Appenzellský salašnícky pes: história a charakteristika

Appenzellský salašnícky pes nie je určený pre domáce pohodlie; tento mimoriadne energický pes pochádza z Appenzellu zo Švajčiarska a pôvodne bol chovaný ako farmársky a pastiersky pes. Je milovníkom prírody, ktorý tiež rád šteká a dobre sa cíti buď v spoločnosti športovo-aktívneho majiteľa, ktorý mu poskytne dostatok výbehu, alebo tiež v role rodinného psa. Zahnať 200 kusové stádo zvierat na rozsiahlej ploche nie je pre pastierskeho psa z oblasti Appenzell žiadny problém. Je vrtký, vytrvalý a najlepšie vždy v pohybe.

Charakter a temperamant

Toto plemeno je prirodzene horlivé do práce. Jeho nutkanie byť zaneprázdnený, vytrvalosť a ochota učiť sa ho predurčujú nielen na zaháňanie dobytka, ale robia z neho aj veľmi všestranného pracovného psa. Je vhodný na výcvik ako lavínový a záchranársky pes, aj ako vodiaci pes pre nevidiacich. Jeho ostražitosť pri strážení, lojalita a odvaha robia z neho váženého strážneho a ochranárskeho psa. Pozorný pozorovateľ je veľmi spoľahlivý strážca domu a dvora, ktorý svoju ostražitosť dáva rád najavo hlasným štekaním. Appenzellský salašnícky pes určite nie je žiadny tichý spoločník.

Napokon je veľmi spoločenský, a k svojmu pánovi má veľmi blízky vzťah. Avšak v spoločnosti ostatných členov rodiny je tiež veľmi spoločenský a radostný. Tento živý pes miluje hranie a šantenie s deťmi - môže sa však stať, že najmä mladé psy svojich kamarátov pri hre „cvaknú“ do nohy, čo je myslené priateľsky, ale je to nežiaduce. S tou správnou zmesou lásky a dôslednosti je spoločný život zvyčajne veľmi bezproblémový a harmonický. Dobre si vychádza tiež s ostatnými zvieratami v domácnosti.

Vzhľad a vzhľadové charakteristiky

Appenzellský salašnícky pes je stredne veľký, vrtký a univerzálny pes s vyváženou, takmer kvadratickou stavbou tela. Má ľahko klinovitú hlavu s mandľovými očami a trojuholníkové uši, ktoré sú vysoko nasadené a v pokoji sklopené. Hlava, krk a trup sú v súlade, s širokým a hlbokým hrudníkom a výrazným predhrudím. Charakteristický pre plemeno je aj husto chlpatý chvost nosený nad chrbtom.

Srst je hustá a lesklá, s čiernou základnou farbou a rovnomerne bielymi a hnedočervenými znakmi. Z hornej časti hlavy po papuľu a od brady po hruď sa tiahne biela lysinka. Labky a koniec chvosta sú tiež biele. Základná farba môže byť aj havanská hnedá, pričom biele a hnedočervené znaky sú vždy prítomné. Výška psa dospelého jedinca v kohútiku je 52-58 cm u psov a 50-54 cm u sučiek, hmotnosť zvyčajne 25-32 kg.

Historicky je Appenzellský salašnícky pes pôvodom zo Švajčiarska a spolu s ostatnými salašníckymi psami tvorí štvorkoordovú skupinu. Pôvod plemena siahajú do stredoveku, s prvými popismi v 19. storočí a oficiálnym štandardom zverejneným v roku 1914. FC I ho zaradila do skupiny II, sekcie 3 a je jedným z four Swiss mountain herding dogs.

