Milan Lukáč a jeho nemeckí ovčiaci úspešne reprezentujú v skúšobnom poriadku IPO, demonštrujúc výnimočný výcvik a súhru. V článku sú zostavené dostupné informácie o ich spoločnej práci, úspechoch a vizuálnom prejave, doplnené biografickými poznámkami o autorovi, jeho umeleckom zázemí a súvislostiach, ktoré pomáhajú lepšie pochopiť prostredie, v ktorom Lukáč pôsobí.
Krátka biografia a umelecké zázemie
Prezentovaný autor je známy slovenský sochár, ktorý predstavil svoju tvorbu na nespočetných výstavách doma i v zahraničí. Predstavuje 50 sochárskych diel z rozpätia rokov 1988 až 2026 - komorných i monumentálnych, realizovaných v klasických sochárskych materiáloch, v dreve, v bronze či v kombinácii bronz, železo a mosadz - samozrejme s dôrazom na aktuálnu tvorbu. Keďže ide o mimoriadne úspešného autora, je prirodzené, že mnohé z jeho raných prác už nie sú k dispozícii.
Nespočetné podoby rozmanitých zvierat, rýb i vtákov, ale aj stebiel a kvetov, ktoré autor v priebehu rokov vytvoril, sú zväčša späté s osobnými zážitkami a spomienkami. Pozoruhodná je i druhá časť Lukáčovej tvorby, v ktorej autor na spôsob asambláže kombinuje bronz a zvárané železo s použitými, nepotrebnými, odloženými či nájdenými kovovými predmetmi, ktoré majú vlastnú pamäť a magický emotívny náboj.
Monumentálne diela a významné projekty
Vo vašom umeleckom životopise nájdeme predovšetkým množstvo monumentálnych sochárskych diel. Určite sa medzníkom dá nazvať práca na Pamätníku holokaustu pri Bibiane, na mieste, kde stála Neologická synagóga. Bola to moja prvá veľká sochárska práca, ktorá predstavovala pre začínajúceho autora veľké dobrodružstvo. Mal som veľké šťastie, že som mohol robiť monumentálnu sochu do verejného priestoru s ťažkou témou, pritom som ale dostal veľkú autorskú voľnosť.
Veľmi významná aj so zaujímavým príbehom bola aj moja práca na Pamätníku Železnej opore, ktorý sa nachádza na sútoku Moravy a Dunaja v Devíne. Mali ste istotne aj trochu šťastia, že ste sa ocitli v správnej dobe na správnom mieste, kedy sa začali robiť sochy vo verejných priestoroch už bez nánosov komunistickej ideológie. Spoločnosť kultúrne dozrela k tomu, že výtvarné umenie a kultúra by mala byť súčasťou našej každodennosti.
Zadanie jazdeckej sochy je pre sochára vždy obrovskou výzvou, pri dokončovaní bronzových sôch je veľa náročnej remeselnej činnosti, ktorú nemôže umelec na nikoho delegovať. Možno sa naozaj raz podarí dostať túto plastiku aj do monumentálnej podoby.
Ocenenia a grafická tvorba
Nedávno ste zaznamenali ocenenie svojej medailérskej práce. V rámci súťaže Medaila roka 2024, ktorú organizuje Medailérsky klub, ste získali druhé miesto za pamätnú medailu Stavebnej fakulty STU, ktorá sa odovzdáva jej pracovníkom za zásluhy. Ide o variant medaily z roku 1993, tentoraz však v štvorcovom formáte 7x7 cm. Z averzu aj reverzu sa zaoberá motívmi spojenými s prácou jednotlivých katedier tejto fakulty. Snažil som načrtnúť štruktúru armovaného betónu, ciest či geodetických plánov.
Vo vašom grafickom dielam dominuje záľuba v botanike či zoológii, ako ste sa prepracovali k „herbárovitému“ spôsobu uchovávania zážitkov? Tento cyklus sa začal otvárať v druhej polovici deväťdesiatych rokov, keď som robil na Pamätníku holokaustu v Bratislave a následne na Pamätníku politickým väzňom v Žiline. Vtedy som pociťoval, že popri takýchto ťažších prácach potrebujem na striedačku robiť aj niečo ľahšie, pri čom človek nájde pokoj v duši.
