Bizón americký: temperament hravý, veľkolepé stáda a prežitie v našich končinách

Americký bizón je býložravec, ktorý ešte pred dvoma storočiami obýval severoamerický kontinent v ohromujúcom počte 30-70 miliónov kusov. Jeho domovom boli najmä Veľké pláne od Great Bear Lake v severozápadnej Kanade až po mexické štáty Durango a Nuevo León na juhu a od Skalistých hôr na západe po západnú hranicu Apalačských hôr na východe. Prví bieli cestovatelia opisovali scény, kde bizónie stáda tvorili jednoliatu masu tiel pokrývajúcu pláně, kam až oko dovidelo. Prapredkovia dnešného bizóna pochádzajú z oblasti južnej Ázie a postupom času vplyvom klímy a predácie sa ich počet zmenšil až do dnešnej podoby.

Pôvod a evolúcia

Prapredkovia dnešného bizóna pochádzajú z oblasti južnej Ázie z obdobia pred niekoľkými miliónmi rokov. Postupom času sa pôvodné prabizoni vyvinuli do podoby Bison priscus, ktorý osídlil potravinovo bohaté oblasti Eurasie. Odborný názov Bizon širokočelý (latifrons) označuje štádiu, ktorá nahradila Bison priscus a vyhynula asi pred 22 000 rokmi. Následne bol pravdepodobný vzhľad bizóna latifrons zmenšený vývojom smerom k dnešnému bizónovi. Proces zmeny pokračoval až do stabilizácie dnešného tvaru pred približne 5-10 tisíc rokmi.

Europoamerický obraz bizóna

V zimnom období má bizón dlhú chlpatú srsť tmavohnedej farby, v lete je srsť kratšia a svetlejšia. Samec aj samica sa líšia výškou; dospelí býci dosahujú výšky až 2 metre, dĺžku tela okolo 4 metrov a hmotnosť až 1000 kg. Hlava je masívna a rohy, ktoré sú krátke a zahnuté, merajú až 60 cm. Tieto rohy slúžia na obranu a sú súčasťou spoločenského postavenia v stáde.

Potrava a fyziológia behu

Bizón je býložravec, ktorý sa živí ostricou a trávou. Denne pasie približne 2 hodiny, prežúva a odpočíva a zvyšok dňa sa presúva na nové pastviny, pretože trávu zožerie rýchlo. Bizón z dejín známy ako skvelý vytrvalý bežec, ktorý dokáže dlhšie kroky kombinovať s efektívnou výživou energie. Život v stáde a obrana sú kľúčové; stádo poskytuje rozriedenie pozornosti predátorov a hlavná stratégia útoku proti predátorom je útok alebo útek.

Život v stáde a sociálna štruktúra

Bizon je výrazne spoločenské zviera. Hlavným účelom života v stáde je bezpečnosť. Mladí býčci do približne 3 rokov žijú v kravskom stáde a neskôr sa pridajú k stádu býkov. Hlavnou stratégiou voči predátorom je útek; pri húštine plání sa bizóny nemajú kde ukryť. Čím väčšie stádo, tým väčšia ochrana pred predátormi. V niektorých prípadoch sa bizóny predátorom postavia a zaútočia. Habituálny charakter behu zvyšuje energetickú účinnosť a umožňuje dlhodobú výdrž.

1. Bizóní hrb rozširuje možnosť dlhšieho kroku prednými nohami.
2. Väčšia časť energie sa presúva zo zadných nôh na predné, čo zvyšuje efektívnu rýchlosť a výdrž.
3. Pri bežnom behu sa bizóny snažia minimalizovať námahu a energetické výdavky.

Ríja a reprodukcia

Bizónia ríja prebieha od konca júla do začiatku septembra. Dominantné býky si počas tohto obdobia udržujú harény samíc, s ktorými sa párijú. Hľadanie partnerov je doplnené o testovanie ochoty sámic k páreniu; býk sleduje kravy a odháňa konkurentov, kým nie je povolené párenie. Súboje býkov sú drsné a zahŕňajú nárazy hláv a zasadzovanie rohov. Hrivu na hlave a krku býka je v období párenia dôležitým indikátorom fyzického zdravia a veku. Po ukončení ríje býci oddeľujú od samíc a vytvárajú svoje vlastné stáda. Starí býci, ktorí stratili záujem o párenie, žijú osamote.

