Bernský salašnícky pes: Všetko, čo potrebujete vedieť

Zo všetkých jestvujúcich plemien švajčiarskych salašníckych psov je bernský salašnícky pes najobľúbenejším. Jeho popularita stále stúpa a to nielen v Európe, ale aj v Amerike. Patrí medzi ostatné salašnícke plemená, ktoré majú pôvod vo Švajčiarsku. Ich pôvodným predkom bol bernský domáci pes, o ktorom však nie sú známe žiadne informácie. Chovali sa v predhorí Álp v okolí Bernu. Pôvodne bol bernský salašnícky pes využívaný ako ťažný pes. Používali ho remeselníci, hospodári, tkáči, mäsiari a mliekari, ktorým ťahal na vozíkoch náklad na trhy, pretože si nemohli dovoliť chovať kone. Počas švajčiarskej industrializácie, ktorá prebehla v druhej polovici 19. storočia, prišlo k zníženiu počtu mnohých pracovných psov. Hrozilo pokríženie s inými plemenami alebo dokonca zánik. Vďaka niekoľkým kynológom sa však plemeno bernský salašnícky pes podarilo zachrániť. Prispel k tomu aj burgdorfský hostinský Franz Schertenleib, ktorý pomáhal vyhľadávať jedince vhodné na chov. Jedného z nich objavil v dedine Dürrbach na dvore hostinca v roku 1892. V tejto dedine bol pravdepodobne najväčší výskyt tohto plemena. Cielený chov tohto plemena začal až na prelome 20. storočia.

"Dürrbächler" bol v roku 1902 predvedený v tzv. pokusnej triede Švajčiarskej prehliadky psov. Avšak do Švajčiarskej plemennej knihy psov sa toto plemeno dostalo na základe udelenia významných ocenení štyrom predstaviteľom tohto plemena od rozhodcu Fritéza Probsta na Medzinárodnej výstave psov v Berne. V roku 1907 bol založený Švajčiarsky klub dürrbachských psov a založený štandard tohto plemena. Na formovaní tohto plemena mal veľkú účasť profesor Albert Heim. Aj keď nikdy toto plemeno nechoval, približne 13 rokov ho posudzoval na výstavách. Považoval toto plemeno za najkrajšie, ktoré kedy videl. Na základe jeho podnetu bol v roku 1913 zmenený názov plemena na bernského salašníckeho psa, následkom čoho sa premenoval aj klub - Klub bernských salašníckych psov.

Vzhľad a štandard plemena

Bernský salašnícky pes je veľké, dlhosrsté, trojfarebné, harmonické a vyrovnané plemeno. Meno má podľa názvu osady Dürrbach a pôvodne bol používaný ako strážny a ťažný pes na sedliackych dvoroch a v špeciálnom postroji ťahal malé dvojkolesové káry. Podobne ako Bernardýn vie vyhľadávať ľudí v lavínach a závejoch. Podľa klasifikácie FCI patrí medzi švajčiarske salašnícke psy bez pracovnej skúšky. Pomer výšky v kohútiku k dĺžke tela je asi 9:10. Telo má skôr zavalité s výškou v kohútiku u psa 65-70 cm, feny 58-66 cm, a s hmotnosťou medzi 45 až 65 kg.

Plemeno je ľahko rozpoznateľné vďaka trojfarebným znakom (čierne, hnedočervené pálenie a biele). Väčšina tela je čierna, líca, nohy a škvrna okolo oka má hnedočervené pálenie. Oči sú tmavohnedé, uši trojuholníkové, jemne zaoblené, vysoko posadené. Chvost je bohato osrstený čierny a na konci biely, v pokoji zvesený, v pohybe vznášajúci sa na úrovni chrbta.

Bernský salašnícky pes je stredne veľké, trojfarebné a dlhosrsté plemeno. Má mäkkú a vlnitú srsť, ktorá si vyžaduje dôkladné vyčesávanie.

