Labrador je jedným z najpopulárnejších psov na svete. Spoznáte ho podľa silne stavaného tela, širokej hlavy s ovísajúcimi ušami a inteligentných očí, ligotajúcich sa dobrými úmyslami. Je odetý v hustej nepremokavej srsti, ktorá môže byť buď zlatistej žltej farby, lesklá čierna alebo luxusná čokoládová. Biely labrador je veľmi krásny druh plemena, ktorý bol pôvodne chovaný ako poľovný, ale v modernej dobe získal nepostrádateľné kvality spoločenského psa. Je to neuveriteľne roztomilé, dobromyseľné zviera, ktoré potrebuje komunikovať s osobou.
Labradorské retrívery majú svoj pôvod vo vodnom psovi svätého Jána, ktorého chovali európski usadlíci v Newfoundlande v Kanade v 18. storočí. Tieto psy pomáhali rybárom: prinášali ryby uvoľnené zo sietí, priťahovali siete a ťahali vozíky s úlovkom. Večer sa so svojim pánom - rybárom vrátili domov a robili mu a jeho rodine spoločnosť. Hustá nepremokavá srsť im pomohla vydržať chlad severného Atlantiku a jej krátka dĺžka zabránila tomu, aby sa na nej vytvorili cencúle, keď z vody vyliezli na breh v mínusových teplotách. Labradorské retrívery pravdepodobne vznikli skrížením týchto psov s anglickými poľovníckymi psami. Anglickej šľachte sa veľmi zapáčili, lebo to boli výborní spoločníci pri love kačiek, vhodní do každého počasia. Gróf z Malmesbury nazval toto plemeno labradorský retríver podľa kanadského polostrovu Labrador.
Vzhľad a vlastnosti bieleho labradora
Labrador je dobre stavaný, aktívny pes so širokou lebkou, hlbokým hrudníkom a širokou, silnou zadnou časťou tela. Má ostro rezanú, širokú lebku s dobre definovaným stopom a širokým nosom. Hnedé oči majú tvar listu, vyjadrujú inteligenciu a dobrú náladu. Nemá veľké ani ťažké uši. Má ich posadené viac dozadu, zvesené, priliehajúce k hlave. Má mohutný krk. Zadok má na úrovni hornej línie tela. Stredne dlhý, silný chvost je dobre osrstený krátkou, hustou srsťou, ktorá mu dodáva guľatý vzhľad. Hruď má dostatočne širokú a hlbokú. Predné aj zadné končatiny majú byť dostatočne vyvinuté, mohutné. Pohyb je voľný.
Labrador má blany medzi prstami na nohách, vďaka ktorým výborne pláva. Je odetý v hustej nepremokavej srsti. Farba srsti môže byť podľa štandardu plemena v troch rôznych variantách: čiernej, žltej a hnedej. Srsť je vždy monochromatická, ale je pripustený malý biely fľak. Žltá farba sa pohybuje od svetlej smotany až po červenú líščiu farbu. Hnedý labrador je svetlo až tmavo čokoládovo hnedý. Dominantná čierna farba je však stále najbežnejšia. Čokoládový labrador, takisto ako čierny a žltý labrador, nie je iný druh labradora, sú to iba rôzne sfarbenia toho istého psa. Môže sa stať, že sa jednej fenke narodia šteniatka všetkých troch farieb. Labradory boli pôvodne pravdepodobne čierne a neskôr sa objavili aj ďalšie sfarbenia. Väčšina labradorov, ktorí sa dnes narodia, sú čierne, menej je ich žltých a ešte o trochu menej hnedých. Nanešťastie, štúdie ukázali, že vo všeobecnosti sa čokoládové retrívery dožívajú trochu nižšieho veku ako ostatné labradorské retrívery.
Povaha a temperament
Labradorský retríver je stelesnený extrovert, vždy má dobrú náladu, je oddaný a zbožňuje ľudí. Bude dobrým spoločníkom celej rodiny, má však rád aj suseda, susedových psov a tiež každého, kto kráča po ulici! Retríveri sú chovateľmi charakterizovaní svojou priateľskou a vyváženou povahou. Ich kľudná povaha a neochvejná prívetivosť významne prispievajú k harmónii v rodine. Bázeň, strach alebo neistota sú labradorovi rovnako neznáme ako agresívna ostrosť. Labrador miluje svojich ľudí, hlavne deti. Radi sú v spoločnosti a neradi zostávajú dlho sami.