Pedagogická činnosť a vzťah k mladým umelcom
Pedagogická práca je výraznou súčasťou vašej práce. Sme v dobe digitálu, vaši študenti už zrejme ani nedržia ceruzku v ruke, ak práve nesedia v kresliarni. Ako dôležité je cibriť si aj základné remeslá analógového sveta? Digitálny svet je závislý na tom, či bude prúd alebo nebude. Stále preto musia existovať aj diela, ktoré môžeme urobiť bez prívodu elektriny. Sám využívam výdobytky digitálneho sveta, ale tvrdím, že pracovať s týmito technológiami je ako pracovať s ohňom: dobrý pomocník, zlý pán. Ja nové médiá prijímam ako svojho pomocníka.
Nestretli ste sa s názormi študentov, ktorí by predmety, ktoré sa učia na vašom ústave odmietali ako nepotrebné v čase, kedy už pomaly všetko nakreslí za nás umelá inteligencia? Ani pri štúdiu medicíny prírodné vedy nepustia, medici sa musia prelúskať aj cez anatómiu. Naši starí otcovia a mamy mali zväčša krásne rukopisy, schopnosť písaného prejavu sa vo všeobecnosti výrazne zhoršuje. Nastáva podobná degradácia aj v umeleckej kresbe? Áno, boli doby, kedy boli študenti celkovo lepšie pripravení.
Výstavy, kolektívy a medzinárodná prezentácia
Medzi pedagógmi FAD STU pôsobí skupina tvorivých osobností, ktoré popri svojej práci na fakulte napĺňajú aj vlastný umelecký program. Tradičná kolektívna výstava pedagógov z ÚVTM FAD STU sa konala v Ružinovskej galérii pod názvom Letné dialógy. Práce členov vášho ústavu sa dajú vidieť aj vo výstavnej sieni STO pred dekanátom našej fakulty.
Spolu s kolegom Michalom Šudom patríte zároveň medzi vystavovateľov expozície Od krásneho tvaru k erupcii hmoty, ktorá potrvá v budove Národnej banky Slovenska do začiatku novembra. V átriu NBS vystavujete bronzovú skulptúru Apokalyptického jazdca z roku 2021, ktorú si ľudia možno pamätajú z výstavy v Danubiane. Môj jazdec s mečom v ruke, ktorú prináša svetu skazu a vojnu, bol súčasťou projektu inšpirovaného videním svätého Jána. Inicioval ho poľsky sochár Bronisław Krzysztof, z Danubiany sa výstava preniesla do Budapešti, neskôr do Poľska.
Vzťah verejnosti k verejnému umeniu
Máte pocit, že bežný chodec na ulici dokáže prečítať zámery autorov výtvarných diel vo verejných priestoroch? Výtvarné umenie má výhodu, že komunikuje mimoverbálne. Plastika nenechá ľudí ľahostajných. Niekedy teda aj ľudia, u ktorých by ste to nečakali, si v umelecké dielo všimnú. Pred siedmimi rokmi sa kopala pred rektorátom jama pre elektrickú prípojku a práce vykonávala firma z Považskej Bystrice. Dal som sa s jej pracovníkmi do reči, že som v ich meste robil pamätník Imra Weinera-Kráľa. Jeden z robotníkov mi odpovedal, že vie, že bol ich rodákom a že má na pamätníku napísané: „Umenie je boj proti smrti“.
Sochár ako laureát a verejná pozornosť
V roku 2023 ste sa stali laureátom Krištálového krídla, ocenenia, ktoré rezonuje aj v rámci širšej verejnosti. Toto ocenenie veľmi vážim, lebo viem, že je za ním nominácia viacerých ľudí, ktorých si po odbornej stránke nesmierne cením. Dobré je aj to, že v rámci slávnostného večera sú odmeňovaní ľudia zo širokého spektra spoločnosti, ceremoniál teda sledujú aj ľudia, ktorí sa zaujímajú napríklad aj o šport, o ekonomiku či o hudbu, nielen o výtvarné umenie. Krištálové krídlo sa udeľuje za konkrétny čin v predchádzajúcom roku, v mojom prípade za bibliofíliu grafík, ktorú sme robili s Ľubomírom Feldekom.
