej brigády PS však vytvorili podmienky pre ďalší chov československého vlčiaka. V roku 1974 obohatil chov ďalší vlk Šarik, ktorého potomkovia sa uplatnili aj v civilnom chove. V roku 1966 vznikol návrh budúceho štandardu plemena a Ing. Hartl sa pokúsil o jeho registráciu v civilnej plemennej knihe a založenie klubu. V tej dobe bolo pre založenie klubu potrebné zastrešiť ho v tzv. Národnom fronte a chov následne riadil Zväzarm (Zväz pre spoluprácu s armádou), ktorý odmietol registráciu krížencov. Ďalší pokus o založenie klubu v roku 1970 opäť zlyhal. Koncom 60. rokov prišiel rozkaz, ktorým bol experiment kríženia vlka a nemeckého ovčiaka, resp. ďalšie vzájomné kríženie už vzniknutých krížencov, zastavený. Posledný vrh krížencov v Česku sa narodil v roku 1971 a nasledujúcich 10 rokov sa nenarodilo jediné šteňa. Krížence však zostali na Slovensku, kde pod vedením mjr. Františka Rosíka, kríženie pokračovalo. Vytvorila sa dostatočne veľká chovná základňa pre uznanie plemena. Na Slovensku preto vznikla silná iniciatíva za uznanie československého vlčiaka ako plemena. A chovateľská základňa, aj v čase jeho uznania, sa nachádzala najmä v slovenskej časti spoločnej republiky. Klub vznikol až v roku 1981, keď sa Český svaz chovatelů podujal zapísať československého vlčiaka do hlavnej plemennej knihy v Prahe. O rok neskôr bol československý vlčiak vtedajším Federálnym výborom chovateľských zväzov ČSSR uznaný za národné plemeno. V tomto čase sa už do Česka znovu začali dovážať šteniatka československého vlčiaka zo Slovenska. FCI uznala československého vlčiaka v roku 1989. Ing. Hartl nesie zásluhu za vytvorenie unikátneho projektu kríženia vlka a nemeckého ovčiaka, ktorý mal za úlohu revitalizáciu plemena nemecký ovčiak, teda zlepšenie jeho vlastností. Za vznik plemena československý vlčiak, jeho uznanie a vytvorenie a organizovanie širokej chovateľskej základne na Slovensku nesie zasa zásluhu mjr. František Rosík. Je preto možné zovšeobecniť, že bez Ing. Hartla by neexistovali krížence, bez mjr. Františka Rosíka by nebolo československého vlčiaka ako samostatného plemena.
V roku 1955 sa Ing. Karol Hartl snažil vypracovať projekt na vyšľachtenie služobného psa, ktorý by spĺňal vysoké požiadavky na služobného psa pohraničnej stráže vtedajšieho Československa. Cieľom tohto kríženia bolo dosiahnuť odolné, vytrvalé a ostražité jedince, schopné efektívne strážiť hranice so západným Nemeckom a Rakúskom. Realizácia tohto plánu začala v roku 1957, pričom sa na nej podieľali viaceré chovateľské stanice, ktoré skúmali povahové vlastnosti psov. V roku 1966 sa Ing. Karl Hartl pokúsil o oficiálnu registráciu v civilnej plemennej knihe a založenie klubu. V tejto dobe bolo potrebné pre založenie oficiálneho klubu získať podporu Národného frontu, pričom chov prevzal pod svoje krídla Zväz pre spoluprácu s armádou, ktorý však odmietol registráciu krížencov. V roku 1970 sa pokus o založenie klubu zopakoval, ale opäť zlyhal. Koncom 60. rokov bol vydaný rozkaz, ktorý experiment s krížením vlka a nemeckého ovčiaka zastavil. Krížence zostali na Slovensku, kde pokračovalo kríženie pod vedením majora Františka Rosíka. Vďaka nemu sa vytvorila dostatočne veľká chovná základňa na uznanie tohto plemena. Práve na Slovensku vznikol silný tlak na uznanie plemena československého vlčiaka. Oficiálny prvý klub vznikol až v roku 1981, keď sa do boja o zapísanie plemena do oficiálnej plemennej knihy zapojil aj Český zväz chovateľov. Vďaka tomu bolo plemeno zapísané v Prahe. Môžeme preto konštatovať, že bez Ing. Hartla by neexistovali krížence, bez mjr. Františka Rosíka by nebolo československého vlčiaka ako samostatného plemena.
