Bulteriér bol vyšľachtený medzi rokmi 1860 - 1870 krížením anglických buldokov s bielymi, dnes už neexistujúcimi staroanglickými teriérmi. Cieľom bolo vyšľachtiť ostrého psa ako sú teriéry a odolného, tvrdého a odvážneho psa ako je buldog. Bulteriér mal byť zdatný zápasník v aréne, pričom však mal byť priateľský k ľuďom.
Bulteriér bol vyšľachtený Jamesom Hinksom v anglickom Birminghame. Vo Sixdesiatych rokoch sa stala obľúbenou biela farba, preto bol bulteriér systematickým vyraďovaním strakatých jedincov a krížením s dalmatíncom vyšľachtený na čisto bieleho. Dodnes sa však udržali aj farebné varianty. Najväčší rozmach zaznamenal bulteriér koncom devätnásteho storočia, kedy patril medzi najmódnejšie psi v Anglicku, obľúbený aj medzi vyššími vrstvami. Vďaka tomu sa pretvoril z pôvodne čisto bojového plemena na plemeno spoločenské.
Postava a vzhľad
Bulteriér je stredne veľký, svalnatý a mohutný pes. Má pevné a silné končatiny so širokými tlapkami. Predné nohy sú rovnobežné. Má dlhú, silnú, hlbokú hlavu so špecifickým - pri prednom pohľade - vajcovitým tvarom a „klabonos“ (nosný chrbát vyklenutý dohora). Vrchol lebky je plochý. Nos musí byť čierny a zahnutý nadol. Spodná čeľusť pevná a hlboká. Malé, úzke a hlboko šikmo uložené trojuholníkové oči so smutným výrazom. Oči sú hnedé až čierne, nežiadúca je modrá alebo svetlá farba. Malé, tenké, priliehajúce uši nosí vzpriamene. Chrup má silný s nožnicovým skusom, spodné zuby za prednými. Lopatky tesne priliehajú k hrudnému košu s výrazným spätným sklonom, zvierajú až pravý uhol. Krátky, štíhly chvost je nízko nasadený a nosený vzpriamene. Pri prednom pohľade pôsobí hruď masívnym až zavalitým dojmom. Krátka srsť býva čisto biela alebo sfarbená, pričom pri farebnej srsti s bielymi značkami musia prevládať farebná plocha. Srsť je tuhá, takmer bez podsady. Schválenými farebnými variáciami je okrem čisto bielej aj tricolor a žíhaná. Nežiadúce je modré a pečeňovohnedé zafarbenie. Pre výstavných psov je dôležitú vzhľad hlavy, celkový postoj, osvalenie a tvar očí.
Okrem vysokého zreteľu na exteriér existuje aj miniaturizovaná verzia plemena. Výška v kohútiku 35,5 cm sa považuje za hranicu medzi „štandardným“ a „miniatúrnym“ bulteriérom. Dnes štandard uznáva viac farebných variant ako pôvodne, pričom hlavnú rolu zohráva pomer farby a pigmentácie. Východiskový vzhľad s Vajcovitou hlavou a downface (klabonos) sa stal charakteristickým znakom moderného bulteriéra.
História vývoja
Historický vývoj bulteriéra zahŕňa kríženie starého typu bulldoga, bieleho anglického teriéra a dalmatína. James Hinks sa zaslúžil o vznik nového plemena a jeho „otcovstvo“ bolo uznané v 19. storočí. Pôvodný cieľ bol bojový pes pripravený usmrtiť, no s postupnou popularizáciou spoločenského života sa bulteriér stal aj výstavným psom a rodinným spoločníkom.
Prvé verejné ukážky bulteriérov na výstavách sa konali v roku 1862. Prvá sučka Puss a neskôr jej syn Madman prispeli k popularizácii plemena. V 1888 bol publikovaný prvý štandard bulteriéra anglickým klubom. V roku 1887 vznikol The Bull Terrier Club (prvý klub chovateľov plemena) a v roku 1895 bolo plemeno uznané American Kennel Clubom. V priebehu 20. storočia sa bulteriér rozšíril do Európy, pričom Nemecko, Rakúsko a Švajčiarsko zohrávali významnú úlohu v rozvoji plemena v strednej Európe.
V druhej polovici 20. storočia sa farebné varianty stali bežné, hoci biela bola dlhé roky dominantná. V roku 1980-tych a 1990-tych rokoch sa farebné formy dostali do oficiálnej akceptácie štandardom FCI, pričom modrá farba ostala vylúčená z oficiálneho štandardu. Postupom času si bulteriér vybudoval povesť nielen ako bojový pes, ale aj ako spoľahlivý rodinný a spoločenský pes, ktorý zvláda aj psie športy ako flyball a agility.
