Bernský salašnícky pes: Výchova, výcvik a starostlivosť

Každý človek má svoje zlozvyky a preto sa nemôžeme diviť, že aj naši maznáčikovia sú na tom podobne. Občas máme tendenciu zamieňať zlozvyky s tým, akú má náš maznáčik povahu, preto sme pre vás pripravili niekoľko rád a nápadov, ako tieto zlozvyky odstrániť alebo im predísť, aby vaše súžitie so psom bolo plné porozumenia a priateľstva.

Pes, ktorý vás neposlúcha a robí si, čo chce, je príťažou ako pre vás, tak pre vaše okolie. Vo väčšine prípadov to však nie je chyba psa, ale práve jeho majiteľa, ktorý svojho psa nezvláda a dostatočne sa nevenuje jeho výchove.

Ovplyvniť správanie psa je najľahšie do 2 rokov jeho veku. Výchova psa prebieha už vtedy, keď si ho donesiete domov od feny. Šteňa sa musí čo najskôr naučiť rešpektovať všetky členov rodiny, ktorá s ním žije a s ktorou je v kontakte. Musí sa odnaučiť tvrdohlavosti a sobectvu.

Dosiaľ muselo o svoju priazeň bojovať so súrodencami, preto sa mu musí dať najavo, že jeho terajšie postavenie je „výsadné“ a že sa s ostatnými členmi rodiny nebojuje. Ak sa to šteňa nenaučí, bude mať pocit, že má navrch a v dospelosti s ním tak budú problémy. To platí zvlášť u dominantnejších plemien. Pes sa musí naučiť, že pánom ste vy.

Dôležitou vecou je dôslednosť pri výchove, ak chcete, aby váš pes dodržoval isté pravidlá. Ide napríklad o kňučanie, vynucovanie pozornosti štekotom, spanie na gauči, vymiešanie v byte, okusovanie nábytku a pod. Po tom, čo psa naučíte nejakým novým pravidlám, nesmiete povoliť, a to ani jedenkrát. Nechcete, aby váš pes chodil na gauč, nesmiete ho tam nikdy pustiť, a to ani v prípade, že je chorý a vy mu chcete urobiť radosť. Radosť samozrejme mať bude, zabudne ale na všetku výuku a nabudúce nepochopí, prečo na gauč znova nesmie.

Výcvik a povely

Ďalšou fázou výcviku sú povely. Pes nerozumie vašim slovám, zvyčajne reaguje iba na tón vášho hlasu, ktorý pri danom poveli máte, preto je potrebné povely často opakovať a trénovať. Krátke povely sú najvýraznejšie, tiež ich nesmie byť veľa, aby v nich pes nemal zmätok.

Pri výuke povelov sú dôležité aj pohyby vášho tela, ktoré pes vníma. Rešpektovanie povelov je nevyhnutné pre ovládateľnosť psa v každej situácii. Najdôležitejšie je, aby bol pes pri výuke plne sústredený.

Cviky a povely trénujte postupne podľa obtiažnosti, hlavne psa príliš nezaťažujte, pes si musí myslieť, že je to hra. Pri výuke sa upevňuje aj vzťah medzi vami.

Dôslednosť pri výchove je zo všetkého najdôležitejšia. Ak pes pomaly chápe, je dôležité sa mu venovať a byť starostlivý, trpezlivý a vytrvalý. Aj po tom, čo sa pes naučí pravidlám a pokynom, nesmie sa nikdy ustúpiť.

Ak pes neposlúchne, je potrebné opakovať povel do tej doby, kým neuposlúchne. Pes bude stále skúšať, či pravidlá platia a bude sa pokúšať mať nad vami navrch.

Psa trestajte iba v prípade, pristihnete ho pri čine, nikdy nie až po dlhšej dobe. Trestáte psa po dlhšej dobe, pes už väčšinou nevie, zač to je, neuvedomuje si, čo urobil zle, pretože si svoju neplechu už nepamätá. Dosiahnete tým maximálne to, že z vás pes bude mať strach. Pes sa tak môže stať agresívnym alebo naopak úzkostlivým a stratí k vám dôveru.

Psovi venujte dostatočnú starostlivosť a pozornosť. Čím viac pozornosti budete psovi venovať, tým viac si s ním budete rozumieť.

Predpokladajme, že už máte za sebou aspoň prvú noc po príchode vášho šteniatka domov. Teraz pre vás oboch nastáva rozhodujúce obdobie, kedy vznikajú potrebné väzby medzi vami a vaším šteňaťom. Od tejto chvíle je odkázané iba na vás, nahrádzate mu teraz jeho matku aj súrodencov. Buďte ústretoví, trpezliví, šteňa sa u vás musí cítiť bezpečne. Privykávanie na nové prostredie mu môže trvať niekoľko dní až týždňov. Ale pozor, s výchovou, aspoň toho základného ako sú hygienické návyky, musíte začať včas. Výchova šteňaťa je veľká zodpovednosť a rada chýb sa dá neskôr len ťažko napraviť. Šteňa sa dá pomerne ľahko formovať, preto neváhajte začať hneď.