Vzhľad: Podoba vlka v elegantnom tele
Československý vlčiak je veľký pes, vzhľadom pripomínajúci vlka. Má pevne stavané telo obdĺžnikového tvaru. Na prvý pohľad je možné rozlíšiť samca od samice. Ich úzke, šikmé oči sú jantárovej farby a trojuholníkové uši sú veľmi pohyblivé, zachytávajúce zvuky z okolia. Končatiny sú pevné, umožňujúce psovi vznešený a elegantný klus. Labky sú silné s tmavými pazúrmi a výraznými vankúšikmi. Chvost je vysoko nasadený, v pokoji býva nesený nižšie.
Československý vlčiak má robustnú a zároveň elegantnú stavbu tela. Podobu vlka u československého vlčiaka je vidno v jeho stavbe tela, klinovitej hlave, ako aj v jeho sivej srsti, svetlej maske a dobre vyvinutom svalstve. Samce zvyčajne dosahujú výšku v kohútiku približne 65 cm. Na druhej strane, sučky zvyčajne nedorastú vyššie ako 60 cm. Pokiaľ ide o hmotnosť, samce vážia najmenej 26 kg a samice 20 kg. Typické je žltosivé až strieborné sfarbenie so svetlou maskou. Srsť je hustá s rovnými chlpmi. Československý vlčiak sa pohybuje klusom.
Mohutná a voči poveternostným vplyvom odolná rovná srsť má žltosivé až striebristosivé sfarbenie. Prípustná je aj tmavosivá farba. Pre všetky farebné varianty je charakteristická svetlá maska, ktorá jasne vyniká, rovnako ako biele znaky na hrudi a spodnej časti krku. Zvláštnosťou, ktorú zdieľa s vlkom, je aj sezónne prispôsobenie srsti. Jeho srsť je preto v zime výrazne iná ako v lete. V zime pokrýva celé telo hustá podsada, ktorá spolu s krycou srsťou vytvára mohutné osrstenie, ktoré sa tiahne od ušníc cez brucho až po prsty na nohách. Hlava československého vlčiaka má typický znak, ktorý jasne odlišuje samcov od samíc a má ľahko klenuté čelo s len mierne výrazným stopom. Úzke, šikmo uložené oči, ktoré sú spravidla jantárovej farby, vytvárajú typický intenzívny výraz vlčiaka. Jeho trojuholníkové stojace uši sú stredne veľké a poukazujú na pôvod vlka, rovnako ako aj na jeho široký repertoár reči tela. Dokáže sa tak vyjadrovať rôznymi mimickými a gestikulačnými spôsobmi.
Správanie a temperament: Verný spoločník s vlčími inštinktami
Československý vlčiak je veľmi temperamentný pes s vynikajúcim zmyslom pre orientáciu v teréne a vysokou úrovňou aktivity. Veľký dôraz sa kladie na jeho cvičitelnosť. Krížením vlka a nemeckého ovčiaka sa vytvorili nové povahové rysy, pričom vlčiak si zachoval anatomické prvky vlka, ktoré mu umožňujú byť výborným bežcom a schopným vytrvalostným športovcom. Na druhej strane je československý vlčiak ťažšie vychovateľný v porovnaní s nemeckým ovčiakom. Toto plemeno má svojskú osobnosť a nie je naklonené vykonávať činnosti, ktoré považuje za zbytočné. Nevhodné je ho cvičiť prísnym drilom, aký je bežný u nemeckého ovčiaka. Ak vlk nie je motivovaný potravou, stráca záujem o vykonanie povelu.
Československý vlčiak je veľmi naviazaný na svorku, či už ide o psí alebo ľudský kolektív. Veľmi ťažko si zvyká na nových majiteľov. Toto plemeno je empatické a citlivé, a preto potrebuje silné puto so svojím pánom. Ak si zaobstaráte toto plemeno, môžete očakávať, že skoro vôbec nešteká, ale za to viac vyje. Ďalším znakom sú silné lovecké inštinkty, preto je vhodné ich venčiť na vodítku. Ideálne je zaobstarať si dlhé stopovacie vodítko, aby sa pes mohol poriadne prebehnúť.