Vlastnosti a použitie dnes
Dnes je bulteriér predovšetkým spoločenské plemeno, ktoré sa zúčastňuje na rôznych kynologických športoch a aktivitách. Je známy svojou bystrosťou a inteligenciou, no vyžaduje pevné vedenie a dlhodobú socializáciu, aby sa predišlo problémom s agresiou alebo tvrdohlavosťou. Je výborný obranár územia a chráni všetkých členov svorky, vrátane iných domácich zvierat. Bulteriér je veľmi citlivý na vonkajšie podnety a v období vývoja (5-8 mesiacov) prežíva „obdobie strachu“, ktoré vyžaduje trpezlivý a láskavý prístup zo strany majiteľa.
Toto plemeno môže reagovať na konflikte s deťmi alebo cudzími osobami a preto je dôležitá včasná socializácia a vyrovnané vedenie. Pri správnom výcviku a podpore pozitívneho posilňovania sa bulteriér predstaví ako vyrovnaný a oddaný člen rodiny. Pes však vyžaduje skúseného majiteľa s pevnou rukou a jasnými hranicami, aby sa predišlo nežiaducemu správaniu a deštruktívnemu správaniu v domácnosti.
Zdravie, starostlivosť a výživa
Priemerná dĺžka života sa pohybuje okolo 12-14 rokov. Plemeno je geneticky relatívne zdravé, no môže nastať hluchota u bielych jedincov a ďalšie problémy ako ochorenia srdca, kožné ochorenia a problémy s obličkami. Demodikóza je bežnou chorobou kože u bulteriérov. Dĺžka srsti je krátka a bez výraznej podsady; starostlivosť si vyžaduje iba pravidelné česanie a pravidelnú kontrolu očí a uší.
Strava by mala poskytovať dostatočné množstvo kvalitných bielkovín a mala by byť vyvážená s ohľadom na náchylnosť na priberanie a kožné alergie. Denná strava sa často odporúča v zložení približne 60 % mäsa a 40 % zeleniny, ovocia a obilnín. BARF môže byť vhodnou alternatívou, avšak je potrebné dobre poznať potreby psa a konzultovať ich s veterinárom alebo chovateľom. Pes potrebuje vždy čerstvú vodu a primeraný pohyb na udržanie kondície a psychickej pohody.
V súčasnosti je dôležité, aby chovatelia vykonávali zdravotné testy rodičov a súrodencov a aby zdravé šteňatá boli vo vyššom štandarde plemena. Zodpovedný prístup zahŕňa výber kvalitného chovateľa, ktorý zabezpečí primerané zdravotné prehliadky a socializáciu už od šteňaťa. Chov bulteriérov si vyžaduje skúseného majiteľa, ktorý dokáže psa viesť a vychovať, aby sa predišlo problémom so správaním a socializáciou.
Starostlivosť o exteriér a výcvik
Krátka srsť je jednoduchá na údržbu, stačí raz týždenne prečesať. V období pĺznutia je vhodné srsť častejšie kefovať. Výcvik zahŕňa dôsledný a pokojný prístup, pozitívne posilňovanie a jasné hranice. Bulteriér potrebuje aktívny režim, zapojenie do psích športov a spoločné aktivity s rodinou. Psie športy, ako napríklad agility, sú vynikajúcim spôsobom, ako nasmerovať energiu psa a posilniť vzťah s majiteľom.
Keďže bulteriér je veľmi citlivý na sociálne podnety, je potrebná dôsledná socializácia už od šteňaťa a včasná izolácia prípadných problémov s agresivitou voči iným zvieratám alebo ľuďom. Dôsledná výchova a stabilná rodinná atmosféra sú kľúčom k vyváženej povahe.
Príbeh a významné fakty
Historické poznámky zdôrazňujú, že bulteriér sa pôvodne používal na lov a boj vo vybraných arénach v Anglicku, no po zákaze psích zápasov na začiatku 19. storočia sa plemeno čoraz viac zameriavalo na spoločenské a výstavné využitie. Významný „klabonos“, vajcová hlava a downface sa stali charakteristickými znakmi moderného bulteriéra. The Bull Terrier Club vznikol v roku 1887, štandard plemena bol publikovaný v roku 1888, a American Kennel Club uznal plemeno v roku 1895. V Európe, najmä v Nemecku, Rakúsku a Švajčiarsku, sa bulteriér rozšíril v priebehu 19. a 20. storočia a rôzne európske štandardy ovplyvňovali jeho vývoj až po obnovenie spätnej väzby k anglickému štandardu po druhej svetovej vojne.
V súčasnosti bulteriér predstavuje výhradné spoločenské plemeno, ktoré si udržiava eminentnú praktickosť v rodinnom prostredí a zároveň sa vyznačuje vitalitou a pohybovou aktivitou. Je dôležité, že plemeno má históriu plnú extrémnych foriem zábavy minulosti, no dnes sa kladie dôraz na spoločenskú úlohu psa a jeho pozitívny vzťah k ľuďom a rodine.