Snažte sa o priateľský prístup. Šteňa pri výcviku veľa chváľte, pokojne preháňajte a pri dobre prevedenom cviku „jasajte“. Šteniatka reagujú predovšetkým na tón hlasu a intonáciu. Nebojte sa zo seba „urobiť blázna“ pred ostatnými, vaše šteňa to ocení.

Už od začiatku učte svoje šteňa odovzdávať hračky (a ďalšie veci), ktoré hryzie, na povel "pusť". Môžete mu tiež (k jeho neľúbosti) krátko stisnúť pysky proti zubom, až hračku pustí. Je možné, že budete musieť tento proces párkrát zopakovať, než zistí, že je lepšie hračku odovzdať dobrovoľne.

Ak si na vás dovolí zavrčať alebo dokonca zovrieť zúbky do vašej ruky, musíte mu OKAMŽITE dať najavo autoritu, napríklad tým, že ho chytíte za kožu na krku a zatriasiete s ním.

Chcete šteňaťu niečo natrvalo zakázať, napríklad ak máte v byte miestnosť kam ho nechcete púšťať, povedzte vždy keď zamieri tým smerom "Nesmíš!" alebo "Ne!". Pre povel si ZVOĽTE JEDNO SLOVO. Psí slovník je obmedzený, tak zbytočne „neplýtvajte“ dvoma výrazmi na jeden povel. Pamätajte si, že šteňa nemá vyvinutú slovnú zásobu a aj napriek tomu, že sa časom naučí vnímať význam viac slov, reaguje predovšetkým na tón vášho hlasu než na to, čo hovoríte. Takže ostré "Ne!" bude určite účinnejšie než takmer prosebné "Alíčku to nesmieš.".

Doba, po ktorú psíkovi trvá zvládnutie tohto príkazu, závisí od jeho osobnosti. Skúšajte dvakrát denne a pokúste sa zakaždým príkaz trikrát zopakovať. Ako začne slabnúť jeho pozornosť, ukončite príkazy a skúste to neskôr.

Základné povely

1. Povel "Sadni!"

1. Krok 1: Vyslovením mena psíka prilákajte jeho pozornosť a držte v jednej ruke pamlsok. S vodítkom v druhej ruke nasmerujte psíka tak, aby sedel pred vami a venoval vám plnú pozornosť.
2. Krok 2: Pomaly zdvíhajte ruku s pamlskom nad hlavu psa. Jeho pozornosť bude upútaná na vašu ruku a psík si prirodzene sadne a bude pritom sledovať vašu ruku. V chvíli, keď zaregistrujete, že si psík sadá, povedzte prísnym hlasom povel „sadni.“ Tento postup niekoľkokrát zopakujte.
3. Krok 3: Oceníte psíka pohladením a pomaznaním. Počas niekoľkých nasledujúcich dní postupne znižujte počet pamlskov použitých ako odmenu a namiesto toho poskytnite dostatok verbálneho a fyzického ocenenia.

2. Povel "Zostaň!"

Ako náhle psík zvládne povel k sadnutiu, môžete prejsť k povelu „zostaň.“ Tento povel skúšajte s psíkom dvakrát denne a povel vždy zopakujte trikrát.

1. Krok 1: Stojte vo vzdialenosti iba 30 až 60 centimetrov od psa. Vydajte povel „sadni“ a pochváľte ho.
2. Krok 2: Dajte psovi povel, aby zostal a súčasne zdvihnite ruku tak, aby vaša dlaň bola zdvihnutá do výšky 10 cm od jeho ňufáku. (Pohyb paže je podobný tomu, ktorým policajt zastavuje dopravu.) Pre psa bude predstavovať fyzickú hranicu. So zdvihnutou pažou vydajte povel „zostaň“ zreteľným, pokojným a pevným hlasom a na konci zvuk ostro prerušte. Potom, čo pes vydrží na mieste po dobu 5 sekúnd, uvoľnite ho slovami „dobre“ a zahrňte ho pochvalami alebo mu podejte pamlsok. Psovi môže zvládnutie tohto kroku trvať veľa dní.
3. Krok 3: Po zvládnutí 2. kroku môžete pokračovať. Vydajte povel k sadnutiu a ihneď, ako sa pes bude pozerať priamo na vás, urobte jeden alebo dva kroky doprava a prejdite späť doprostred.
4. Krok 4: Potom, čo sa vám podarí udržať jeho pozornosť po dobu 15 až 30 sekúnd, keď prechádzate na jednu stranu, presuňte sa na druhú. Potom zvýšte vzdialenosti a meňte rýchlosť pohybu.
5. Krok 5: Ako náhle si psík znovu sadne, pochváľte ho a začnite znovu. Začnite 15 až 30 sekundovými prestávkami s povelom „zostaň“ a zvyšujte po 15 sekundách.