Gravidita samíc trvá približne 285 dní. Na začiatku jari, keď rastie tráva, samica porodí červenohnedé mláďatko, ktoré sa o ňu stará až do narodenia ďalšieho teľaťa. Mláďatá trávia čas s matkou aj s ostatnými mláďatami, hrajú sa a odpočívajú. Prvý pôlrok života majú srsť svetlo červenú, neskôr tmavne. Kravy sú pohlavne dospelé vo veku 3 rokov.

Bahnište a sociálne interakcie

Bizónie bahnište je malá prohlúbňa, kde sa zvieratá válí a pokrývajú sa bahnom a prachom. Bahno slúži na termoreguláciu a ochranu pred parazitmi.

Predátori a obrana proti nim

Najväčšími predátormi pre súčasného bizóna sú vlci a ľudia; ojedinele aj pumy alebo medvede grizzly. Vlčia predácia vrcholí na konci jari a začiatkom leta, pričom hlavnou korisťou sú mláďatá a kravy. Bizóny sa bránia najmä útekom, pričom v čele stáda bežia kravy s mláďatami a býci sú vzadu. Dospelé býky bývajú náročnou korisťou pre vlkov, ktorí ich zvyčajne nekĺžu, pokiaľ nejde o zdravé stádo. Niekedy môžu byť napadnuté aj dospelé bizóny, avšak organizované útoky vlkov zvyčajne smerujú na oslabených jedincov.

V súčasnosti vlci často ignorujú choré bizony a nepohrdajú ani mršinami, ktoré zomrú na chorobu; skôr útočia na mláďatá. Kravy s mláďatami často utečú k býkom, ktorí ich chránia a niekedy tvoria obranné formácie s mláďatami vo vnútri. Mladí býci zo stáda tiež útočia na vlky, čo často vedie k dlhým a náročným súbojom, ktoré môžu trvať celé hodiny.

Bizón v národných parkoch a histórii chovu

Dnes sa bizóny vyskytujú v národných parkoch, rezerváciách a na súkromných pozemkoch v počte približne 300 000 jedincov. V minulosti sa ich chovnes boli aj v Zoo Bojnice, no chov bol ukončený kvôli tuberkulóze. V súčasnosti sa bizóny chovajú v Zveroparku v Revišťskom Podzámčí. Z histórie je zaujímavý aj chov v Tatranskej Javorine, kde na prelome 19. a 20. storočia bolo 43 bizónov, zubrov a ich krížencov. Ďalší chov vznikol na panstve v Remetských Hámroch, kam boli priamo z Ameriky dovezené dva bizóny. Šerifovia parku vydali varovanie návštevníkom, aby sa k zveri nepribližovali a dávali jej priestor.

Aktuálne čísla a rozšírenie

V súčasnosti v USA a Kanade žije okolo 500 000 jedincov, a to cez panely kontrolovaných chovov a ochranných oblastí. Pôvodne žil bizón americký v popolácii približne 60 miliónov jedincov na obrovských stádoch. Koncom 19. storočia zostalo len asi 600 jedincov, prevažne na súkromných rančoch. Do dnešného dňa sa populácia zotavila a dnes sa v prírode dožíva približne 15-20 rokov, v zajatí až 30 rokov. V priebehu zimy telo bizóna pokrýva dlhšia tmavá srsť; v lete je srsť svetlejšia a kratšia.

Rôzne druhy a lokálne poznámky

V Spojených štátoch amerických žijú dva druhy bizónov - prerijný a lesný. Kedysi prešli stáda cez pevninský most cez Beringov prieliv a preháňali sa od Aljašky po Mexický záliv. V minulosti sa ich počet vyšplhal na približne 25 miliónov kusov. Práca ľudí v 19. storočí vyniesla výnimkovo ochranné programy; päť vybraných stáď bolo presúvaných naprieč Amerikou, čo viedlo k záchrane tohto ikonického zvieraťa.

Pripomienka bezpečnosti a kultúrna poznámka

Šerifovia národných parkov zdôrazňujú potrebu dodržiavať bezpečnú vzdialenosť od divokej zveri a návštevníci by sa mali zdržiavať aspoň 20 metrov od veľkých zvierat ako bizóny a losy. Príkladom je dramatický incident v Yellowstonskom národnom parku, kde bizón zaútočil na dievča aj na jej otca. Tieto udalosti pripomínajú, že zver v národných parkoch je divoká a nebezpečná, ak sa k nej priblíži.

Vizuálne doplnenie a tabuľkové prehľady

tags: #bison #temperament #hravy