Pes menom Mačka je láskavý príbeh o nečakanom priateľstve pre deti od 6 rokov. Pes menom Mačka je dojemný príbeh z pera fínskeho autora Toniho Kontiu o nezvyčajnom priateľstve medzi dvoma osamelými bytosťami. Tomi Kontio je fínsky básnik, prozaik a textár, vyštudoval filozofiu a estetiku a okrem písania prózy pre dospelých sa venuje aj tvorbe pre deti a mládež. Helsinčan Tomi Kontio je jedným z najpoprednejších a najuznávanejších fínskych básnikov svojej generácie. Kontio je jedným z najoceňovanejších fínskych autorov, jeho knihy sa prekladajú do viacerých svetových jazykov. Veľkej obľube u čitateľov v zahraničí sa teší aj séria štyroch obrazových kníh Pes menom mačka o psovi, ktorý dostal od narodenia pomenovanie mačka. Na slovenský knižný trh sa dostala zatiaľ iba prvá zo série.
Zoznámime sa so psíkom, ktorý ešte ako šteniatko dostal meno Mačka. Jeho mama bola borderská kólia a ocko laponský pes. Psa totiž opustí jednak otec, pri jeho narodení zomrú ostatní súrodenci a neskôr ho opustí aj mama, ktorá ho pri rozlúčke pomenuje Mačkou. Meno Mačka sa pre psa stáva pomyselnou maskou, ktorou sa má pred svetom ukryť či anonymizovať. Mačka dostáva druhú identitu „tzv. nezávislej filozofky“. No ako blúdi lesom a mestom, necíti nezávislosť, ale skôr opustenosť. Nálepka nezávislej Mačky, ktorá sa mala vyhýbať ľuďom aj ostatným zvieratám, pretože im nemala ani dôverovať, nefunguje. Mačka začína, naopak, o sebe pochybovať a otvára sa tak otázka jej pravej identity.
A jedného dňa stretne človeka bez domova, ktorý sa volá Kuna. Pri Mačke a Kune sa totiž pristavia deti, ktoré majú na hlavách pripevnené masky, neskrývajúce ich tváre. Symbolicky sa tak odkrýva posolstvo o detskej duši, ktorá nazerá na ľudí a zvieratá bez rozdielu a predsudkov. Kniha Pes menom mačka je vhodným podnetom pre rozhovor dospelého s detským čitateľom o ľuďoch a zvieratách z okraja spoločnosti. Kontio totiž stavia do popredia tému sociálnej exklúzie. Sujet príbehu autor vystaval na ich stretnutí a následnom spriatelení sa, okrem toho však obsahuje aj mnoho implicitných referencií. Odkazuje na zaužívaný pohľad na odlišnú spoločenskú skupinu, ktorá má v rámci sociálnej štruktúry nerovnomerné postavenie.
Obrazová a textová zložka: ilustrácie a ich význam
Obrazová kniha je postavená na komplementárnom vzťahu medzi obrazovou a textovou zložkou, obraz a text sa teda navzájom dopĺňajú, vytvárajú kontradikcie a vnášajú do príbehu mnohovýznamovosť. Obrazovú zložku vytvorila fínska ilustrátorka a grafická dizajnérka Elina Warsta. Ilustrácie pôsobia jemne, citlivo a nežne, čím vytvárajú protiklad k textu s príznačným naturalistickým opisom. Ilustrácie však prinášajú aj podnety k diskusii o diverzite. Obraz tu znovu funguje na vypovedanie nevysloveného textom. Obraz v tejto knihe predstavuje množstvo skrytých významov, fungujúcich ako obrazová šifra, ktorá dopĺňa či rozširuje textovú zložku. Vo väčšine prípadov figuruje aj ako obrazový protiklad. Napríklad, keď sa Mačka potuluje mestom, stretáva veselú rodinu, ale aj opusteného a smutného hudobníka, pri pochybovaní o sebe nazerá do obchodného výkladu s maskou mačky, pri bezdomovcovi menom Kuna ležia pohodené ružové okuliare, asociujúce jeho zanevretie na idealistické nazeranie na svet; mesto ležiace na kopci, v ktorom žijú bohatí ľudia, sa na druhej strane prirovnáva k obrovskej kope odpadu, ktorý sa z neho vyváža. Obrazovú knihu uzatvára scéna, pripomínajúca oslavu diverzity a multikultúry. V ilustrácii sa totiž nachádzajú deti v karnevalových maskách, Mačka s Kunou a prechádzajúci sa ľudia rozličných rás.
Témy: bezdomovectvo, osamelosť, predsudky a empatia
Téma bezdomovectva je v detskej literatúre nezvyčajnou témou. Zväčša sa na ňu, a to nielen v literatúre, nazerá okrajovo. Práve literatúra však môže poskytovať priestor pre prosociálne vnímanie toho spoločenského fenoménu. Na Slovensku sa tejto problematike venuje Zuzana Csontosová, spoluzakladateľka časopisu Nota bene. V spolupráci s Ninou Beňovou a ilustrátorkou Danielou Olejníkovou vydala dve ilustrované knihy pre deti a mládež vo vydavateľstve OZ Proti prúdu, a to Zatúlaný gombík (2014) a Sára a zázračný stôl (2018). Najnovšie je táto téma sprostredkovaná vizuálno-verbálnou podobou v obrazovej knihe Pes menom Mačka.