3. Povel "K nohe!"

Učte psíka tam, kde je rovný terén a nemusí sa pozerať pod nohy. Pri správne naučenej chôdzi sa pes totiž pozerá na vás a prípadné zvrtnutie labky by mu na sústredenosti nepridalo. Ďalej je dôležité odhadnúť psíka, aby sme vedeli, čo mu dáme za odmenu. Vezmite si odmenu do pravej ruky a vodítko uchopte ľavou rukou tak, aby pri správnej polohe psa (kohútikom u Vášho ľavého stehna), bolo cca 5 cm prevysnuté. Ukážte psovi odmenu a nedávajte ju ďaleko od jeho nosa, ideálne je zpočiatku pokrčená pravá ruka s odmenou pred Vaším bruchom, bližšie k ľavej strane. Dajte povel "k nohe" (povely by mali byť jasné, dané tónom síce veselým, no nepripúšťajúcim žiadnu pochybnosť o tom, že to myslíte vážne) a vyjdite. Ak psík chce opustiť ideálnu polohu, tak rýchlym trhnutím pricuknete a ihneď zas povolíte vodítko a upútate pozornosť na odmenu. Ako náhle psík pekne ujde asi tak 5 m, tak ho odmeníte. Ak je odmenou pamlsok, tak mu ho len za chôdze dáte zjesť (rozhodne nedoporučujem používať sucháre alebo tyčinky, musí to byť niečo, čo nebude žuvať, ale hneď spolkne), potom zvoláte napríklad "no ty si bol dobrý" a pohráte sa, aby sa pes uvoľnil. Postupne potom budete predlžovať vzdialenosť, ktorú pri nohe ujde než dostane odmenu, občas jej ale dajte hneď po pár krokoch, aby si nemohol byť istý, kedy odmena príde a tak zostal po celú dobu pozorný. Tiež postupne začnite ukrývať odmenu - ideálne je pravé vrecko, tam ju máte vždy nadosah.

Riešenie problémového správania

Vyskakování při vítání

Väčšina psov prejavuje svoju radosť zo stretnutia so svojím pánom alebo inou milovanou osobou divokým skákaním. To je spôsobené tým, že sa pes snaží pozdraviť svojho pána "oliznutím brady" a preto sa snaží trochu povyskočiť, aby dosiahol na váš tvár. Je nutné si uvedomiť, že pes sa vás nesnaží nijako zraniť a že jeho jedinou snahou nie je vás iba zašpiniť. Váš pes sa naozaj iba snaží o radostné privítanie s vami. Je rád, že vás vidí a preto mu nemôžete pozdrav odoprieť. Je iba nutné zamedziť jeho vyskakovaniu či už na vás alebo na ostatných, ktorí prídu na návštevu - nie každému hosťovi sa to musí páčiť.

Pes nechápe, že človeka, ktorého víta, má na sebe práve slávnostné šaty a ak je zvyknutý týmto radostným spôsobom zdraviť všetkých prichádzajúcich, nerobí žiadne rozdiely. Učte teda psa už od šteniatka poslušnosti a sebaovládania.

Ak čakáte návštevu, aj doma, pripnite psovi krátke vodítko. Ako náhle uvidíte, že sa chystá návštevu „privítať“ a vyskočiť, stiahnite ho späť za vodítko spolu s povelom "nesmieš". Rovnako nedovoľte návštevám, aby nechali vášho psa na seba vyskakovať aj napriek tomu, že tvrdia "mne to nevadí". Ak sa s vaším psom chcú privítať, požiadajte ich, aby sa k psovi zohli.

To všetko ale platí tiež pre vás! Ak ste toto v mladosti zanedbali a z malého skákajúceho šteňaťa vyrástlo väčšie teľa, ktoré vás zvalí na zem, musíte zjednať nápravu. Ako už bolo povedané, ako prvé naučte psa, že pri privítaní nesmie skákať na vás. Ak k vám prichádza návšteva, dajte psovi povel "sadni". Ak neposlúchne a skáče ďalej, rázne ho stiahnite vodítkom dole a vydajte povel "nesmieš" a následne "sadni". Keď pes poslúchne, nezabudnite ho pochváliť. (S pochvalou nemusíte šetriť - to platí všeobecne.) Až keď sa pes upokojí, dovoľte návšteve, aby sa s ním privítala tak, že sa k nemu skloní a pohladí ho. Všetko opakujte podľa potreby, pes nakoniec pochopí, že ak bude skákať, žiadneho privítania a pohladenia sa nedočká.

