Bernský salašnícky pes: potreby výbeh, starostlivosť a ako vytvoriť vhodný výbeh

Používáme cookies, abychom Vám umožnili pohodlné prehliadanie webu a díky analýze provozu webu neustále zlepšovali jeho funkcie, výkon a použiteľnosť. Bernský salašnícky pes je veľký, priateľský a silne rodinne založený pes, ktorý vyniká pokojnou povahou, ochotou spolupracovať a pevným vzťahom k svojim ľuďom. Pôvodne pomáhal na švajčiarskych hospodárstvach pri strážení, práci s dobytkom aj ťahaní menších vozíkov. Bernský salašnícky pes pôsobí silno, harmonicky a priateľsky. Telo je pevné, dobre osvalené a iba mierne dlhšie než vyššie. Hrudník je široký a hlboký, chrbát pevný a končatiny rovné, dobre osvalené a schopné plynulého, priestranného pohybu. Chvost je dlhý, bohato osrstený a v pokoji nesený nadol.

Srsť je dlhá, lesklá a rovná alebo mierne zvlnená, s hustou podsadou. Základnou farbou je sýta čierna, ktorú dopĺňajú hrdzavohnedé znaky nad očami, na lícach, končatinách a hrudi. Bernský salašnícky pes býva priateľský, pokojný a veľmi oddaný svojej rodine. K známym ľuďom sa správa srdečne, k cudzím môže byť spočiatku zdržanlivý. Správne socializovaný jedinec nemá pôsobiť bojazlivo ani bezdôvodne ostro. Výcvik funguje najlepšie formou odmeny, pochvaly a krátkych pestrých lekcií. Tvrdý prístup môže narušiť dôveru a prílišné opakovanie psa rýchlo prestane baviť.

Historické korene a vzhľad plemena

Bernský salašnícky pes pochádza zo Švajčiarska, kde sa po generácie uplatňoval ako všestranný hospodársky pes. Plemeno bolo spojené najmä s oblasťou kantónu Bern a v minulosti sa označovalo aj ako Dürrbächlerský pes podľa miesta, kde sa podobné psy často vyskytovali. Na prelome 19. a 20. storočia sa začal cielene zjednocovať jeho vzhľad aj povaha. Na prelome 19. a 20. storočia sa začal cielene zjednocovať jeho vzhľad aj povaha. V meste Dürrbach bol hostinec, v ktorom sa stretávali dedinčania, cestovatelia a obchodníci. Na nádvorí tohto hostinca chovali veľké trojfarebné psy. Starší názov „Dürrbächler“ možno odvodiť od tejto oblasti v kantóne Bern, kde bolo toto plemeno v začiatkoch chovu rozšírené. Na odporúčanie jedného bernského krčmára boli v roku 1902 psy Dürrbächler po prvýkrát predstavené na výstave psov. Záujem o atraktívne psy prudko stúpol. Nakoniec v roku 1907 bol založený „Švajčiarsky klub Dürrbach“, ktorý zahájil chov čistokrvného plemena. Návrh na premenovanie „Dürrbächler“ na „bernský salašnícky pes“ pochádza od švajčiarskeho geológa a kynológa prof. Dr. Alberta Heima, ktorý sa podieľal na vytvorení prvého štandardu plemena.

Charakteristická je pre neho trojfarebnosť. Hlavnú časť tvorí čierna farba pokrýva trup, krk, hlavu a chvost. Symetrická biela lysinka začína na čele a rozširuje sa smerom k papuli. Hnedočervené znaky na lícach, nohách a na okraji bieleho sfarbenia na hrudi vytvárajú nádherné akcenty. Pre bernského salašníckeho psa sú tiež typické hnedočervené škvrny nad očami. Na rozdiel od ostatných troch zástupcov švajčiarskych salašníckych psov má len bernský salašnícky pes dlhú srsť; srsť je obvykle hladká a hustá, môže byť mierne zvlnená. Hustá srsť je mäkká a lesklá, spoľahlivo chráni psa pred chladom a snehom. Kvôli hustej srsti pes zle znáša horúčavy. Počas horúcich dní by sa mal bernský pes zdržiavať na tienistých miestach a vyhýbať sa fyzickej námahe na poludňajšom slnku.

Veľkosť, vzhľad a zdravie

Po kohútikovej výške 64 až 70 cm u samcov a 58 až 66 cm u samíc patrí bernský salašnícky pes bezpochyby k veľkým plemenám psov. Bohužiaľ, ako rodinné psy často bývajú náchylné k nadváhe kvôli nedostatku pohybu a nesprávnej výžive. Priemerná dĺžka života býva 7 až 10 rokov; najčastejšie ochorenia zahŕňajú problémy s kĺbmi (dysplázia bedrového a lakťového kĺbu), ochorenia obličiek a zhubné nádory. Napriek tomu existuje mnoho milovníkov plemena, ktorí chovajú tento výnimočný pes s vášňou a opatrnosťou.