Je od prírody pracovným psom. Aby bol šťastný, potrebuje veľa cvičení a v ideálnom prípade dostatok pracovných príležitostí. Dom so svojou vlastnou záhradou, v ktorom má aktívny pes dostatok priestoru, by mal byť predpokladom pre chov tohto milujúceho štvornohého priateľa. Keďže majiteľ musí byť schopný labradora “vyčerpať”, je samozrejmé, že na to nestačí pár krátkych prechádzok. Psie športy, ako je poslušnosť a dogdance alebo lovecké skúšky, sú skvelým spôsobom, ako uspokojiť Vašeho psa fyzicky aj duševne. Keďže bol pôvodne vyšľachtený na prácu pri rybárčení a na lov vodnej zveri, potrebuje veľa pohybu, aby si vybíjal energiu - jednu až dve hodiny za deň. Ak ho nedostanú, budú hyperaktívne alebo deštruktívne - môže sa stať, že začnú štekať a žuť veci. Pozor ale najmä pri šteniatkach - labradory sú „workoholici“ a budú pracovať až do vyčerpania, takže ich zastavte a zoberte domov, keď už vidíte, že mali dosť. Najradšej zo všetkých športov majú aportovanie a plávanie, ale budú vás vďačne nasledovať aj pri prechádzkach, turistike alebo pri behu. Nezabudnite, že je to nielen atletický, ale aj inteligentný pes, ktorý si potrebuje pravidelne cibriť myseľ. Skúste sa s ním hrať rôzne hry alebo mu dať niektoré z našich hlavolamov.
Výchova a tréning
Hoci sú labradory veľmi inteligentné a mierne, nezanedbajte tréning svojho šteniatka - spravia hrdosť svojmu menu až po poctivom tréningu, inak z nich budú neposlušné veľké psy. Odmalička ich socializujte s inými psami a ľuďmi. Pri tréningu používajte pozitívnu motiváciu - odmeny, a nie tresty. Sú inteligentné, prispôsobivé, radi sa učia a chcú svojho pána potešiť, čo robí tréning jednoduchším, najmä ak z neho spravíte hru a odmeníte ich za dobre vykonanú prácu. Nespoliehajte sa však na ich miernu povahu a nezanedbajte ich tréning, pretože sú to pomerne veľké psy a majú veľa energie.
Pri rybolove sa využíval pri práci dnešný predchodca labradorského retrívera - St. John´s Water Dog (vodný pes svätého Jána). Keďže na ostrove panovali drsné podmienky, išlo o pevného, kompaktného a životaschopného psa vyznačujúceho sa anatomickou zvláštnosťou - blanami na labách. Vďaka nim vedel tento pes lepšie plávať, k čomu mu dopomáhala aj hustá, vode odolná srsť. Začiatkom 19. storočia sa z Kanady a pobrežia Newfoundlandu dostal St. John´s Water Dog do Anglicka, kde z nich vojvoda Earl z Malmesbury (1778-1841) vyšľachtil plemeno vhodné na poľovné účely. K pôvodnému plemenu prišľachtil pointre. Oficiálne bolo plemeno uznané v roku 1903. O 13 rokov neskôr bol založený prvý klub labradorov, ktorý vypracoval aj prvý štandard. Vďaka úspechom labradorov na výstavách si toto plemeno rýchlo našlo svojich priaznivcov. V 30. rokoch 19. storočia sa vyvinuli dve línie - pracovná a výstavná. Pracovná línia sa vyznačuje ľahšou stavbou tela, zatiaľ čo psy z výstavnej línie sú mohutnejšie.
Ako naučiť poľovného psa správne vodenie na remeni?- LOVTEK, s Mgr.Jozef Zatlukal
Zdravie a starostlivosť
Kým sú mladšie ako dva roky, nemali by ste ich nechať behať a hrať sa na tvrdých povrchoch ako je chodník, lebo ich kĺby ešte nie sú úplne vyvinuté. Vo veku od 4 - 7 mesiacov veľmi rýchlo rastú, a tak sú náchylné na problémy s kosťami - budú potrebovať kvalitné, nízko-kalorické krmivo pre šteniatka. Väčšinou dospievajú okolo veku rok a pol.
Všeobecne platí, že labradori sú zdravé a robustné psy. Majú však predispozície k určitým dedičným ochoreniam, ktoré sa dajú minimalizovať zodpovedným chovom a výberom šteniatka od overeného chovateľa. Medzi najčastejšie patria ochorenia pohybového aparátu ako dysplázia bedrového kĺbu (DKK) a lakťového kĺbu (DLK), ako aj progresívna retinálna atrofia (PRA) a dedičný katarakt (DH). Pri nákupe šteniatka sa uistite, že rodičia boli testovaní na tieto ochorenia.
Labradory sú veľmi pažraví a zbožňujú jedlo. Apetít labradora môže byť neuhasiteľný - môže siahnuť aj na vaše jedlo alebo začať žrať nejedlé veci - smeti z odpadkového koša alebo hračky. Ak by ich niekto nezastavil, asi by jedli a jedli donekonečna, k čomu prispievajú aj ich gény. Dajte si teda extra pozor na to, aby ste ich neprekŕmili, či už normálnou stravou, alebo pochúťkami, a dbajte na to, aby mali vždy dosť pohybu. Psy často jedia veľmi rýchlo - ak s tým máte problém, kúpte mu spomaľovač kŕmenia, ktorý bude regulovať množstvo jedla, ktoré môže naraz zhltnúť. Ako spoznáte, či je príliš tučný? Položte mu ruky na chrbát, palce popri chrbtici a prsty vystreté nadol - mali by ste cítiť jeho rebrá (ale nevidieť ich).