Žobranie pri stole

Vždy, keď si vezmete niečo k jedlu, pes sedí pred vami, uprene na vás hľadí, slintá, kňučí, šteká, škriabe... a to aj napriek tomu, že má svoju misku plnú skvelých granúl či mäska. To je pravdepodobne prežitok z dôb dávno minulých, kedy psy žili voľne v prírode a živili sa zvyškami z ľudských obydlí. Potulovali sa okolo a čakali, čo na ne zostane.

Musíte šteňa naučiť dodržiavať kŕmny režim. Kŕmte ho vždy v rovnaký čas. Pes si zvykne na určitú pravidelnosť a časom vám sám bude pripomínať, kedy má jesť. Tento zvyk oceníte predovšetkým vtedy, keď váš pes ochorie. (Jeden z prejavov toho, že s vaším miláčikom nie je niečo v poriadku, je nechutenstvo. Ak od vás váš pes nevyžaduje jedlo v stanovený čas, mali by ste spozornieť.)

V priebehu stolovania nie je potrebné, aby ste psa zatvárali v inej miestnosti, stačí ho naučiť, aby pri jedle ležal na mieste alebo pod stolom. Nikdy mu nedávajte vaše jedlo od stola! Je to podobné ako s tým pelechom, povolíte len raz a len ťažko budete nabudúce vysvetľovať, prečo to dnes nejde a prečo na vás práve dnes nemá pozerať. Ak mu chcete spestriť jedálniček, dajte mu trochu do jeho misky, ale až vtedy, keď ste po jedle vy. Tak to pre psa bude len jeho "dobrota" a nie vaša. Pes čoskoro pochopí, že ak bude ukáznený, vždy sa pre neho niečo nájde.

Ak sa vám stalo, že ste neodolali smutným štenacím očiam a teraz vám váš miláčik zbaští takmer celú večeru, musíte začať s výchovou. Nakŕmte ho predtým, než budete jesť vy. Pokojne predstierajte, že zasadáte k stolu, a ak pes začne žobrať, odkážte ho povelom na jeho miesto „miesto“ a zadajte povel "ľahni". Nácvik vykonávajte len vtedy, ak sa pes práve nechystá na svoje jedlo. Cvičenie môžete opakovať niekoľkokrát za deň, a ak pes správne vykoná, čo chcete, chváľte ho.

Kúšanie

Každé šteňa má potrebu kúsania. Zuby sa mu vymieňajú od 4. do 6. mesiaca, preto je dobré mu poskytnúť niečo na žuvanie. Sú to polotuhé, nepriľnavé kosti, uzly či kúsky buvolej kože, gumové hračky. Pozor, aby tzv. kúsavosť.

Kúšanie: nebijte ho za to, nekričte. Dajte psovi najavo, že to, čo práve prevádza sa vám nepáči tým, že budete šteňa nejakú dobu ignorovať.

Bernský salašnícky pes: Charakteristika a starostlivosť

Bernský salašnícky pes je pes obľúbený (okrem krásneho trojfarebného sfarbenia) pre svoju nekonfliktnú povahu, k ľuďom aj k iným zvieratám. Líši sa však správanie psa a feny. Pes-samec v dobe dospievania, t. j. 1,5 roka, si začne presadzovať viac svoje miesto v svorke a môže nastať, že sa bude pokúšať prevziať úlohu vodcu svorky. Na potlačenie dominantného správania existuje niekoľko spôsobov, kde najdôležitejšia je DÔSLEDNOSŤ A VYTRVALOSŤ.

Niektoré spôsoby, ako zabezpečiť, aby pes neprevzal úlohu vodcu:

1. Pes nesmie prvý do dverí.
2. Pes žerie až sa najesť celá rodina. Znie to tvrdo, ale skúste toto: Pripraviť žrádlo do misky, psa uložiť tak, aby na misku videl, ale nedostal sa k nej, sadnúť k stolu a v pohode sa najesť. POTOM až nakŕmiť psa.
3. Posunúť pelech, pokiaľ ho má doma, na nechránené miesto, tj. nie v rohu, kde má svoje bezpečie, ale napríklad doprostred miestnosti.
4. Na záhradu zaobstarať dlhé vodítko (stopovacie, napríklad 20m) a priviazať po celú dobu, čo s ním bude človek. Neskôr môže chodiť navolno, ale napríklad s obyčajným vodítkom stále pripnutým.
5. Po dobu prevýchovy, tj.
6. Keď sa príde pes pomilovať, ignorovať ho.

