Všetci to poznáme veľmi dobre. Zo všetkých strán sa nás valia úlohy a testy. Nevieme, kde a ako začať a máme pocit, že toľko učiva nemôžeme zvládnuť. Máme tendenciu odkladať prípravu a učenie, a následne si vyčítame, že sme si opäť všetko nechali na poslednú chvíľu. Ak sme ešte školou povinní alebo sme študentami vysokých škôl, nezaobídeme sa bez správneho plánovania, či už pri príprave, alebo následnom učení. Je dôležité vedieť, čo nás čaká a na čo všetko sa treba pripraviť. Na to nám slúžia diáre, zápisníky a plánovače. Každému vyhovuje iná forma plánovania, každopádne, je dobré mať prehľad. Na začiatku týždňa alebo v jeho priebehu si diár vždy otvoríte a zistíte, aké testy a úlohy vás čakajú.
Áno, áno, túto radu počúvame od našich rodičov aj od lektorov. Môže sa nám to zdať ako zbytočnosť, ale verte, že táto rada nám ušetrí veľa času a aj stresu. Nemusíme nad učivom sedieť každý deň niekoľko hodín. Stačí, ak si po príchode zo školy párkrát prejdeme to, čo sme sa v ten deň naučili.
Látku, ktorú sa učíme priebežne, treba aj opakovať. Nie je potrebné každodenné niekoľkonásobné opakovanie, ale je dobré si učivo po nejakej dobe prejsť znova. To, že sa k látke po čase vrátime, nám pomôže ju lepšie pochopiť. A prečo je opakovanie také dôležité? Existuje pojem tzv. Ebbinghausova krivka alebo krivka zabúdania, ktorá nám ukazuje, ako dochádza v ľudskej pamäti k strate informácií. Z obrázku je zrejmé, že počas prvých hodín dochádza k najintenzívnejšiemu zabúdaniu. Postupne nedochádza k tak výraznej redukcii zapamätaného obsahu.
Aby sme sa vôbec mohli začať niečo učiť, je nutné mať nachystané vhodné materiály. Tie tvoria väčšinou naše poznámky, ktoré si vytvárame počas výkladu v škole. Poznámky by mali byť zrozumiteľné, jasné, výstižné a prehľadné. Tu platí, že poznámky písané našou rukou sú tie najlepšie. Už len pri samotnom pohybe ruky počas písania sa nám informácie ukladajú do pamäte. Pokiaľ nám naše poznámky nestačia, môžeme siahnuť po iných materiáloch v podobe internetových stránok, vzdelávacích aplikácií a pod.
Každému pri učení vyhovuje trochu iný štýl, ale najefektívnejší je taký spôsob, kedy využívame všetky naše zmysly. Pri vizuálnom štýle respektíve štýle, kedy zapájame hlavne náš zrak, nám pomôže vytváranie myšlienkových máp, kreslenie obrázkov a grafov alebo vytváranie kartičiek. Tie sú skvelým pomocníkom pri učení napr. slovíčok alebo pojmov. Pokiaľ informácie spracovávame najlepšie tak, že počúvame, jedná sa o tzv. auditívny štýl. Efektívne je si látku hovoriť nahlas. Nie príliš častý je štýl senzomotorický. Avšak, pri procese učenia sa novej látky je určite rovnako užitočný.
Počas učenia sa odporúča striedať miesta, mozog si potom látku spojí s rôznym prostredím, to nám následne umožní ľahšie vybavenie učiva. Niektorí z nás sú skôr zástancovia individuálneho učenia a potrebujú svoj priestor a pokoj. Občas ale nie je na škodu sa dohodnúť so spolužiakmi a ponoriť sa do učenia spoločne. Každý totiž látku pochopí trochu inak, lepšie povedané z inej perspektívy. Každý využíva odlišné materiály a získava tak napríklad iné informácie, ktoré si potom pri kolektívnom učení vymieňate.
Sami veľmi dobre vieme, že je dobré si prípravu na test či skúšanie rozdeliť na menšie časti a do niekoľkých dní. Môže sa nám to zdať ako práca navyše, ale pokiaľ si dokážeme učivo štruktúrovať na menšie časti, predídeme tak zbytočnému stresu a neistote, že látku nechápeme alebo sa ju nestíhame naučiť. Začnite s prípravou o pár dní skôr (samozrejme záleží aj na zložitosti daného predmetu) a spíšte si, čo sa chcete za deň stihnúť naučiť. Uvidíte, že vo výsledku bude učenie oveľa efektívnejšie, pretože objem učiva nebude taký veľký.
Bod, na ktorý sa veľmi často zabúda. Pri stresových situáciách a povinnostiach často zabúdame na starostlivosť o seba. Mozog je mocný nástroj, ale aj ten si vyžaduje odpočinok. Ľudský mozog sa nedokáže sústrediť stopercentne celý deň, a preto je nutné mu dopriať relax v podobe prestávok aj počas nášho učenia. Prestávka by nemala ale trvať veľmi dlho, ideálna je okolo 5-10 minút. Ani učenie by nemalo byť večné. Je dokázané, že mozog je schopný sa bez prerušenia sústrediť okolo 20-30 minút, potom pozornosť a koncentrácia pomaly klesá.
