Jazvečík: Všestranný poľovník a obľúbený spoločník

Jazvečík, známy aj ako dakel alebo tenkel, patrí medzi plemená s dlhou a fascinujúcou históriou, ktorá siaha až do stredoveku. Bol šľachtený z rôznych duričov s cieľom vytvoriť psa vhodného na prácu pod zemou.

Menší krátkonohý pes s dlhým chrbtom. Jazvečík je veľmi známe krátkonohé psie plemeno, ktoré sa vyskytuje vo viacerých variantoch.

Veľkosť a stavba tela

Jazvečík je veľmi známe krátkonohé psie plemeno, ktoré sa vyskytuje vo viacerých variantoch. Jazvečík - nazývaný tiež teckel alebo dackel - je nízky, krátkonohý pes s pretiahnutým telom patriaci do FCI skupiny 4 - Jazvečici. Chová sa v troch rôznych veľkostiach, ktoré sa v štandarde FCI nemeria podľa výšky v kohútiku, ale podľa obvodu hrudníka: králičí jazvečík (25 až 32 centimetrov), trpasličí jazvečík (30 až 37 centimetrov), „normálny“ štandardný jazvečík (35 až 47). Jazvečíky patria medzi krátkonohé plemená. Psie plemeno, ktoré sa po stáročia túlalo v podraste a lovilo zver, sa zrazu nestane neaktívnym psom. Sú to malí lovci a chcú niečo robiť a majú veľa času na to, aby si okolo seba všetko oňuchali. Nízke, pretiahnuté, ale pevné a svalnaté telo. Napriek nízkemu vzrastu je jazvečík veľmi pohyblivý a rýchly.

Popis: Menší krátkonohý pes s dlhým chrbtom. Hlava dlhá, bez stopu sa zužujúca smerom k nosu. Ňucháč dlhý a úzky. Oči stredne veľké, oválne, uložené po bokoch hlavy. Uši vysoko, nie však veľmi vpredu nasadené, primerane veľké, predným okrajom priliehajúce k tvári. Nohy krátke, svalnaté a hrubé, predné mierne vbočené, zadné rovné. Telo s dlhým rovným chrbtom, výrazným kohútikom, oválnym hrudníkom a s mierne vtiahnutým bruchom. Chvost pomerne hrubý, 18-20 cm dlhý, nesený v úrovni chrbta, mierne zakrivený.

Pri voľnom priestore (vzdialenosť od zeme po najnižší bod hrudníka) pod psom približne 1/3 výšky v kohútiku by mala byť dĺžka trupu (od predného okraja hrudnej rúčky po sedací hrboľ) v pomere k výške v kohútiku 1:1,7 - 1,8.

Typy jazvečíkov

Pri jazvečíkoch rozlišujeme podľa veľkosti a podľa druhu osrstenia viaceré varianty. Typy jazvečíkov rozlišujeme nielen na základe celkovej a kohútikovej výšky, ale aj na základe obvodu hrudníka. Poznáme jazvečíka obyčajného, trpasličieho a králičieho, a taktiež jazvečíka dlhosrstého, krátkosrstého a drôtosrstého.

Rozlišuje sa deväť typov jazvečíkov: hladkosrstý, dlhosrstý a drôtosrstý vždy v troch veľkostných typoch: Štandardný: 7-9 kg, trpasličí: obvod hrudníka do 35 cm a králičí: obvod hrudníka do 30 cm, ktoré sa líšia aj farbou.

• I. Krátkosrstý - čierna s pálením, červená, červená s prímesou čiernej, výnimočne aj hnedá s pálením alebo tigrovitá.
• 2. Dlhosrstý - červená, červená s prímesou čiernej, ojedinele čierna s pálením alebo tigrovitá.
• 3. Drôtosrstý - diviačia, tmavá diviačia, ojedinele aj hnedá alebo farba suchého lístia.

Štandardný jazvečík: obvod hrudníka viac ako 35 cm. M3 (moláre 3) sa pri posudzovaní nezohľadňujú. Chýbanie dvoch P1 (premolárov 1) sa nepokladá za chybu. Ako chyba sa hodnotí chýbanie jedného P2 (premoláru 2), ak okrem M3 nechýbajú iné zuby a odchýlka od korektne uzavretého nožnicového zhryzu.

Miniatúrne jazvečíky: Psy: 32-37 cm, suky: 30-35 cm.

Králičí jazvečík: obvod hrudníka do 30 cm.

Povaha a temperament

Tieto rôzne varianty jazvečíka vznikli na základe rozličných požiadaviek na určité konkrétne pracovné nasadenie psa a s tým spojenú potrebu jeho špecializácie. Jazvečíky sa pôvodne chovali a šľachtili ako poľovné psy, v súčasnosti sa čoraz častejšie chová kvôli svojej príjemnej povahe a stáva sa obľúbeným spoločenským psom. Mnohí ľudia, ktorí vidia na ulici malého jazevčíka s typickým podlhovastým telom, vôbec nevedia o tom, že tento malý štvornohý a veľmi obľúbený spoločník je pri správnom výcviku obratným, vynikajúcim a spoľahlivým poľovným psom.

Charakteristika: Príslovečne tvrdohlavý, pritom ale veľmi bystrý, inteligentný a chápavý pes. Je veľmi samostatný, nerád sa podriaďuje. Prekvapivo pohyblivý, rýchly a vytrvalý.