Je to tvrdé, ale salašník, ktorý si dovolí vrčať na pána, sa musí podchytiť hneď. Viem, že sú to naši miláčikovia, ale stále je to pes, ktorý má obrovskú silu a my s tým musíme počítať.

Každé šteňa je prieskumníkom. Nikdy nedávajte šteňaťu na hranie topánku, aj keby bola stará. Raz by sa vám to nemuselo vyplatiť. Hračky obmieňajte - napríklad ich na niekoľko dní schovajte do skrine, dajte mu "sadu č. Sú psíkovia, ktorí si sami nehrajú, ale budú vyžadovať vašu prítomnosť pri hre.

Pátracie hry - hľadá ukryté predmety. Každý nález je odmenený pamlskom.

Zápasenie - preťahovanie s handrou či uzlom posilňuje sebavedomie, ale nenechajte šteňa zakaždé vyhrať! Nezabudnite, že pravidlá hry určujete vy. POZOR! Preťahovacie hry neprevádzame pred výmenou zubov (tj. do ukončeného 5. mesiaca).

Je to napríklad podávanie labky, šteklivé zápasenie.

Každé šteňa má potrebu kúsania. Zuby sa mu vymieňajú od 4. do 6. mesiaca, preto je dobré mu poskytnúť niečo na žuvanie. Sú polotuhé, nepriľnavé kosti, uzly či kúsky buvolej kože, gumové hračky. Pozor, aby tzv. kúsavosť.

Po povel miesto by psík mal ľahnúť na vopred určené miesto, ktoré nie je v strede diania, kde má pokoj.

- existuje veľký výber tzv.

Pastierski psi sú vďační za akúkoľvek prácu. Naučte ho strážiť rôzne predmety.

prinášanie skrytých predmetov, na obratnosť - môžete pre psa pripraviť prekážkovú dráhu na záhrade.

Určite nechcete zo svojho psa vychovať "jedináčika" alebo ešte horšie hafana sociopata, ktorý si v dospelosti bude z iných psov robiť trhací kalendár. Je preto ideálne, keď sa psík na venčení stretáva s inými psami a necháte ich pozdraviť sa (očuchať) alebo rovno prebehnúť. Návštevou cvičáku robíte svojmu psovi v tomto ohľade veľkú službu - cvičák je miesto, kde sa psi stretávajú, hrajú si a kde samozrejme prebieha výcvik - a výcvik, ak je správne vedený, je pre psa hra - poriadkovky (alebo poslušnosť) pre neho znamenajú "za dobre vykonaný cvik dostanem piškotek". Je trochu nezvyklé, keď berňák nacvičuje obrany medzi ovčounmi, ale je naozaj na vás a na kvalitnom cvičiteľovi, ako z toho urobiť hru.

Marcel Nijland: Výchova šteňaťa. Gerd Ludwig: Cvičenia a hry so psom. Nakl. Louise Harperová: Bernský salašnícky pes. Vladimíra Tichá: Malá škola pre chovateľov psov. John Fisher: Prečo môj pes...? Stanley Coren: Čo má pes na jazyku. Stanley Coren: Čo má pes na mysli. Turid Rugaas: Usmierňujúce signály. Turid Rugaas: Ako spolu psy hovoria (DVD). Cesar Millan: Krátky návod, ako urobiť psa šťastným.

Zaujal vás bernský salašnícky pes? Vôbec sa nečudujem, je ľahké prepadnúť jeho čaru. Okúzli vás svojím pokojom, vyrovnanosťou a priateľskosťou. Ako každé plemeno má však tiež svoje záporné stránky. Psík nepočúva? Je to veľký fešák. Zaujme najmä nápadnou bielou náprsenkou. Existuje len málo priateľskejších psov. Svojho pána bezhranične zbožňuje a úplne najradšej je, keď mu môže byť stále v pätách. Je prirodzene poslušný a dá sa veľmi dobre vychovať. Nie je to žiadny agresor. Je mierumilovný a s ostatnými zvieratami vychádza dobre. Pre svoju pokojnú a vytrvalú povahu sa perfektne hodí do záchranárskych tímov alebo na canisterapiu. Vďaka huňatej srsti dobre znáša zimu. Prechádzka v snehu? Pre bernáčika žiaden problém. Keby existovala psia Mensa, toto plemeno by určite bolo jej členom. Je totiž veľmi inteligentný a rýchlo sa učí. Hry a zábava, to je jeho. Bernský salašnícky pes vám svojím hravým vystrájaním zdvihne náladu. Pri správnej výchove má krásny vzťah k deťom. Nie je to gaučový povaľač. Veľmi zle znáša odlúčenie. Keď ho doma necháte samotného, môže začať štekať, hrabať či hrýzť veci. Pri dlhšej izolácii od ľudí sa z pozitívne naladeného psa stáva nepríjemný hundroš. Potrebuje priestor, v malých bytoch bude nešťastný. Obzvlášť na jeseň a na jar veľmi pĺzne. Nič pre tých z vás, ktorých chlpy privádzajú k šialenstvu. Nevyznačuje sa práve najlepším zdravím a dožíva sa pomerne nízkeho veku. V lete od neho nemôžete čakať veľké výkony. Bernský salašnícky pes zo všetkého najviac potrebuje častý kontakt s ľuďmi. Hodí sa preto k tým, ktorí s ním môžu tráviť maximum možného času. Ideálni páni budú psa považovať za právoplatného člena rodiny a zapoja ho do všetkých rodinných akcií. Odmenou im bude úplne oddaný pes. Bývate v dome so záhradou? Bernáčik si to u vás určite zamiluje. Pôvodne pastiersky pes je prirodzený ochranca, len dnes miesto oviec opatruje svojich pánov.

