Stali ste sa čerstvým majiteľom psíka alebo uvažujete, že si nejakého zaobstaráte? Vianočné obdobie prináša nové domovy, či už opusteným štvornohým miláčikom, alebo zakúpeným od chovateľov.
Nezabúdajte, že mať psíka si vyžaduje okrem lásky k zvieratám aj potrebnú starostlivosť a zodpovednosť. Pri výbere psíka je potrebné si najprv premyslieť, či chcete čistokrvné plemeno od chovateľa, alebo darujete domov opustenému zvieratku z útulku.
Pri čistokrvných psíkoch sa dá do určitej miery predvídať ich veľkosť, povaha, osobnosť, ale aj potenciálne zdravotné problémy, ktoré konkrétne plemeno postihujú. Naopak, výhodou „orieškov” je ich dobrý zdravotný stav a menej dedičných genetických porúch.
V útulku si vyberie každý bez ohľadu na to, či preferuje šteniatko, alebo už dospelého a často aj vycvičeného psa, ktorý prešiel základným výcvikom, má hygienické návyky a je socializovaný. Taktiež môžete dať domov plný lásky psíkovi vo vyššom veku a urobiť mu tak peknú jeseň života. Určite bude vaším príjemným spoločníkom.
Dobre si premyslite, či by vám viac vyhovoval veľký alebo menší chlpáč. Berte do úvahy aj veľkosť vašej domácnosti a to, či bývate v byte, alebo rodinnom dome so záhradou. Ak máte aktívnu povahu a chodíte často do prírody, vyberte si plemeno plné energie, napríklad border kóliu.
Či si už vyberiete psíka od chovateľa, alebo z útulku, navštívte ho osobne a poobzerajte sa, ako a kde zviera žije. Ak je to možné, spýtajte sa predchádzajúceho majiteľa na povahu psa, zdravie, stravu, starostlivosť, ale aj na vek, ktorý sa dané plemeno dožíva. Vyvarujte sa nelegálnych veľkochovov v nedostatočných podmienkach. Poctivý chovateľ nebude mať problém ukázať vám, ako u neho zvieratá žijú.
Na výbere psíka si dajte záležať. Mať psa, to nie sú len prechádzky, hry a hladkanie. Okrem venčenia, čistej vody a krmiva nezabúdajte aj na potrebnú starostlivosť.
Čakajú vás pravidelné očkovania, odčervovanie a prehliadky u veterinára a pripravte sa aj na domácu starostlivosť o chrup, srsť, oči, uši a pazúriky.
Chrup skontrolujte svojmu miláčikovi raz za mesiac. Ak objavíte zubný kameň, bude nutné navštíviť veterinára, aby ho odstránil.
Aj pravidelná starostlivosť o srsť je nevyhnutnosťou. Dlhosrstým plemenám venujte aspoň 30 minút denne. Niektorým plemenám postačuje kúpanie dvakrát ročne, iné by ste mali kúpať jedenkrát za tri mesiace. Závisí od druhu srsti, ale aj od toho, či sa pes zdržuje väčšinu času vnútri alebo vonku, prípadne či má dovolené byť aj na pohovke alebo v posteli.
Najnáročnejšia na úpravu je hodvábna srsť, akú má napríklad jorkšírsky teriér. Najmenej náročná je hladká srsť, ktorú má napríklad jazvečík.
Na čistenie očí používajte bórovú vodu a na čistenie uší vatový tampón namočený v detskom olejčeku. Svojmu psíkovi tiež pravidelne kontrolujte uši, hlavne plemenám s previsnutými ušami. Chĺpky v ušiach je potrebné opatrne ostrihať či vytrhať.
Zvýšenú pozornosť venujte pazúrom. Pokiaľ počujete klepanie pazúrov pri chôdzi, je načase ich ostrihať. Pri skracovaní používajte špeciálne kliešte. Pazúry strihajte tesne od ružovkastej časti živého tkaniva.
Netreba taktiež zabúdať na to, že so psíkom sú spojené aj pravidelné náklady.
Kastrácia
Kastrácia je jedným z najčastejších chirurgických zákrokov u psov. Ako sa správne rozhodnúť?