Jazvečík je priateľský temperament, nie je zbabelý ani agresívny. Je veľmi temperamentný, inteligentný a sebavedomý, niekedy až priveľmi odvážny. Šľachtené boli tak, aby boli v teréne samostatné a vytrvalé, čo môže viesť k tvrdohlavosti a svojhlavosti. Svoju odvahu vie preukázať aj pri práci na diviačej stope, kde čelia rádovo väčšiemu zvieraťu. Dohľadaného diviaka vytrvalo hlásia, no držia si odstup. Štekotom privolajú psovoda, ktorý následne lov ukončí. Z tohto dôvodu sa v chove podporujú hlasité jedince. Charakteristickou vlastnosťou jazvečíka je nedôverčivosť voči cudzím ľuďom. Pri návšteve často hlasitým štekotom dávajú najavo príchod.

S inými psami a deťmi si nerozumie jazvečík vždy bez problémov. Jazvečík je vhodným plemenom aj pre mladšie deti, s ktorými rád trávi čas a hrá sa. Je však dôležité, aby bol správne socializovaný - rovnako aj deti. S inými zvieratami vychádzajú dobre, ale to závisí od včasnej socializácie.

Využitie

Využitie: Dodnes obrúbený poľovný pes, vynikajúci jamník, ktorý dobre obstojí aj pri práci na povrchu. Ešte častejšie chovaný ako originálny spoločník.

Jazvečík je osvedčený všestranne upotrebiteľný poľovný pes, obľúbený hlavne u mestských poľovníkov pre svoju skladnosť. Jazvečík vyniká svojimi schopnosťami na povrchu aj pod zemou - je známy hlasitosťou na stope, durením a prácou na pofarbenej stope.

Pôvod

Dôkazy o existencii krátkonohých poľovných psov - jamníkov, používaných na prácu pod zemou, máme už z raného stredoveku. Ako samostatné plemeno sa jazvečík formoval v 18. a 19. storočí, roku 1879 v Nemecku vydali prvý štandard a skoro sa rozšíril po celom svete.

Krajinou pôvodu jazvečíka je Nemecko. Úlohou zvierat bolo pri love preniknúť do úzkych nór líšok, jazvecov alebo králikov a zaplašiť ich. Vysporiadať sa s agresívnym jazvecom vyžadovalo veľa odvahy, ale práve tým boli nebojácni jazvečíci výnimoční. Na vlastnú päsť sa vydali hľadať, zver vyplašili a zalarmovali poľovníkov.

Jazvečík, známy aj ako dakel alebo tenkel, patrí medzi plemená s dlhou a fascinujúcou históriou, ktorá siaha až do stredoveku. Bol šľachtený z rôznych duričov s cieľom vytvoriť psa vhodného na prácu pod zemou.

Vhodné prostredie a starostlivosť

Ak chováme jazvečíka ako domáceho psa, tak mu napriek jeho veľkosti doprajme dostatočný priestor a pohybu. Vyžaduje veľmi dôsledné vedenie a dostatok pohybu, pretože má sklon k priberaniu na váhe.

Pre psa tejto veľkosti nie sú kladené žiadne zvláštne požiadavky na veľkosť bytu, ale treba sa vyvarovať toho, aby musel niekoľkokrát denne zdolávať schody. To nie je pre jeho pretiahnuté telo dlhodobo dobré. To isté platí pre psie športy ako je agility. Prekážky pre neho nie sú, oveľa radšej pretekajú po lúkach. Ideálnou aktivitou pre tieto psy sú hry s oňuchávaním. Túto činnosť má v krvi, a preto ho na prechádzkach od nej ťažko odradíte.

Krátkosrstý jazvečík je najmenej náročný na starostlivosť. Stačí pravidelné zastrihávanie pazúrikov, ak si ich nestrihá sám, a čistenie uší. Hladká srsť krátkosrstého jazvečíka by sa mala v priemere dvakrát týždenne kefovať kamzíkom, prípadne ju možno kefovať kefou s mäkkými štetinami. Krátkosrstý jazvečík však lína dvakrát ročne a psy chované vo vykurovanej miestnosti strácajú srsť po troške počas celého roka. Kúpanie sa používa len v nevyhnutných prípadoch, keď sa krátkosrstý jazvečík utiera do odpadkov alebo blata - a to majú veľmi radi. Môže sa použiť šampón s lesklým účinkom. Po kúpaní by sa mal pes utrieť uterákom a nechať samostatne uschnúť. Pravidelné prehliadky chrupu sú však nevyhnutné. Krátkosrstý jazvečík, rovnako ako všetky jazvečíky, je náchylný na tvorbu zubného kameňa, ktorý podporuje bakteriálne infekcie a paradentózu. Dvakrát týždenne by ste mali psovi čistiť zuby špeciálnou pastou pre psov a mäkkou zubnou kefkou.

Zvláštne nároky: Vyžaduje veľmi dôsledné vedenie a dostatok pohybu, pretože má sklon k priberaniu na váhe.

Zdravie

Krátkosrstý jazvečík, rovnako ako ostatné jazvečíky, je vo všeobecnosti zdravý a dlhoveký pes. Dožívajú sa v priemere 13 až 15 rokov, hoci existujú jedinci, ktorí sa dožívajú aj 20 rokov. Žiaľ, vzhľadom na špecifickú stavbu tela psy tohto plemena pomerne často trpia ochoreniami chrbtice, najmä diskopatiami a degeneratívnymi ochoreniami. Môžu trpieť aj dedičnými očnými chorobami, najmä progresívnou atrofiou sietnice (PRA).

IVDD: degenerácia medzistavcových platničiek; riziko úrazu vplyvom degenerácie sa dá znížiť udržiavaním zdravej váhy jedinca, dobrým osvalením a zabránením častým skokom - najmä smerom dolu.

Pretože jeho pretiahnuté telo je náchylné na problémy s medzistavcovými platničkami (tzv. paralýza jazvečíka), je dôležité dbať na prevenciu. Vyhýbajte sa nadmernému skákaniu, častému behaniu po schodoch a dlhým, náročným túram.

tags: #dlhosrsty #kratkonohy #pes