História a vznik plemena

Prvá zmienka o Appenzellskom salašníckom psovi pochádza z roku 1853, kedy bol opisovaný v časopise Život zvierat alpského sveta ako „štekajúci, krátkosrstý, stredne veľký, viacfarebný salašnícky pes“. V roku 1895 sa stal Max Sieber významnou postavou pre plemeno. V roku 1898 bola poskytnutá podpora na chov a na príkaz SKG bola založená komisia na stanovenie charakteristických znakov plemena. Na výstave v Winterthure sa predstavilo osem appenzellerov. V roku 1906 vznikol Klub appenzellských salašníckych psov a v roku 1914 bol vypracovaný prvý platný štandard plemena. Plemeno bolo uznané Medzinárodnou kynologickou federáciou (FCI) a spolu s bernským, veľkým švajčiarskym a entlebuchským salašníckym psom tvorí skupinu švajčiarskych salašníckych psov.

Aj keď plemeno nachádza obdivovateľov po celom Švajčiarsku aj v zahraničí, chovateľská základňa je stále pomerne malá a hrozí mu vyhynutie. Zodpovedný chovateľ kladie dôraz na zdravie, genetickú čistotu a dlhodobú udržateľnosť chovu; iba malý počet šteniat registrovaných v klube bol schválený ako chovný materiál.

Výcvik, výživa a starostlivosť

Appenzellský salašnícky pes je činorodý, inteligentný a ochotný sa učiť. Je vhodný na všestranný výcvik, športy a záchranárske aktivity. Na odchode do školy je potrebná socializácia od útleho veku a dôsledná, ale láskavá výchova. Pes potrebuje veľa pohybu a mentálnu stimuláciu; vhodné sú športy ako agility, dlhé túry v prírode či beh vedľa bicykla. Starostlivosť o srsť je minimálna - pravidelné kefovanie počas pĺznutia a bežná hygiena.

Vôbec nie je vhodný pre ľudí, ktorí nemajú čas venovať sa jeho výchove a pravidelnému pohybu. Krmivo by malo spĺňať potreby energie a živín s obsahom vápnika a vitamínov; držať sa odporúčaní a dbať na prevenciu torzie žalúdka po jedle. Výchova vyžaduje jasné pravidlá a dôslednosť, aby sa podchytil jeho vrodený strážny inštinkt a nedôvera voči cudzím ľuďom.

Zdravie a ekonomické aspekty chovu

Appenzellský salašnícky pes sa považuje za veľmi zdravé plemeno s relatívne dobrou dlhovekosťou. Dysplázia bedrového a lakťového kĺbu a iné choroby sú medzi najčastejšími problémami; preventívne vyšetrenia sú dôležité. Prevádzkové náklady sú nízke, cena šteniat s PP sa pohybuje okolo 500 eur, pričom kvalitné šteňa pripravené do chovu môže stáť viac. Adopcia zo zvieracích útulkov je tiež možnosťou, ktorá môže priniesť výhody, ako je už vycvičenosť o sme hygiene a socializácia.

Životné podmienky a vhodný majiteľ

Najlepšie vychádza na vidieku, na predmestí alebo v menších mestách. Do mestského života sa hodí menej kvôli vysokej aktivite a potrebe pohybu. Pes je vhodný ako rodinný a strážny pes, miluje vodu a plávanie a je veľmi oddaný svojej rodine. Je potrebné mať skúseného majiteľa, ktorý dokáže vyžarovať autoritu s citom a disponuje časom na pravidelnú prácu so psom. Vedenie psa do psieho športu a socializácia s deťmi sú dôležité pre harmonický vzťah.

Štandard a rozdelenie

Appenzellský salašnícky pes je jedným z four plemien salašníckych psov z Švajčiarska. Podľa FCI je štandard 46, zverejnený 05.05. krajinou pôvodu Švajčiarsko. Výška kohútiku: psov 52-56 cm, sučiek 50-54 cm, tolerancia 2 cm. Základnou farebnou kombináciou je čierna s bielymi a hnedočervenými znakmi. Charakteristické znaky: trojfarebné sfarbenie a biela lysinka na týle, brade a hrudi, sfarbenie labiek a konca chvosta biele. Chvost nosený nad chrbtom a silný svalnatý trup, dlhé a správne osvalené končatiny.

Tabuľka: Základné údaje o plemene

tags: #appenzelsky #salasnicky #pes