K popisu typického bernského salašníckeho psa nám stačí pár slov: priateľský a stále dobre naladený. Ak by sme mali ešte niečo dodať, bola by to láskyplnosť a šťastný postoj k životu. Bernský salašnícky pes je tiež veľmi šikovný a ľahko sa učí novým kúskom. Dospieva pomaly a dlho zostáva hravým šteňaťom. Nemalo by vás teda prekvapiť jeho neustále bláznenie. Aby nebol až príliš tvrdohlavý, je potrebné nepodceniť výcvik. Bernský salašnícky pes nie je žiadny drobček. Jeho výška v kohútiku je až 70 cm, váha sa pohybuje okolo 40-50 kg. Pohľady upúta jeho nádherná trojfarebná srsť. Pre rozloženie farieb sú stanovené presné pravidlá - prevládať musí čierna, biela sa objavuje na hlave, krku, hrudníku, labkách a konci chvosta, sýta hnedočervená zase na lícach, hrudi, nohách a nad očami. Našli by ste len málo plemien, ktoré majú k deťom lepší vzťah ako bernský salašnícky pes. Ak sa správne socializuje, s deťmi vychádza nadmieru skvelo. K ďalším psom a domácim maznáčikom z počiatku môže byť nedôverčivý, neskôr sa chová priateľsky. Rozhodne sa nemusíte báť agresívnych výstupov. Potrebuje základný výcvik poslušnosti. Zabudnite ale na tresty a krik. Bernský salašnícky pes nereaguje dobre na drsné správanie a prílišnú tvrdosť. Pokiaľ ho naopak budete trénovať za pomoci pozitívnej motivácie a odmien, budete nadšení rýchlym pokrokom. Toto plemeno sa, bohužiaľ, nepýši tým najukážkovejším zdravím. Psy často majú problémy s pohybovým aparátom, objavuje sa u nich napríklad dysplázia bedrového kĺbu alebo artritída. K dobrému vývoju kostí môžete pomôcť tak, že v šteňacom veku budete mierniť ich bláznenie a nedovolíte im kosti namáhať napríklad chôdzou do schodov. Nedožívajú sa príliš vysokého veku, priemer je len 8 až 10 rokov. Čo sa starostlivosti týka, vykúpať ho stačí len raz za niekoľko mesiacov. Keď už sa zašpiní blatom, postačí rýchla sprcha. Srsť zvyčajne nie je nutné kefovať častejšie ako raz týždenne. Na druhú stranu je potrebné počítať s tým, že toto plemeno veľmi pĺzne. Najmä na jar a na jeseň všade budete nachádzať chumáče chlpov. A to aj keď budete mať pocit, že ste práve upratali. Náročnosť na čas je obrovská. Pes sa svojich pánov drží ako kliešť a očakáva, že s ním budú tráviť veľa času. Počítať musíte aj s vyššou finančnou náročnosťou. Samotné obstaranie šteňaťa s preukazom pôvodu vás vyjde od 500 eur a vyššie. Bernský salašnícky pes toho nezje práve málo a krmivo by malo byť kvalitné.

Už podľa názvu plemena ľahko odhadneme jeho pôvod. Jeho dávnymi predkami sú s najväčšou pravdepodobnosťou molosoidné psy, ktoré do Švajčiarska prišli s rímskymi légiami. Po odchode vojakov tu zostali a skrížili sa s ovčiarskymi psami. Prvý klub Bernských salašníckych psov bol ale založený až v roku 1907, o 3 roky neskôr už mal registrovaných 107 členov.