Kastrácia u sučky sa väčšinou vykonáva pri ochoreniach ako napríklad cukrovka, zápal maternice, cysty či nádory. Preventívna kastrácia môže, ale nemusí neskôr spôsobiť u psíka nárast hmotnosti, inkontinenciu či možnú zvýšenú agresivitu voči iným psom.
Kastrácia u psov zo zdravotných dôvodov sa vykonáva hlavne pri prostatálnych cystách a nádoroch. Majitelia nechávajú psíkov kastrovať aj z dôvodu zvýšenej agresivity či dominancie. Príčinou je, samozrejme, tiež nechcené nakrytie. Po kastrácii bývajú psy väčšinou pokojnejšie. Rizikom môže byť nárast hmotnosti. Psíka možno dať kastrovať prakticky kedykoľvek od jeho pubertálneho veku. Po zvážení anestéziologicko-chirurgických rizík býva však často prínosom aj u psíkov - seniorov.
Čipovanie
Majitelia psov a ďalších spoločenských zvierat majú od 1. septembra 2018 nové povinnosti vyplývajúce z novely zákona o veterinárnej starostlivosti. Jednou z nich je povinné čipovanie psov.
Znamená to, že majiteľ psa narodeného pred 31. augustom 2018 ho bude musieť označiť mikročipom najneskôr do 31. októbra 2019. Psa narodeného pred účinnosťou zákona, ktorého chce vlastník predať alebo darovať, musí predtým tiež označiť čipom. Psa, ktorý sa narodil po 1. septembri 2018, bude nutné začipovať pred prvou zmenou majiteľa, najneskôr však do 12. týždňa jeho veku.
Čipovanie zabezpečujú veterinárni lekári, ktorí musia psa do 24 hodín zaevidovať do Centrálneho registra spoločenských zvierat. Za čipovanie sa platí maximálne 10 €. Ľuďom v hmotnej núdzi preplatí čipovanie štát. Veterinárny lekár nesmie vykonať žiadne úkony na psovi, ktorý nemá mikročip, inak mu hrozí pokuta. Výnimkou sú len nevyhnutné prípady v záujme ochrany zdravia a života psa či človeka.
Pri zmene majiteľa musí pôvodný vlastník nahlásiť tieto zmeny veterinárovi do 21 dní.
A čo vlastne ten čip je? Ide o mikročip, ktorý funguje ako transpondér, teda pasívne rádiofrekvenčné identifikačné zariadenie slúžiace na ukladanie a čítanie dát. Ide o malý implantát veľkosti zrnka ryže, ktorý sa aplikátorom v tvare ihly zavedie pod kožu zvieraťa. Mikročip obsahuje jedinečný 15-miestny číselný kód, ktorý databáza spája s údajmi o zvierati a jeho majiteľovi. Mikročip nie je aktívny, nedá sa preto podľa neho zistiť poloha zvieraťa. Čip je užitočný nielen pre veterinárov, ale pomáha aj pri identifikácii zvierat a jeho majiteľa v prípade straty či úteku zvieraťa. Je to jeden zo spôsobov, ako sa psík môže úspešne vrátiť k svojmu majiteľovi.
Okrem čipu je dobré označiť psíka aj jednoduchým príveskom na obojok, na ktorom sú uvedené kontaktné údaje majiteľa.
Strava
Správna strava je v živote psa veľmi dôležitá. Okrem energie je potrebná vyvážená skladba živín. Dôležitý je pomer bielkovín, tukov a sacharidov. V žiadnom prípade nekŕmte svojho psa zvyškami ľudskej stravy. Slané a korenené jedlá môžu byť pre zdravie psa nebezpečné.
Prvým spôsobom je surová strava pripravovaná doma - tzv. metóda kŕmenia BARF. V tomto prípade je kvalita stravy závislá od kvality surovín použitých pri príprave. Nevýhodou doma pripravovanej stravy je časová náročnosť. Tiež je potrebné mať dostatočné znalosti o výžive psov. Zdravý pes by mal prijať v jednej dávke 50 - 70 % živočíšnej zložky. Jedna dávka pre dospelého psa by mala byť približne 3 % z jeho telesnej hmotnosti. Dávku je však potrebné prispôsobiť aj kondícii psíka. Kŕmenie surovou stravou BARF zahŕňa kosti, surové mäso, zeleninu, ovocie a byliny.