Hoci má labrador krátku srsť, a tak s ňou nebudete mať veľa starostí, pod ňou sa skrýva hustá podsada, takže o to viac pĺzne. Nie je preto vhodný pre alergikov. Budete sa musieť pripraviť na časté vysávanie. Pĺznutie môžete trochu zmierniť, ak mu budete z kožucha pravidelne vyčesávať uvoľnenú srsť. Hoci tieto psy pĺznu po celý rok, najhoršie to bude na jar a na jeseň. Na druhej strane, ak vám nevadia chlpy v dome, s jeho kožuchom nebudete mať veľa práce, postačí, ak ho vykúpete raz za dva mesiace.
Starostlivosť o toto plemeno nie je príliš komplikovaná, aj keď svetlý odtieň vlny je pomerne znečistený a spôsobuje majiteľom nepríjemnosti. Pri chôdzi sa takí psi často špinia, musia byť lokálne umytí a ich vlna očistená od škvŕn a špiny. Krátkosrsté plemeno nevylučuje potrebu česania. Je lepšie naučiť šteňa, aby to od prvých mesiacov života, pomocou gumovej kefy. Je dôležité sledovať stav očí, uší a zubov psa. Oči sú opláchnuté špeciálnymi roztokmi aspoň raz týždenne, je potrebné ich kontrolovať na prítomnosť zápalu alebo roztrhnutia denne. Uši sú tiež pravidelne kontrolované a podľa potreby čistené. Raz za pár týždňov ušnice mierne odstránia prebytočnú síru, použijú bavlnené tampóny a peroxid vodíka. Je tiež potrebné, aby sa zviera časom skrátilo, čo sa robí nevyhnutne, pretože pazúry môžu byť brúsené prirodzeným spôsobom.
Pre koho je biely labrador vhodný?
Labrador je veľmi spoločenské plemeno, potrebuje spoločnosť. Preto je vhodný pre jednotlivca alebo rodinu, ktorí sú pripravení stráviť veľa času so psom. Labradory robia skvelých sprievodcov, tútorov, psychoterapeutických psov. Rozjasnia osamelosť starších ľudí, stanú sa veľkými opatrovateľkami pre deti, budú partnermi pre osobu, ktorá vedie aktívny životný štýl. Samotné opustenie malého šteňa je dosť nebezpečné. Labradors sa dostávajú do veľkej rodiny vo veľkých rodinách, stávajú sa členmi rodiny a zaobchádzajú so všetkými členmi rovnako dobre. Okrem toho sú veľmi závislí na nálade majiteľa, takže v žiadnom prípade nemôže narušiť ich zlé.
Labradori zbožňujú mať okolo seba kopu ľudí, ktorí im robia spoločnosť a užívajú si vzrušený rozruch a hru, ktorá prichádza s deťmi, a to aj malými. Ak sú vaše deti veľmi malé, musíte však dať pozor na to, aby ich pes náhodou nechtiac nezvalil a aby deti vedeli, ako sa k nemu majú správať. Je dôležité labradora odmalička socializovať s deťmi, cudzími ľuďmi, inými psami a zvieratami - či už je to mačka alebo králik.
Labradorovi sa bude páčiť na vidieku mimo mesta, potrebuje veľký priestor na hru a vybehanie sa. Vďaka hustému, nepremokavému kožuchu je odolný voči chladu a vlhkosti, je zvyknutý na mrazivé kanadské a sychravé anglické podnebie a nevadí mu dážď ani blato.
Ak ste si zobrali labradora, lebo dúfate, že jeho silná telesná stavba a poľovnícka povaha zastaví lupiča, mýlite sa. Labrador je priateľský a neagresívny a i keď lupiča pravdepodobne privíta štekaním, bude to radostné štekanie a rád ho zavedie priamo ku vaším pokladom! Labradora nemôžete len tak nechať samého na záhrade - potrebuje byť pri svojej rodine. Ak je osamelý, začne sa zle správať: bude hrabať, hrýzť veci, štekať. Labradory potrebujú častú záplavu pozornosti a hry. Ak niekam musíte na pár hodín odísť, určite mu aspoň nechajte nejaké hračky na hryzenie alebo hlavolamy na zabavenie sa. Ideálne však je, aby s ním vždy niekto bol.
Labradorský retríver je mimoriadne obľúbený rodinný pes, ale musí byť fyzicky aj psychicky zamestnaný, pretože v minulosti slúžil ako pracovné plemeno. Vo Veľkej Británii a USA je labradorský retríver jedným z najpopulárnejších plemien v krajine. Ale aj v mnohých európskych zemiach je v štatistike narodených šteniat na vrchole. Nie je divu, labradorský retríver sa vyznačuje výraznou filantropiou a výraznou poslušnosťou ako žiadne iné plemeno. Táto vrodená „vôľa potešiť“, túžba potešiť svojho pána, z neho robí príjemného spoločníka, ktorý sa vyznačuje veľkou ochotou k spolupráci a prispôsobivosti. Labradorský retríver sa môže ľahko vziať kamkoľvek a je všade vítaným hosťom. Vždy pri stretnutí s cudzími ľuďmi priateľsky vrtí chvostom. Priateľský, otvorený štvornohý priateľ je zvedavý a najlepšie je mu v spoločnosti.