Ani tento bod nemôžeme vynechať. Určite nie je dobré svoje telo „zásobovať“ veľkým množstvom energetických nápojov, káv, čokolády alebo instantných jedál, aj keď to sú varianty, po ktorých pri učení siahneme úplne najčastejšie. Pre správnu funkciu nášho mozgu je potrebné telo vyživovať potravinami bohatými na bielkoviny, zdravé tuky, vitamíny a minerály, ktoré nám dodajú všetku energiu. Spánok predstavuje jeden zo stavebných kameňov nášho života a rozhodne sa nevypláca ho dlhodobo podceňovať. Práve počas spánku sa naše telo najviac regeneruje a mozog najintenzívnejšie spracováva a ukladá informácie, ktoré získal počas dňa. Pravidelný a dostatočný spánok nám zaistí to, že budeme schopní fungovať po celý deň, predídeme zdravotným problémom, ako je nízka sústredenosť, bolesť hlavy a podobne.
Techniky učenia
Existuje viac techník učenia. Niektoré študenti využívajú viac, iné menej. A ktoré sú tie najznámejšie?
Zvýrazňovanie a podčiarkovanie
Je to najobľúbenejšia technika, ktorú študenti pri učení využívajú. Jej efektivita nie je však taká výrazná, ako by sme možno predpokladali. Práve pri tejto technike je efektivita najnižšia. Je to preto, lebo nevyžaduje takmer žiadny tréning či dlhšie časové obdobie na spracovanie. Vyžaduje iba také úsilie, ktoré je potrebné k jednoduchému prečítaniu časti textu.
Sumarizovanie informácií, písanie poznámok
Je to jedna z najstarších metód. Táto metóda sa využíva hlavne pred písomnými prácami, ale aj pred ústnou odpoveďou. Nie je veľmi vhodná pred testom, v ktorom si študent vyberá odpoveď z viacerých možností.
- Prečo si písať poznámky?
- Poznámky sú skrátené informácie dlhého výkladu učiteľa.
- Najlepšie pochopíte svoje vlastné poznámky, je to záznam vášho vlastného myslenia.
- Písanie poznámok udržuje pri výklade vašu sústredenosť.
- Samotným písaním si ukladáte informácie do pamäti.
- Máte sa doma z čoho učiť a viete, čo jednotliví učitelia považujú za dôležité.
Mnemotechnické pomôcky
Mnemotechnické pomôcky sú slová, vety, básničky, rýmy a príbehy urobené tak, aby človeku pomohli zapamätať si informácie lepšie. Je to technika zameraná na zapamätanie informácií, ktoré prepájajú slová a ich význam prostredníctvom asociácií. Tie sú založené na zvukovej podobe slova, podľa ktorých si človek vytvára obrazy. V mnohých výskumoch sa zistilo, že mnemotechnické pomôcky sú užitočné pre zapamätanie informácií v krátkom časovom úseku. Najviac sa využívajú pri učení cudzích jazykov, pri zapamätávaní mien, miest, pojmov a podobne. Efektivita mnemotechnických pomôcok je tiež len krátkodobá.
Vytváranie obrazov
Je dobré, keď si študenti pri čítaní textov predstavujú jasné vizuálne obrazy. Pri memorovaní potom majú väčšie úspechy. Zistilo sa však, že vizualizácia bola účinnejšia, keď študenti text počúvali a nie čítali sami. Tvorivá vizualizácia je schopnosť vidieť mysľou. Túto schopnosť má každý. Vždy, keď sa cez deň zasnívate, tak vlastne vizualizujete. Vizualizácia vedie k vytváraniu asociácií, ale tiež k predstave detailov, ktoré slúžia k vnútornému vyjadreniu prečítaného textu.
Opakovanie prečítaného textu
Táto technika patrí medzi tie, ktoré využívajú žiaci a študenti takmer všetkých vekových kategórií. Aj keď je veľmi populárna, nie je až tak efektívna, ako by ste si na prvý pohľad možno mysleli. Lepšie výsledky pri využívaní tejto techniky sa prejavujú až vtedy, keď si čítanie a následné opakovanie prečítaného textu študent rozvrhne do dlhšieho časového úseku.
Testovanie na nečisto
V dnešnej dobe sa testovanie študentov využíva viac ako inokedy. Z testovania pozostávajú takmer všetky skúšky. Výskumy ukazujú, že všetky testy, vrátane priebežných, učenie posilňujú. Keď si študenti testy vypracúvajú priebežne v rámci prípravy na skúšku, ich rozpomínanie na skúškovom teste sa môže aj zdvojnásobiť.
Dôkladné kladenie otázok
Metóda, ktorá je zameraná na tvorbu vysvetľovaní, prečo sú jednotlivé skutočnosti pravdivé. Pri tejto metóde sa človek sústredí skôr na zodpovedanie otázok zameraných na otázku prečo namiesto čo. Študent si sám sebe dáva otázky. Je to jednoduchá a ľahko aplikovateľná metóda. Aby ste si vedeli pre seba vytvoriť otázky, vyžaduje to aj určité množstvo predchádzajúcich informácií.