Druhým spôsobom je kŕmenie suchým krmivom - granulami. Tento spôsob je veľmi jednoduchý a rýchly.
Tretím spôsobom je kombinácia varenej a suchej stravy. Pri tejto kombinácii je potrebné dávať pozor na správnu rovnováhu živín.
Vždy treba brať do úvahy, ako veľmi psíkovi strava vyhovuje a či nemá tráviace problémy. Dennú dávku môžete rozdeliť na 1 - 3 časti, prípadne kŕmte voľným spôsobom a krmivo nechajte v miske počas dňa.
Výchova a socializácia
Výchova a socializácia sa začína hneď od prvého dňa. Najlepší spôsob výchovy je mať taký prístup, aký by uplatňovali ostatné psy vo svorke. Často sa však stáva, že si ľudia zo svojich psíkov vďaka nesprávnemu prístupu vychovajú dominantných vodcov svorky.
Záleží na majiteľovi, aké mantinely svojmu psovi nastaví. Základom poslušnosti je, aby pes poznal svoje postavenie vo vašej „svorke“. Je potrebné psovi ukázať, že ľudia majú prednosť.
Napríklad pred kŕmením sa najprv naje majiteľ a až potom dostane svoju porciu psík. Stačí, ak pred psom zjete sušienku. Dôležité je, aby vás videl. Pri podávaní jedla do misky odstrčte psa bokom. Tak mu dáte najavo, že najprv ste pri jeho jedle vy a až potom sa môže najesť on. Pri prechádzkach prechádzajte cez dvere najprv vy a až potom pes.
Na to, aby ste mohli povedať, že je psík socializovaný, mal by zvládnuť týchto pár situácií: návštevu zverolekára, prehliadku tela (oči, uši, chrup…), nosenie obojku a vôdzky a kontakt s cudzím človekom.
Adaptácia na nový domov
Či už vaše šteňa pochádza z útulku alebo priamo od chovateľa, na nový domov si zvykne vždy. Niekedy adaptácia trvá dlhšiu dobu, inokedy je to naozaj krátky čas. Adaptáciu ovplyvňuje celý rad faktorov.
A vy sa rozhodne nenechajte odradiť a neberte si to osobne, pokiaľ prvých pár dní nebude podľa vašich predstáv. Jednoducho majte pochopenie a buďte tu pre neho. Váš nový chlpatý člen rodiny je závislý od vás a len vy ho môžete vykonať týmto prechodným obdobím a vytvoriť pohodlie a dôveru v jeho nový život.
Niektorí psi sa prispôsobia novému domovu rýchlejšie, zatiaľ čo niektorým to môže trvať dlhšie ako 3 mesiace. Jednotná odpoveď na otázku: „za ako dlho si zvykne šteňa“ však neexistuje.
Doba adaptácie psa na nový domov závisí aj od jeho plemena. Niektoré plemená, ako sú labradori a retrievery, sú celkovo lepšie adaptabilné na nové prostredie. Zatiaľ čo plemená ako čivavy môžu mať niekedy tendenciu k úzkostnému správaniu a môžu potrebovať dlhší čas na prispôsobenie.
Tiež adaptácia psov v novom domove závisí od ich správania. Niektorí psi sú zvedaví a túžia preskúmať svoje nové prostredie. Vek a skúsenosti vášho psa sú tiež kľúčovými faktormi na to, ako rýchlo sa prispôsobia svojmu novému domovu.
Pohodlné a bezpečné prostredie je nevyhnutné na prispôsobenie psa v novom domove. Fyzické zdravie môže tiež ovplyvniť schopnosť vášho psa prispôsobiť sa novému domovu.
Pravdepodobne každého nového majiteľa psa zaujíma, ako dlho trvá, kým si šteňa zvykne na nový domov. Proces přechodu na nový domov můžete štěněti usnadnit tím, že věnujete veškerý čas tomu, abyste se s ním co nejvíce psychicky spojili a umožnili mu přizpůsobit se novému domovu jeho vlastním tempem. Mějte během této doby dostatek trpělivosti a jednoduše se dejte svému štěněti k dispozici.