Bernské salašnícke psy majú hustú srsť a vyžadujú pravidelnú starostlivosť. Srsť je potrebné česať aspoň 2-3-krát týždenne, počas výmeny srsti je vhodné česať každý deň. Počas horúčav im treba ponúknuť tieň a dostatok vody. Dlhá srst znamená aj veľkú potrebu pravidelného česania, aby sa predišlo zamotaniu a zbytočnému uľpávaniu chlpu po domácnosti.

Starostlivosť a výživa

Bernský salašnícky pes potrebuje pravidelný pohyb a primeranú, vyváženú stravu. Ako rodinný pes je verný a lojálny, no potrebuje dostatok priestoru a času na spoločné aktivity. Najlepšia je vyvážená strava s vysokým obsahom mäsa, obohatená ovocím a zeleninou. Ak nechcete BARF, môžete zvoliť granule prispôsobené veľkým plemenám; napríklad granulá Rufky, ktoré čo najviac napodobňujú BARF. Dôležité je, aby pes mal vždy dostatok čerstvej vody. Pri šteniatkach je potrebné krmivo prispôsobiť veku a zvyknúť ho na pravidelný režim kŕmenia, podľa odporúčaní špecialistu alebo veterinára.

Kľúčové sú aj pravidelné prehliadky a očkovania. Dobrý chovateľ vás informuje o živote s bernským salašníckym psom a zabezpečí, aby šteniatko išlo do nového domova so správnou socializáciou. Pri výbere chovateľa je vhodné požiadať o PP (pravý pôvod psa) a navštíviť chovné stanice viackrát, aby ste získali komplexný dojem o chove a samotných psoch.

Výbeh, prostredie a jeho potreby

Veľký bernský pes potrebuje veľa priestoru. Ideálny je dom so záhradou alebo dvorom. Pes milujúci slobodu sa do malého mestského bytu rozhodne nehodí. Bernský pes potrebuje výbeh a aktivity; dlhé výlety so svojimi ľuďmi ho významne motivujú a prospievajú jeho zdraviu. Interaktívne hračky a výcvik ako ťažný, záchranársky alebo stopársky pes sú pre tieto chytré psy tiež vhodné. Bernské salašnícke psy sa však môžu v psích športoch využívať iba obmedzene - športy, ktoré sú príliš rýchle a majú prudké pohyby, im neprospievajú.

V období pĺznutia je dôležité venovať srsťi zvýšenú pozornosť. Dlhú, hladkú srsť treba kefovať aspoň 2-3-krát týždenne, a počas výmeny srsti by ste mali vykonávať úpravu každý deň. Starostlivosť o oči, uši, pazúry a zuby je súčasťou bežných krátkych prehliadok a pomáha včas odhaliť problémy.

Chov a plemenné hodnoty

Chov bernských salašníckych psov je dnes zameraný na zdravie a dlhovekosť. Na zníženie dedičných chorôb a zlepšenie zdravia plemena sa používajú plemenné hodnoty, ktoré zohľadňujú rodičov aj súrodencov. Priemerná dĺžka života ostáva 7-10 rokov, pretože veľké plemená majú prirodzene skrátenú životnosť a môžu trpieť dedičnými ochoreniami. Je dôležité vyberať kvalitného chovateľa a zohľadniť PP pri kúpe šteniatka, aby ste minimalizovali riziká.

Tipy na výbavu a praktické rady

• Pri výbere psieho výbehu zvážte veľkosť psa a potrebu voľného priestoru na beh a hru.
• Pre veľké plemená sú vhodné pevné postroje a kvalitné vodítka na zvládanie sily psa pri vodení na verejných miestach.
• Na ochranu proti podchladeniu počas zimy zvažujte vhodné oblečenie alebo búdu s dostatočne silnou izoláciou a slaminou výplňou.
• Pravidelné česanie a kontrola zdravia podporujú celkovú pohodu a predchádzajú problémom s srsťou a zubami.
• Dbajte na bezpečnosť pri kontakte s deťmi a inými zvieratami, a vždy dbajte na socializáciu od šteňaťa - návšteva psích škôlok je vhodnou voľbou.

Objavte viac: bernské salašnícke psy vyžadujú pravidelnú starostlivosť o srsť a veľa pohybu. S ich pokojnou povahou a mimoriadnou oddanosťou sú skvelými spoločníkmi pre rodiny s dostatkom priestoru a času na spoločné aktivity.

tags: #bernsky #salasnicky #pes #vybeh