Vlčiak je veľmi viazaný na svoju "svorku" a na nového majiteľa si zvyká veľmi obtiažne. Toto plemeno má silné cítenie a potrebuje žiť v tesnej blízkosti svojho pána. Samotu a odlúčenie znáša veľmi zle a hlasným vytím sa domáha návratu svojho majiteľa. Kto si zaobstará psa tohto plemena, čoskoro zistí, že československý vlčiak skoro nešteká, ale o to viac vyje. Ďalším typickým znakom sú silné lovecké pudy. Vlčiaci sú veľmi nároční na včasnú socializáciu. Už od útleho šteňacieho veku je nutné psa zoznamovať s rôznymi ľuďmi, zvieratami a životnými situáciami. Vlčáci sú veľmi vnímaví na postavenie jednotlivých členov svorky a ich hierarchiu.
Na druhej strane je československý vlčiak ťažšie vychovateľný, keďže rovnako ako vlk, ani toto plemeno nerobí nič zbytočne. Zásadne neopakuje činnosť, pri ktorej mal negatívnu skúsenosť. Je tiež nevhodné cvičiť ho drilom ako je to zvykom u nemeckých ovčiakov, pretože ak nie je vlčiak motivovaný napríklad potravou, nemá dôvod cvik vykonať.
Zdravá nedôvera a určitá rezervovanosť sú dnes podľa normy FCI vyslovene žiaduce. Zodpovedným chovom, dôslednou výchovou a komplexnou socializáciou je však možné tieto vlastnosti nasmerovať pozitívnym a spoločensky vhodným spôsobom. V uvedených podmienkach sa z československého vlčiaka môže stať nebojácny spoločník, ktorý sa pri výcviku ukáže ako veľmi poslušný a učenlivý. Jeho verná oddanosť svojmu pánovi sa z tohto hľadiska javí ako veľmi užitočná. Vďaka jeho nadpriemernej inteligencii je veľmi učenlivý aj keď ide o náročné úlohy, a to za predpokladu, že ich považuje za zmysluplné.
Československý vlčiak je veľmi náročný na socializáciu, ktorú je potrebné začať už v šteňacom veku a pristupovať k nej zodpovedne. Vlčiaci sú vnímaví na postavenie jednotlivých členov svorky a ich hierarchiu. Preto je toto plemeno vhodné skôr pre skúsenejších psovodov alebo ľudí, ktorí už majú skúsenosti so psami.
Škola Zvierat - Československý Vlčiak
Výchova a výcvik: Pevná ruka a dôslednosť
Výchova a výcvik plemena československý ovčiak nepatrí tak úplne k najjednoduchším. Výcvik tohto nemalého aktívneho plemena bude dosahovať najlepšie výsledky v prípade, že majiteľ je autoritou. Od majiteľa sa predpokladá, že bude mať pevnú ruku, dostatok času na psa a poriadne si naštuduje o tomto plemene. Výchova každého psa je veľmi dôležitá. Najlepšie je s výchovou začať od malého šteniatka, psík je vtedy najviac učenlivý a ľahšie sa s ním pracuje.
Výchova: Veľa času a dôslednosti Človek, ktorý trávi niekoľko hodín denne mimo domova v práci a po práci si rád vyloží nohy, určite nie je vhodným majiteľom pre tohto aktívneho a citlivého vlčiaka. Výchova československého vlčiaka si okrem množstva fyzickej a psychickej aktivity vyžaduje najmä veľa času a dôslednosti. Nedostatočná výchova, nezmyselné násilie alebo zanedbávanie môžu mať v prípade tohto plemena psa nebezpečné následky. Hoci je od prírody dobromyseľný a na človeka by bezdôvodne nezaútočil, je to veľmi sebavedomý a silný pes, ktorý sa v prípade zlého zaobchádzania vzbúri a sám prevezme kontrolu nad „svorkou“.
Kto má u Vás hlavné slovo? Aby ste takýmto situáciám predišli, je dôležité, aby ste svojmu psovi od útleho veku ukázali, že ste vhodným vodcom svorky. Autorita, sebadôvera, skúsenosti, ale aj trpezlivosť a schopnosť psa primerane pochváliť sú nepostrádateľné vlastnosti, ktorými by ste mali disponovať. Je dôležité, aby ste psovi už od šteniatka pridelili úlohu “najnižšie postaveného” v rodine a umožnili mu získať dobré skúsenosti s touto pozíciou vo všetkých oblastiach života. Svojho citlivého a ľahko ustráchaného štvornohého priateľa začnite čo najskôr opatrne privykať na nové prostredie, ľudí, zvuky alebo iné zvieratá. Každý deň mu ukážte niečo nové. Aj keď je to len dieťa na kolobežke alebo traktor na poli. A dajte mu pocit, že sa s Vami ako vodcom svorky môže cítiť bezpečne a že nie je potrebné zasahovať.