Začnite ho hneď zo začiatku trénovať na to, že budú chvíle, kedy bude doma sám. Prvé dni maznáčika na novom mieste sú stresujúce ako pre šteňa, tak aj pre jeho majiteľa. Odstráňte všetko, čo môže šteňa prevrhnúť, zlomiť alebo poškodiť - kvetináče, drôty, topánky atď. Kúpte si niekoľko hračiek. Šteňa, rovnako ako každý iný člen rodiny, by malo mať svoj vlastný priestor. Zatiaľ čo si šteňa zvyká na nové miesto a vy ho nemôžete vziať na prechádzku, jeho záchod bude plienka. Umiestnite niekoľko kusov na rôzne časti bytu.
Spočiatku sa zdržte prílišného maznania a obsesívnej pozornosti, pretože to môže narušiť proces adaptácie šteňaťa. Zhrnuté, podčiarknuté. Od šteniatka môžete možno najskôr očakávať určitý odstup a neistotu a možno sa nebude chcieť hneď hrať alebo sa maznať, ale nenechajte sa tým odradiť. Všetko má svoj čas a vy čoskoro zistíte, že tým, že dáte plachému maznáčikovi priestor a možnosti, začne byť sebavedomejší vo vyhľadávaní interakcií. Časom tak šteňa nechá zažiariť svoj jedinečný charakter.
5 dôležitých tipov pri zaobstarávaní si nového psa
Zmena mena
Zaobstarali sme si psa z útulku. Tam ho volali Balo, nám sa však to meno nepáči. Je to štvorročný pes, v útulku bol 2 mesiace. My nevieme, či si vôbec zvykne na nové meno - Azi. Naučiť psa novému menu je jednou z najjednoduchších vecí, ak sa dodržiavajú určité zásady. V zásade stačí spojiť jeho meno s niečim príjemným.
Prestaňte ho oslovovať jeho pôvodným menom a používajte už len to, ktoré chcete, aby si osvojil. Zavolajte naň menom vždy, keď mu idete zložiť na zem večeru v miske, vždy keď ho pohladíte, vždy keď ho idete odmeniť pamlskom, vždy keď sa s ním idete hrať alebo mu ponúknuť hračku. Jednoducho vždy, keď ide o niečo, o čo prejaví záujem, lebo to má rád. Vyvarujte sa toho, aby ste jeho meno používali na okríknutie. Svoje meno si má spájať s príjemnosťami. Po krátkom čase začne na meno reagovať otočením hlavy k vám, alebo pribehnutím. Ako keby Vám chcel povedať “Čo je nové?
Vôbec sa nebojte dať mu nové meno. Veď i keď sa pes dostane do útulku, dostane meno, ktoré nie je jeho a predsa si naň zvykne.
Situácie po zmene majiteľa
Dvojročný pes - teriér, pôvodní majitelia sa už o neho nemôžu starať (rodinno - technické problémy, nie sú vcelku dôležité, len do tej miery, že sú dôvodom k zmene majiteľa) Je slušne vycvičený - základný výcvik, privolanie na slušnej úrovni, pes sa bez problémov pýta von, zatiaľ teda ani neničí, nechá sa v pohode vyhodiť z postele do pelechu, na prepravku asi zvykaný nebol, agresivita voči ľuďom žiadna, so psami som ho ešte nevidela. Pes teda zmenil majiteľa (dva dni od zmeny) a teraz vyskakujú rôzne otázky: stretávať či nestretávať sa s pôvodnými majiteľmi - vrátane situácie "vezmeme si ho na jeden dva dni"? Pes kňučí po odchode majiteľa z bytu - ako to najrýchlejšie zvládnuť? Pre nového majiteľa - zopakovať si (v rámci zžívania sa) so psom výcvik, alebo pokračovať rovno nejakou nadstavbou - trebárs agility? Čo sledovať a čím sa v chovaní psa nezaoberať v takejto situácii? Zmeniť, alebo nezmeniť meno?
To sme síce vedeli vždy, ale do našej legislatívy sa to oficiálne dostalo iba nedávno (už spomínanou novelou zákona o veterinárnej starostlivosti). Právna norma zavádza aj opatrenia proti množiteľom zvierat, ich týraniu, ale aj tráveniu zvierat na sídliskách. Veterinárni inšpektori zároveň získali právomoc vo výnimočných prípadoch vstupovať do obydlia.