Všetko ste zvážili a ste presvedčení o tom, že budete pre bernského salašníckeho psa dobrým pánom? Tak dobre teda!

Autor webu | Zbožňujem aktivity, do ktorých sa možno ponoriť až po uši.

Autor webu | Zbožňujem aktivity, do ktorých sa možno ponoriť až po uši. Často počúvam otázky typu: "Môžem váš elektronický obojok použiť na staršieho psa?" A prečo nie? Už takmer rok s nami žije aj 8-ročný zlatý retriever Šaryk, ktorého som v podstate zdedila po svojom dedkovi. Je to krásny pes a v jeho šteniatkových rokoch sme sa ho snažili trochu vycvičiť počas občasných návštev u starých rodičov, ale ako to tak býva u starších majiteľov, pes bol doma kráľom, spal na gauči a z povelov poznal len "na". Problém nastal, keď ho premiestnili. Keďže nebol zvyknutý na jazdu v aute a pri pokuse naložiť ho do auta bol agresívny, bolo potrebné presunúť ho pešo. Našťastie sme museli prejsť "len" 15 km, čo mu nerobilo žiadne problémy. Už dlhšie sme vedeli, že Šaryk nie je veľmi socializovaný a zvyknutý poslúchať, pretože takmer vo všetkom (očkovanie, nasadenie nového obojku, ošetrovanie,....) mu robilo problém, na všetko reagoval výhražným vrčaním. Nejaký čas sme sa mu snažili venovať hlavne dostatok času, trpezlivosti a pohybu na prechádzkach, začal získavať väčšiu dôveru a prestal reagovať na neznáme podnety agresiou. A keďže sme ho nechceli nechať pri prechádzkach odkázaného na stopovaciu šnúru, do ktorej sa nám neustále zamotával, náš výcvik sme začali s elektronickým obojkom. Spočiatku ho nosil na každej prechádzke, ale potom ho vypol. Asi po štrnástich dňoch začal nosiť obojok už zapnutý a na obojok sme vždy vyslali zvukový privolávací signál, keď povedal "poď ku mne". Ak bol úspešný a prišiel a pribehol, nasledovala pochvala a odmena. Takto sme chodili ešte asi dva týždne a odvolávanie bolo čoraz lepšie. Bolo načase zoznámiť sa s korekčnými impulzmi. Keď teda povel "ku mne" sprevádzaný zvukovým signálom stále nemal adekvátnu odozvu, zavolal som opäť "ku mne" a pomaly som pridával korekčný impulz z kroku 1 na úroveň, kedy Sharyk reagoval otočením hlavy "čo sa deje" a prišiel ku mne. Prešlo šesť mesiacov, keď sme začali opravovať odvolanie elektronickým obojkom, a Sharyk sa zmenil na nepoznanie. Chodíme BEZ vodítka, úplne na voľno, korekčný impulz som musela vyslať za celý čas 3-krát! A inak reaguje na slovné privolanie alebo zvukový signál.

Pôvodné poslanie bernského salašníckeho psa v našich podmienkach, tj. ťahanie vozíkov a stráženie selských dvorov nie je využité. Toto plemeno sa stalo módnym i v našich zemepisných šírkach už koncom osemdesiatych rokov minulého storočia, ale čo sa týka výcviku, nie je tento nijak rozšírený. Bolo by ľahké vymenovať cvičiská, kde cvičí „berňák“. Ako je mi známe, jedna fena bernského salašníckeho psa jazdí na letné výcvikové tábory talentovanej kynologickej mládeže do Starého Plzenca, má zloženú skúšku ZVV2 podľa Národného skúšobného poriadku. Na cvičisku v juhočeskom Písku je rovnako jedna fena so ZVV1 (NZŘ), občas sa nejaký zástupca tohto plemena objaví medzi záchranárskymi psami u niektorej z brigád kynológov záchranárov. Aj naša základná kynologická organizácia Českého kynologického zväzu Vodňany má na svojom cvičisku zástupcu menovaného plemena. So svojou pätnásťročnou psovodkou cvičí u nás zhruba jeden rok a táto dvojica si nevedie zle. Dvojročná fena za obdobie jedného roka zložila skúšky ZOP, ZPU 1 (ZŘ Kynologickej jednoty Brno), ZM (NZŘ), ZMT (Skúšobný poriadok TART), teraz sa pripravuje na skúšku ZVV1 (NZŘ). Trochu paradoxom je, že táto psovodka má svojho prvého psa v živote a zároveň táto fena stráži stádočiek dobytka na rodinnej farme... Nemali sme žiadne skúsenosti s výcvikom tohto plemena, tak sme využívali rady a poznatky od ľudí, ktorí o „berňákoch“ niečo vedeli. Využili sme napr. skúseností psovodky, ktorá si k nám občas prišla so svojím dvojročným psom precvičiť základnú poslušnosť. Od psovodov záchranárov z Juhočeskej záchrannej brigády kynológov sme sa dozvedeli, že v susednom Rakúsku sú bernskí salašnícki psi hojne zastúpení v záchranárskom výcviku, vrátane lavinových psov, ale že úspešne skladajú tiež stopy špecializácie, napr. FH 1 a FH 2 podľa skúšobného poriadku SchH.

