Bernský salašnícky pes: informácie, história, starostlivosť a recenzie

Bernský salašnícky pes je psie plemeno uznané v FCI v skupine 2 pod číslom 45. Bernský salašnícky pes je veľké, dlhosrsté, trojfarebné, harmonické a vyrovnané plemeno. Meno má podľa názvu osady Dürrbach a pôvodne bol používaný ako strážny a ťažný pes na sedliackych dvoroch a v špeciálnom postroji ťahal malé dvojkolesové káry. Podobne ako Bernardýn vie vyhľadávať ľudí v lavínach a závejoch. Podľa klasifikácie FCI patrí medzi švajčiarske salašnícke psy bez pracovnej skúšky. Pomer výšky v kohútiku k dĺžke tela je asi 9:10. Telo má skôr zavalité s výškou v kohútiku u psa 65-70 cm, feny 58-66 cm, a s hmotnosťou medzi 45 až 65 kg. Plemeno je ľahko rozpoznateľné vďaka trojfarebným znakom (čierne, hnedočervené pálenie a biele).

väčšina tela je čierna, líca, nohy a škvrna okolo oka má hnedočierne pálenie. Oči sú tmavohnedé, uši trojuholníkové, jemne zaoblené, vysoko posadené. Chvost je bohato osrstený čierny a na konci biely, v pokoji zvesený, v pohybe vznášajúci sa na úrovni chrbta. Vhodným miestom pre chov tohto veľkého plemena je rodinný dom so záhradou. Proti chovu v byte hovorí aj jeho prirodzená vrodená potreba po voľnom pohybe, ktorá je typická pre bernského salašníckeho psa. S radosťou sa zúčastňuje na dlhých prechádzkach.

Kto nechce tohto psa chovať ako strážneho psa, nájde v ňom aj príjemného rodinného psa, ktorý s potešením postráži bezpečnosť celej rodiny. Deti si môžu získať pevné miesto v jeho veľkom psiom srdci. Bernský salašnícky pes patrí k veľkým plemenám. Má rád nehu a maznanie. Má slabý lovecký inštinkt. Nie je vhodný na bývanie vo voliére. Mal by mať zabezpečenú voľnosť pohybu po záhrade.

Bernský salašnícky pes prišiel k nám z Českej republiky v sedemdesiatych rokoch minulého storočia. Bernský salašnícky pes - história plemena V klasifikácii bol bernský salašnícky pes zaradený do skupiny II a sekcie III. Pochádza z okolia švajčiarskeho Bernu. Predpokladá sa, že je potomkom tibetských dôg, ktoré prišli spolu s rímskymi légiami. Bernský salašnícky pes sa používal ako ťažný, strážny a pastiersky pes. Bernský salašnícky pes je jedným z najväčších plemien. Dospelé sučky sú vysoké 58-66 cm a vážia 40-45 kg, zatiaľ čo psy majú 64-70 cm a 50-60 kg. Bernský salašnícky pes má silnú, tvarovanú, proporcionálnu a harmonickú postavu. Tieto štvornožce majú trojfarebnú srsť, ktorá sa skladá z: základnej čiernej farby, bielych znakov na hlave, krku, hrudníka, labách a chvoste, hnedočervených znakov nad očami, končatinách, lícach a hrudníku.

Vzhľad, veľkosť a základné znaky

Bernský salašnícky pes má dlhú srsť, ktorá je obvykle hladká a hustá, a môže byť mierne zvlnená. Hustá srsť je mäkká a lesklá, a spoľahlivo chráni psa pred chladom a snehom. Kvôli hustej srsti pes zle znáša horúčavy. Počas horúcich letných dní by sa mal bernský pes zdržiavať na tienistých miestach, a vyhnúť sa fyzickej námahe na poludňajšom slnku. S kohútikovou výškou 64 až 70 cm u samcov a 58 až 66 cm u samíc patrí bernský salašnícky pes bezpochyby k veľkým plemenám psov.

Vzhľadom na svoju veľkosť potrebuje tento pes dostatok priestoru, ideálne s dvorom. Nie je vhodný pre mestský byt, a keďže mladé psy majú slabšie kĺby, prvý rok by sa mali vyhýbať schodom. Na výlety sa vždy rád pridá a obľubuje mentálne výzvy - hlavolamy sú ideálnou voľbou. Srsť potrebuje pravidelné česanie 2-3x týždenne, počas pĺznutia aj denne, aby si zachovala zdravý a lesklý vzhľad.

Povaha a socializácia

Bernský salašnícky pes je priateľský, pokojný a veľmi oddaný svojej rodine. K známym ľuďom sa správa srdečne, k cudzím môže byť zo začiatku zdržanlivý. Správne socializovaný jedinec nemá pôsobiť bojazlivo ani bezdôvodne ostro. Výchova a výcvik by mali byť vedené formou odmeny, pochvaly a krátkych pestrých lekcií. Tvrdý prístup môže narušiť dôveru a prílišné opakovanie psa rýchlo prestane baviť.