Praktické aspekty tvorby a výučby
Práca na fakulte je tímová hra, ako zbor musíme držať dokopy, hoci každý dostane niekedy možnosť zaspievať si svoje sólo. Naše spoločné výstavy nazývame „dialógy“, pretože v kolegiálnom dialógu sa najlepšie posúva. Je to dobrý signál aj smerom k študentom, že ich pedagógovia sú aktívne tvoriaci výtvarníci, je to dobré aj pre nás ako kolektív.
Umelecká tvorba vyžaduje isté stíšenie, odrezanie sa od bežných povinností. Stav akéhosi „odstrihnutia“ sa snažíte dopriať aj študentom počas štiavnických letných plenérov. Sústredené pobyty v Banskej Štiavnici sú po všetkých stránkach veľmi pozitívne. Je to desaťdňový, kde sa študenti môžu venovať len jednej činnosti, sami vidia, že počas neho urobia výrazný pokrok, čo ich stimuluje. V neposlednom rade je to nenútený, príjemný teambuilding.
Milan bez mapy: K politike sa vyjadrujem málo, ale k Šimkovičovej som musel ⎹ Reflektor
Tabuľka: Vybrané aktivity a ocenenia
| Rok | Aktivita / Ocenenie | Poznámka |
|---|---|---|
| 1990s | Grafické cykly s botanickou tematikou | „Herbárovitý“ spôsob uchovávania zážitkov |
| 2000s | Pamätník holokaustu pri Bibiane | Prvá veľká monumentálna práca |
| 2021 | Apokalyptický jazdec (bronz) | Vystavený v Danubiane, neskôr v NBS |
| 2023 | Krištálové krídlo | Ocenenie za bibliofíliu grafík s Ľubomírom Feldekom |
| 2024 | Medaila roka - 2. miesto | Pamätná medaila Stavebnej fakulty STU |
Vzťah k psom: nemeckí ovčiaci a výcvik
Milan Lukáč a jeho nemeckí ovčiaci úspešne reprezentujú v skúšobnom poriadku IPO, demonštrujúc výnimočný výcvik a súhru. Táto oblasť aktivity ukazuje, že Lukáčova pozornosť k detailu, trpezlivosť a remeselná zručnosť sa netýkajú iba jeho sochárskej práce, ale prenášajú sa aj do práce so psami. IPO skúšky požadujú od psov i vodcov vysokú úroveň poslušnosti, obrany a stopovania, čo je viditeľné pri kvalitnej príprave a dlhodobej práci so zvieratami.
Praktické poznámky k tréningu a starostlivosti
- IPO vyžaduje pravidelný a konzistentný výcvik pod odborným vedením;
- vodiaci a asistenční psi: všetko o ich výcviku, úlohách, právach a ako sa správať v ich prítomnosti;
- správne pomôcky (obojky, postroje) by mali zodpovedať typu práce a potrebe psa;
- pozornosť na zdravotný stav a výživu, preventívne vyšetrenia; pravidelná socializácia a mentálne zaťaženie.
Fotografie a vizuálny materiál
Vizuálny materiál k Lukáčovej tvorbe a k jeho práci so psami dokumentuje rôzne podoby umenia i precízny výcvik nemeckých ovčiakov. Zverejnené fotografie a dokumentačné zábery pomáhajú pochopiť mierku monumentálnych diel, textúry používaných materiálov a súhru medzi človekom a psom pri tréningu.
Osobné vnímanie času a spoločenského kontextu
Mám relatívne dobrú pamäť, orientujem sa v čase. S pribúdajúcimi rokmi mám však pocit, akoby čas skutočne plynul rýchlejšie. V spoločenskom kontexte autor vníma, že nastala doba, keď sa kultúra a výtvarné umenie na chvíľu posunuli do úzadia: „Na to sa však medzičasom akosi zabudlo, upadli sme do módnych hitparád konzumu a na kultúru, ktorá dáva zmysel ľudskej existencii, sme zabudli. Ale verím, že na výtvarné umenie znova dôjde.“