Povaha

Bernský salašnícky pes je na jednej strane veľmi priateľské, sebaisté, mimoriadne prítulné plemeno, ktoré však má určitý temperament. No na druhej strane je tiež nebojácny a ostražitý. K známym osobám je veľmi prítuľný a mierumilovný, zatiaľ čo k cudzím je najskôr ostražitý a udržiava si určitý odstup. Taktiež je plemeno bernský salašnícky pes veľmi vhodným spoločníkom detí, ku ktorým je aj napriek svojej veľkosti vľúdny a kamarátsky. Pri správnom vedení sa nikdy neprejavuje agresívne. Je veľmi dobrým spoločníkom k iným psom, alebo ďalším domácim zvieratám.

Povráva sa, že bernský salašnícky pes môže byť v určitých situáciách tvrdohlavý, čo platí najmä vtedy, ak povel považuje za zbytočný. Ako veľmi inteligentný a sebavedomý pes rád spochybňuje niektoré príkazy, no trpezlivosťou a odmenami sa dá jeho temperament dobre zvládnuť.

Je to veľmi aktívny a bystrý psík, ktorý je navyše aj bezkonfliktný. Vďaka týmto vlastnostiam je jeho využitie už oddávna mnohotvárne. Hodí sa na prácu na farme, ale taktiež ako záchranársky a terapeutický pes. Je to psík, ktorý má rád spoločný čas trávený s rodinou. Prvé roky Vám môže správaním stále pripomínať šteňa, no vekom z neho vyzreje pokojný psík vhodný aj ku deťom. Pokiaľ mu doprajete veľa pohybu a pozornosti, odvďačí sa Vám svojou lojálnosťou.

Bernský salašnícky pes je známy svojou dobrosrdečnou a priateľskou povahou. V rodine je oddaným a verným spoločníkom na celý život. Hoci je prirodzene ostražitý, nie je dôvod sa ho obávať - naopak, má sklony byť priateľský až natoľko, že by mohol zlodejovi pomôcť s „vynášaním cenností.“ Táto priateľská povaha z neho robí obľúbeného rodinného psa, ideálneho aj do domácností s deťmi.

Je to lojálny, inteligentný, verný a milujúci psík. Voči známym osobám, majiteľom a príslušníkom rodiny je veľmi prítuľný a dôveruhodný. K cudzím ľuďom je zo začiatku neprípustný a nedôverčivý. Stráži si svoje územie, ale nie je agresívny. Vzťah k cudzím psíkom je pozitívny, nevyvoláva bitky, je skôr priateľský. Rovnako má aj dobrý vzťah k deťom, má ich naozaj veľmi rád.

Starostlivosť a výchova

Ako každé plemeno aj bernský salašnícky pes potrebuje základný výcvik poslušnosti. Jedná sa o dobre ovládateľné psy, ktorých výchova nebýva nejako náročná. Treba k nim pristupovať citlivo, priateľsky a dôsledne.

Pri správnej výchove a socializácii je toto plemeno vhodné ako ťažný pes, záchranársky, stopársky alebo terapeutický pes. Výchova si vyžaduje trpezlivosť a dôslednosť, ale nikdy nie hrubosť.

Včasná socializácia a výcvik poslušnosti sú dôležité pre všetky psy, najmä však pre také veľké plemená ako bernský salašnícky pes. Toto plemeno je inteligentné a túžiace potešiť, takže sa zvyčajne ľahko trénuje. Títo psi sú tiež láskaví a majú otvorené srdce; ich pocity sa ľahko zrania, a preto nereagujú dobre na tvrdé tréningové metódy.

Bernský salašnícky pes potrebuje každý deň minimálne polhodinu mierneho cvičenia, aby zostali zdraví a šťastní. Aj keď žijú v interiéri so svojou ľudskou rodinou, majú radi vonkajšie aktivity a sú skvelými spoločníkmi na dlhých prechádzkach alebo túrach. Majitelia často berú svojich psích spoločníkov na kempovanie a turistiku. Bernský salašnícky pes rád ťahá malé deti vo vozíku a niektoré sa dokonca zúčastňujú súťaží v psích záprahoch. Medzi ďalšie psie športy, na ktorých sa podieľajú a vynikajú, stráženie a zaháňanie stáda ako aj poslušnosť.