Pri správnej výchove a socializácii je toto plemeno vhodné ako ťažný pes, záchranársky, stopársky alebo terapeutický pes. Bernský salašnícky pes je atraktívny nielen svojou povahou, ale aj vzhľadom. Typická je jeho trojfarebnosť: dominantná čierna farba pokrýva trup, krk, hlavu a chvost, pričom symetrická biela lysinka sa tiahne od čela po nnufák. Na hrudi je biela náprsenka, biele labky a špička chvosta. Na lícach má hnedo-červené znaky, ktoré sa môžu objaviť aj nad očami a na labkách.

Zdravie, starostlivosť a výživa

Priemerná dĺžka života bernského salašníckeho psa je 8 - 10 rokov. Šteňatá sa niekedy narodia so zajačou perou alebo rázštepom podnebia. Dospelí jedinci bojujú s takými chorobami, ako sú: dysplázia bedrového a lakťového kĺbu, degeneratívna myelopatia, torzia žalúdka, progresívna retinálna atrofia, von Willebrandova choroba, epilepsia, steroid-dependentná meningitída, renálna dysplázia, glomerulonefritída, entropium, ektropium. Bernský salašnícky pes je citlivý na vysoké teploty.

Častejšie je to v období pĺznutia. Srsť má tendenciu sa uzliť. Udržať ju v dobrom stave pomôžu napr. FURMINATOR Undercoat deShedding hrablo pre dlhosrstých psov - Large a FURMINATOR kefa Dematting Tool pre psov a mačky. Pre starostlivosť o srsť je potrebné ju česať aspoň 2-3× týždenne, počas pĺznutia aj častejšie. Vhodná výživa zahŕňa granule s vysokým obsahom mäsa a primeranú kontrolu hmotnosti. Ak sa rozhodnete pre BARF metódu, je potrebné zvážiť doplnky a konzultovať s odborníkom.

Chov, výcvik a životné podmienky

Bernský salašnícky pes potrebuje veľa pohybu a limitované bývanie v byte. Ideálne je rodinné sídlo so záhradou. Pes milujúci slobodu je vhodný skôr do domu s dostatkom priestoru a bez výťahu. Interaktívne hračky a výcvik ako ťažný, záchranársky alebo stopársky pes sú pre tieto chytré psy tiež vhodné. Po úspešnom základnom výcviku a socializácii majú často viac privilégií než iné plemená psov.

Na výber chovateľa si doprajte čas - najlepšie je chovateľa niekoľkokrát navštíviť, aby ste získali komplexný dojem o chove a samotných psoch. Dôležité je, aby boli psy očkované a prešli všetkými odporúčanými zdravotnými vyšetreniami. Dobrý chovateľ Vás navyše nikdy na kúpu šteniatka nenahovára, skôr Vás bude komplexne informovať o živote s bernským salašníckym psom.

Historické záznamy a súčasnosť

Historické zdroje uvádzajú, že Dürrbächler bol názov pre psy chované na dvore hostinca v Dürrbachu a že ich prvé verejné predstavenie na výstave v roku 1902 výrazne zvýšilo záujem. V roku 1907 vznikol Švajčiarsky klub Dürrbach a neskôr premenovanie na Bernský salašnícky pes pod silným vplyvom profesora Alberta Heima, ktorý pomohol s tvorbou prvého štandardu. Dnes je plemeno obľúbené po celom svete ako rodinný pes vďaka svojej vyrovnanosti a priateľskosti.

Praktický obraz o cenách, výžive a starostlivosti

Cena šteniatka sa pohybuje od 500€ a ešte viac, ak sa vyžaduje štandard s PP. Pri kúpe je dôležité overiť očkovania a odčervenie. Pri výbere výživy zvažujte granule s vysokým obsahom mäsa a bez obilia. BARF môže byť alternatívou, no vyžaduje odbornú prípravu a dohľad. Zdravá starostlivosť zahŕňa pravidelné česanie, starostlivosť o oči, uši, pazúry a zuby.

Pri inom, ako domáce prostredie, je potrebné zabezpečiť dostatok priestoru a pravidelnú fyzickú aj duševnú aktivitu. Bernský salašnícky pes nie je vhodný na bývanie v byte bez vhodných podmienok. S rešpektom a správnou výchovou sa môže stať spoľahlivým rodinným psom, ktorý ochotne spolupracuje a vytvára pevné putá s deťmi aj inými domácimi zvieratami.

Záverečné poznámky a autor

Bernský salašnícky pes je veľký a milujúci pes s výraznou trojfarebnou srsťou, ktorý potrebuje veľa špecifickej starostlivosti a priestoru. Jeho výcvik je najlepšie viesť cez pozitívnu motiváciu a trpezlivosť. Odborné poradenstvo pri výbere chovateľa a starostlivosti je vždy vhodné a odporúča sa konzultovať s oficiálnymi chovateľskými klubmi.

tags: #bernsky #salasnicky #pes #kniha