Československý vlčiak je veľmi náročný na socializáciu, ktorú je potrebné začať už v šteňacom veku a pristupovať k nej zodpovedne. Vlčiaci sú vnímaví na postavenie jednotlivých členov svorky a ich hierarchiu. Preto je toto plemeno vhodné skôr pre skúsenejších psovodov alebo ľudí, ktorí už majú skúsenosti so psami.
Životné podmienky a starostlivosť
Československý vlčiak je náročné plemeno, ktoré potrebuje veľa pohybu a pravidelnú psychickú stimuláciu. Ideálny je pre neho život na vidieku, kde má dostatok priestoru na pohyb. Starostlivosť o srsť nie je náročná, stačí pravidelné česanie počas obdobia presrsťovania. Dôležité je tiež dbať na stav zubov, pazúrov a uší.
Tento pes nie je vhodný na chov v meste a ideálnym prostredím pre neho bude život na vidieku. Vlčiak je veľmi odolný voči rozmarom počasia a môže byť držaný celoročne vonku. Je však nevyhnutné, aby mal pravidelný kontakt s členmi svojej "svorky." Je to veľmi aktívny a vytrvalý pes, ktorý denne potrebuje veľa pohybu vo voľnej prírode a k tomu nejaké zamestnanie. Dobrou voľbou bude zapojiť psa do niektorého zo psích športov. Československý vlčiak je vďaka svojej vytrvalosti vhodný pre športové výcvik, caniscross, bikejöring, skijöring, dog-trekking alebo triatlon.
Starostlivosť o srsť vlčiaka je veľmi nenáročná a spočíva len v občasnom dôkladnom vyčesávaní. V období pĺznutia je nutné česať psa častejšie. Vďaka svojej samočistiacej schopnosti nevyžaduje srsť vlčiaka takmer žiadne kúpanie. Raz týždenne by mala byť vykonaná kontrola očí a uší, aby sa včas odhalili prípadné zápaly. Ďalej sa odporúča pravidelná ústna hygiena a podľa potreby skrátenie prerastených pazúrikov.
Výmena srsti je výzvou Veľkou výzvou u tohto psa je určite výmena srsti, ku ktorej dochádza dvakrát ročne. Vtedy sa mení srsť z letnej na zimnú a naopak. Veľké množstvo srsti, ktoré vlčiak stratí v priebehu niekoľkých týždňov, je ťažké zachytiť, najmä keď sa zbavuje hustej zimnej srsti. Aj keď v tomto období je vysávač skoro stále v prevádzke, v odľahlých kútoch domu pravdepodobne vždy nájdete chumáče chlpov. Schopnosť prižmúriť oči nad nedostatkom čistoty vo Vašej domácnosti je v tejto fáze určite užitočná. Okrem srsti v období pĺznutia však tento pes prináša do domu prekvapivo málo nečistôt.
Ak máte dobre oplotený pozemok, robustného vlčiaka môžete chovať aj vonku. Keďže má však rád spoločnosť a nerád zostáva dlho sám, druhý pes by mu v tomto prípade určite prospel. V prípade zlého počasia potrebuje mať možnosť uchýliť sa na suché chránené miesto. Samozrejme, dlhodobý pobyt vonku a voľné pobehovanie po Vašom pozemku nenahradí spoločné prechádzky a výlety do prírody. Pes potrebuje pevné puto s majiteľom a nikdy by nemal zostať sám príliš dlho.
Zdravie a kŕmenie
Československý vlčiak zdedil po svojich vlčích predkoch veľmi pevné zdravie. Je to veľmi odolný a húževnatý pes, ktorý zvyčajne netrpí chorobami. Z genetických chorôb sa môže vyskytnúť dysplázia bedrového kĺbu, dysplázia lakťa alebo degeneratívne myelopathie. U niektorých jedincov sa objavujú tráviace problémy. Zvláštnosti plemena je, že oproti iným psím rasám, hárajú suky československého vlčiaka len raz ročne.
Pri výbere krmiva pre československého vlčiaka je kľúčové zohľadniť jeho veľkosť a rýchly rast, najmä v šteňacom veku. Odporúča sa začať s kĺbovou výživou, aby sa zabezpečil správny vývoj pohybového aparátu. Tieto psy majú vlčie inštinkty a nepohrdnú surovým mäsom. Kŕmna dávka by sa mala rozdeliť na dve časti, pričom je odporúčané kŕmiť československého vlčiaka dvakrát denne. Tento prístup pomáha predchádzať tráviacim problémom a zabezpečuje správne vstrebávanie živín. Pri prechode na nové krmivo je dôležité dodržiavať postupnosť, aby sa predišlo zažívacím ťažkostiam.