Cviky poslušnosti podľa akéhokoľvek skúšobného poriadku nie sú pre „berňáka“ problémom, nech už sa jedná o chôdzu pri nohe bez vodítka, aportovanie, prekonávanie prekážok, kedy telesné proporcie by na prvý pohľad mohli viesť k domnienke, že taký pes (fena) nebudú pohybliví. Ako príklad možno uviesť spomínaného dvojročného psa a fenku našej členky, ktorých chôdza pri nohe bez vodítka spĺňa kritériá skúšok IPO a SchH, tj. radostný prejav psa (feny), sledovanie pána s hlavou smerom k psovodovi. Berňák proste cvičí rád, pretože to robí radosť paničke / páničkovi, samozrejme za predpokladu, že má dvojica spolu dobrý kontakt. U psa bolo možné pozorovať aj prejavy tvrdohlavosti, kedy ovšem pamlsky urobili vždy svoje... Obrany sme mali možnosť pozorovať iba u fenky, ktorá dochádza so spomínanou mladou psovodkou na naše cvičisko s týmito závermi: Obiehání plôch bolo prekvapivo ľahkou záležitosťou, fena obiehala plochy a to pomerne rýchlo, pretože to paničke robilo radosť?! Čo sa týka zákusov do rukávu, tu bol problém iba v razancii. V porovnaní s nemeckým ovčiakom sa jedná o iný prejav v prospech nemeckého ovčiaka, ale cvik bol splnený vždy aj cez čiastkové bodové straty. Vyštekanie pri ploche, vrátane ovládateľnosti, tiež nerobilo problémy. Zhrnieme naše doterajšie skúsenosti, poznatky od ďalších psovodov z iných cvičísk aj už spomínané poznatky z Rakúska, tak sa ukazuje, že bernský salašnícky pes sa môže uplatniť aj na poli športového výcviku podľa rôznych skúšobných poriadkov, kedy je schopný zložiť skúšky ZOP, ZPU 1, ZPU 2. Môže tiež skladať skúšky pastierskych psov podľa rovnakého ZŘ. Podľa ustanovení Národného skúšobného poriadku pre športový výcvik psov v Českej republike nájdu „berňáci“ uplatnenie najmä pri skúškach stopárskych ZPS 1, jedinci s preukazom pôvodu môžu zložiť aj ZPS 2, skúšky všestranné podľa tohto poriadku - ZM, ZVV 1, ZVV 2 nemusí byť rovnako problémom, zvládne-li jedinec cviky obrany. Skúšobný poriadok SchH dáva možnosť zloženia skúšky BH - skúšky sprievodného psa, kde je však podmienkou, že daný jedinec musí mať preukaz pôvodu. Ďalej sú to stopárske skúšky FH 1, FH 2 podľa rovnakého ZŘ. O využití v záchranárskej oblasti som sa už zmieňoval. V nemeckej kynologickej literatúre som sa dočítal, že napr. vo Švajčiarsku aj Nemecku sa toto plemeno úspešne zapája do výcviku v rámci agility, čo je na prvý pohľad prekvapivé, kedy znovu zdôrazňujem veľkosť jedincov tohto plemena. Napriek tomu sú berňáci pohybliví v súlade s požiadavkami tohto kynologického športového odvetvia. Ako sa ukazuje, tak aj toto plemeno má možnosti využitia v rôznych odvetviach kynologického športu, čo je vždy prospešné nielen pre psa/fenu, ale aj pre majiteľa.

Obor so srdcom na správnom mieste, to je bernský salašnícky pes. Ich najväčšou prednosťou je bezmedzná oddanosť a láska k svojmu majiteľovi. Bude to ochranca celej rodiny, v ktorej sa veľmi rýchlo stane neodmysliteľným členom. Nie nadarmo ho pre jeho pokojnú a oddanú povahu využívajú pri canisterapiách. Ak máte dostatok priestoru na tohto obra, určite je voľba práve tohto plemena jednou z najlepších možných. Dôležité je však mať aj dostatok času, pretože len veľmi zle znáša odlúčenie. Citlivka, čo zostáva dieťaťom a puberťákom skoro polovicu svojho života vám však zmení život raz pre vždy.

tags: #bernsky #salasnicky #pes #tricko