Kvôli jeho bohatej srsti je starostlivosť pomerne náročná. Bernský salašnícky pes miluje pohyb v prírode, preto musíte počítať s nečistotami a chlpmi v domácnosti. Na zníženie neporiadku je kľúčové pravidelné vyčesávanie. Predchádza sa tak tvorbe dredov, ktoré sťažujú starostlivosť. Psa by ste mali vyčesávať ideálne každé tri dni.

Srsť bernského salašníckeho psa je hustá, dlhá a má jasný, prirodzený lesk. Táto krásna srsť bude vyžadovať pravidelné čistenie, aby ostala čistá. Česanie alebo kefovanie sa odporúča najmenej každé dva týždne. Toto plemeno pĺzne dvakrát ročne.

Vhodným miestom pre chov tohto veľkého plemena je rodinný dom so záhradou. Proti chovu v byte hovorí aj jeho prirodzená vrodená potreba po voľnom pohybe, ktorá je typická pre bernského salašníckeho psa. S radosťou sa zúčastňuje na dlhých prechádzkach. Kto nechce tohto psa chovať ako strážneho psa, nájde v ňom aj príjemného rodinného psa, ktorý s potešením postráži bezpečnosť celej rodiny.

Zdravie a dĺžka života

Hoci sa môže zdať robustný, bernský salašnícky pes, žiaľ, patrí k plemenám s kratšou dĺžkou života. Priemerný vek je len deväť rokov. Hoci existujú výnimky, ktoré sa dožijú 12 rokov, bežne sa stáva, že pes umiera už v siedmich rokoch. Je to spôsobené celkovo kratšou dĺžkou života veľkých psov, ale aj geneticky podmienenými chorobami, ako sú dysplázia bedrových a lakťových kĺbov, problémy s obličkami a zvýšené riziko rakoviny. Život mu často skracuje aj obezita.

Existuje množstvo plemien, ktoré majú takzvané plemenné predispozície na určité zdravotné problémy. Sú to geneticky podmienené ochorenia, ktoré sa pri danom plemene vyskytujú častejšie, ako pri iných. Najčastejšie sa týkajú pohybového a tráviaceho aparátu psa. Tieto plemenné predispozície sú zväčša spôsobené zlým chovateľským postupom v procese šľachtenia, kedy snaha chovateľov o želaný výsledok (vlastnosť alebo vizuálny znak) so sebou priniesla tieto problémy.

Najčastejšie ochorenia, ktoré psy postihujú, patria problémy s kĺbmi (dysplázia bedrového a lakťového kĺbu), ochorenia obličiek a zhubné nádory.

Výživa

Ak chcete kŕmiť svojho psa zdravo, mali by ste mu zaobstarať kvalitné krmivo. Kompletné krmivo plne pokrýva jeho energetické a nutričné potreby.

Pre zaistenie správnej výživy je dôležitý výber kvalitného krmiva, ktoré je prispôsobené potrebám bernského salašníckeho psa. Je potrebné dbať na dostatok pohybu a vyváženú stravu, aby sa predišlo obezite.

Preto aby váš psík mohol žiť kvalitný a dlhší život je dôležitý výber správneho krmiva. Aktuálnymi trendmi vo svete stravovania pre psíkov je barf alebo varená strava. Výhodou týchto spôsobov stravovania je to, že presne viete čo svojmu psíkovi dávame do misky. Misku vieš vždy prispôsobiť psíkovým potrebám. Ak je napríklad tvoj psík alergický na kuracie mäso, jednoducho mu dáš bravčové, hovädzie a pod. Vďaka surovej stravé psík bude mať čistejšie a zdravšie zuby. Psíkovia môžu mať lepšie vybudovanú imunitu, krajšiu srsť, pevnejšie svaly, a majú menej vnútorných parazitov. Ak neviete ako začať s touto stravou, odporúčam Vám vyhľadať priamo výživového poradcu pre psov, ktorý sa týmto dvom metódam venuje. No ak sa Vám nepozdávajú tieto dve metódy, určite sa spýtajte vášho zverolekára na kvalitné granulky.

tags: #bernsky #salasnicky #ovciak