Kniha otvára aj tému osamelosti a hľadania vlastnej identity. Obraz má v tejto scéne nezastupiteľné postavenie. Pes menom Mačka sa spolu s ostatnými, čistokrvnými psami nachádza v parku, situovanom do podoby uzavretého kruhu s vysokým plotom. Medzi ostatnými psami a Mačkou je vzdialenosť, ktorá indikuje neprijatie Mačky do „kruhu vyššej spoločnosti“, a potvrdzuje jej outsiderstvo. Kniha ukazuje, ako akceptovať rozdiely, zbaviť sa predsudkov, nesústrediť sa len na zovňajšok, ale nazrieť aj pod povrch.
Postavy a ich vývin
Vidíme to napr. pri opise bezdomovca: „Tvár mal ako šmirgeľ. Otvoril oči a pozrel sa na mňa. Farbou pripomínal mŕtvy strom. Šíril sa z neho silný zápach, rovnaký ako z kanálov a odpadkových košov.“ Tento naturalistický opis kontrastuje s citlivosťou ilustrácií. Pri Mačke a Kune sa vytvára puto dvoch osamelých bytostí, pričom obaja si navzájom pomáhajú prekonať pocity opustenosti a nepochopenia.
Obraz v knihe funguje aj ako prostriedok pre diskusiu o diverzite: scéna s deťmi v maskách rozpráva o tom, že detská duša nazerá na ľudí a zvieratá bez rozdielu a predsudkov. Názov knihy, príbeh aj obrazy spoločne pracujú na tom, aby mladému čitateľovi sprostredkovali hodnoty empatie a pochopenia pre ľudí i zvieratá na okraji spoločnosti.
Vhodnosť pre čitateľa, vzdelávací potenciál
Dnešné knižné okienko bude patriť prevažne tým mladším, nevylučuje sa však ani záujem dospelého čitateľa. Jedným z cieľov literatúry pre deti a mládež je rozvíjanie emocionálnej inteligencie, ku ktorej patrí aj teória mysle. Tá sa chápe ako schopnosť človeka rozumieť vlastným emóciám, ako aj emóciám iných ľudí, je to schopnosť človeka vidieť svet očami iného. Kniha Pes menom mačka je vhodným podnetom pre rozhovor dospelého s detským čitateľom o ľuďoch a zvieratách z okraja spoločnosti.
Jazyk, štýl a grafické spracovanie
Obraz a text sa navzájom dopĺňajú, vytvárajú kontradikcie a vnášajú do príbehu mnohovýznamovosť. Ilustrácie pôsobia jemne, citlivo a nežne, čím vytvárajú protiklad k naturalistickému opisu textu. Obraz v tejto knihe predstavuje množstvo skrytých významov, fungujúcich ako obrazová šifra, ktorá dopĺňa či rozširuje textovú zložku. Ilustrácie sú v práci Eliny Warsta niekoľkokrát ocenené vo fínskej súťaži Najkrajšia kniha roka.
Myška si hraje s velkou kočkou, hodnotí Okamurovu cestu do Číny Mlejnek. Panenka ji vítá
Miesto v súčasnej literatúre a odporúčanie
Téma bezdomovectva, osamelosti a predsudkov v tejto obrazovej knihe prináša citlivý a hodnotný prínos do detskej literatúry. Kniha Pes menom Mačka je dojemným a mnohovrstevným dielom, ktoré cez príbeh zvieraťa a človeka otvára priestor na rozhovor o spoločenských otázkach a o empatii. Pre mladých čitateľov predstavuje bezpečný spôsob, ako sa oboznámiť s témami sociálnej exklúzie a rozvíjať schopnosť vnímať pocity iných.
| Aspekt | Hodnotenie / poznámka |
|---|---|
| Autor | Tomi Kontio - uznávaný fínsky autor, filozofické pozadie |
| Ilustrácie | Elina Warsta - jemné, citlivé, ocenená vo fínskej súťaži |
| Téma | Bezdomovectvo, osamelosť, predsudky, identita, diverzita |
| Cieľová skupina | Deti od 6 rokov, vhodné aj pre rozhovor s dospelými |
| Vzdelávací prínos | Rozvoj empatie, teórie mysle, diskusia o sociálnej exklúzii |
Pes menom Mačka ukazuje, že literatúra pre deti môže citlivo a komplexne spracovať ťažšie spoločenské témy a zároveň zostať prístupná mladému čitateľovi. Kniha odporúča diskusiu medzi dieťaťom a dospelým o témach, ktoré príbeh otvára, a cez obraz aj ponúka bohaté podnety na rozhovor.