U veľkých plemien je veľmi dôležitý správny výber krmiva. Veľké psy rastú veľmi rýchlo a je nutné zabezpečiť dostatok živín pre ich správny rast a vývin. Veľmi vhodné je granulované krmivo, ktoré svojím zložením zodpovedá aktuálnym potrebám psa, jeho veku a úrovni aktivity. Československý vlčiak však nezaprie svoje vlčí predkov a nepohrdne ani surovým mäsom. Každý pes je iný a je úlohou majiteľa, zohľadniť aktuálnej potreby zvieraťa a zabezpečiť správnu výživu svojho psieho miláčika.
Počas vývoja plemena došlo, žiaľ, v niektorých fázach k príbuzenskej plemenitbe. Takto sa vyvinuli rôzne dedičné ochorenia. U československého vlčiaka sa častejšie vyskytuje dysplázia bedrového kĺbu. U renomovaných chovateľov sa však všetkým šteniatkam robia vyšetrenia na vylúčenie náchylnosti na toto ochorenie.
Šteniatka československého vlčiaka
Chovateľská stanica Z Údolia Starej Hory ponúka šteniatka z Riadeného chovu. Ponúka na predaj šteniatka zo spojenia Hayad Dior Miracle Mia a Greysi Alassea z Devínskej - vrh B. Šteniatka sa narodili 21.2.2026. Máme 7 statočných psíkov.
Čistokrvné šteniatka ČSV bez PP, po prarodičoch s PP, narodené 2.1.2026. Šteniatka sú 3 x odčervené a 1x očkované. Možno vidieť oboch rodičov (sám som ich odchoval) veľmi priateľskej povahy. 4x psík, 2x fenka. Na posledných obrázkoch otec a obaja rodičia.
Československý vlčiak, predám čistokrvné šteniatka po pekných rodičoch, narodené 08.02., voľné sú dve fenky a jeden psík. Odčervené, očkované.
VOLNÍ UŽ JEN PEJSCI Drax a Danger! Štěňátka se narodila 31.12.2025, do nových domovů již můžou odcházet. Mají za sebou dvě dávky očkování, jsou čipovaná a pravidelně odčervovaná. Štěňátka jsou kontaktní, zvídavá a mazlivá.
Predám šteniatka československého vlčiaka z nášho spoločenstva chovateľských staníc po krásnych a zdravých rodičoch.
Každý seriózny chovateľ Vám ochotne ukáže priestory kde šteniatka a svojich psov má. Uistite sa, že chovateľská stanica je čistá a šteniatka vyrastajú v priateľskom prostredí. Šteniatka by s matkou mali zostať aspoň osem týždňov. V niektorých krajinách je dokonca zákon, ktorý určuje koľko minimálne musí matka zostať pri svojich šteniatkach. Chovateľ je povinný šteniatka dať zaočkovať , odčerviť a začipovať. Psy z oficiálne chovu sú registrované a psíkovia majú rodokmeň, ktorý by Vám chovateľ mal bez problémov ukázať. S tým sú spojené rôzne potrebné testy vhodnosti a zdravotné testy psov.
Až keď je celá Vaša rodina presvedčená, že československý vlčiak je pre Vás ten správny pes, mali by ste začať hľadať vhodného chovateľa. No aj tak chvíľu potrvá, kým si budete môcť vziať malé šteniatko domov. Keďže sučky tohto plemena zvyčajne rodia len raz ročne, čakanie na nový prírastok môže trvať dlhšie. Využite tento čas na to, aby ste si kúpu šteniatka v pokoji premysleli. Zároveň by ste mali lepšie spoznať chovateľa a urobiť všetky potrebné prípravy vo Vašej domácnosti. Koniec koncov, budete potrebovať nielen veľa krmiva a príslušenstva pre psov, ale budete musieť “zabezpečiť” aj svoj dom. Československý vlčiak je mimoriadne temperamentný a najmä šteniatka radi skúšajú Vaše hranice. Predmety, ktoré sa môžu rozbiť a ktoré sú pre Vás dôležité, by ste preto mali pred príchodom šteniatka radšej schovať.