Samovysvetľovanie
Je to technika, ktorá je užitočná pre abstraktné učenie. Zahrňuje vysvetľovanie a zapamätanie si toho, ako sa problém rieši alebo vysvetľuje. Táto technika je účinnejšia, ak sa uskutočňuje v priebehu učenia a nie po jeho skončení. Vlastné vysvetľovanie je účinné pre študentov všetkých vekových kategórií.
Pojmové a myšlienkové mapy
Pojmové mapy sú diagramy, ktoré vyjadrujú podstatné vzťahy medzi pojmami vo forme tvrdení. Tvrdenia sú v nich reprezentované stručne charakterizovanými spojeniami pojmov, ktoré popisujú informáciu o vzťahoch a popisujú prepojenosť pojmov. Pojmová mapa znázorňuje štruktúru, hierarchiu a vzájomné vzťahy medzi pojmami. Je to nástroj, ktorý zvyšuje efektivitu učenia a podporujú kreativitu. Sú veľmi úsporné pri vyjadrení aj veľmi zložitého obsahu, pomáhajú pri zapamätávaní, umožňujú náhľad na tú istú vec z viacerých uhlov, dovoľujú vidieť komplexné vzťahy medzi myšlienkami. Pomáhajú vidieť aj paradoxy a protiklady, čo motivuje študenta k tomu, aby si dával nové otázky. Základom je určenie centrálnej myšlienky, od ktorej vedú hlavné a vedľajšie vetvy, medzi ktorými sa postupne vytvárajú určité vzťahy.
POMODORO technika hovorí o čase, keď sa dieťa dokáže koncentrovať. Niektoré deti sa dokážu sústrediť 15 minút, iné 10. Dôležité je, aby sme zistili, koľko sa naše dieťa dokáže sústrediť. Zistíme to tak, že nastavíme stopky a zadáme dieťaťu úlohu. Dieťa po čase začne prejavovať nervozitu, prípadne sa začne obzerať dookola. To je POMODORO - čas, počas ktorého sa dieťa dokáže sústrediť. Po uplynutí tohto času, dáte dieťaťu prestávku. Ja osobne si dávam prestávku 10 minút. Samozrejme, táto technika slúži dieťaťu a nie dieťa technike. Takže, ak sa dieťa chvíľku niekde zdrží, nie je dôvod mu to vyčítať. Čo doporučujem robiť počas prestávky? Dieťa si môže kresliť, môže si zatancovať… mala by to byť činnosť, ktorú má dieťa rado.
Testovanie je jedna z účinných stratégií učenia. Dobré učebnice majú test po každom učive. Dieťa prečíta odsek v učebnici a podá učebnicu mame. Potom jej porozpráva vlastnými slovami, o čom čítalo. Pýtate sa: Čo s deťmi, ktoré si veľmi ťažko text zapamätajú? Je tu ďalšia stratégia tentoraz čítania. Výbornou pomôckou pri učení je hľadanie kľúčových slov. Práve tieto slová hrajú dôležitú rolu pri učení. V dobrých učebniciach sú farebne vyznačené. Ak vaše dieťa rozumie týmto slovám, ste na dobrej ceste. Výborná aktivita je hľadať slová v texte. Vy nájdete slovo v texte a dieťa požiadate, aby sa ho pokúsilo nájsť. Ďalšou čitateľskou stratégiou je skimming. Je to o zbežnom pozretí textu, aby sa zistilo, o čom text je.
Metóda Loci nie je na Slovensku žiadnou novinkou. Používa sa tak, že si do vášho bytu/domu dieťa uloží pojmy, ktoré sa má naučiť. Keď odpovedá, dokáže si pomocou tejto techniky na odborné výrazy spomenúť. Mne funguje technika príbehov. Vymýšľam si bláznivý príbeh, do ktorého vkladám slová, ktoré si potrebujem zapamätať. Všimla som si, že čím je príbeh veselší, tým skôr si slová zapamätám. Výborne mi funguje aj technika skratiek, kde si slová zapamätám podľa skratky. Pokiaľ sú príbehy priveľa, vymyslite s dieťaťom vtipnú vetu, podľa ktorej si veci dokáže zapamätať.
Rozložené učenie. Keď si učivo učíš, snažíš sa ho učiť za sebou v jednom celku, aby boli vedomosti nadobudnuté naraz. Je v tom ukrytý pocit, že toho človeka zvládol naraz veľa. Nie je to však efektívne, ako vyskúmali vyššie spomínaní vedci. Princíp je v tom, že po istom čase (minimálne 1 deň) učivo pozabudneš, a keď sa ho budeš snažiť zreprodukovať, tak budeš musieť pri tom vynaložiť isté ne/malé úsilie. Ďalej zistili, že pri prekladanom učení docieliš v porovnaní s učením naraz lepšieho zvládnutia učiva a dlhšie si ho zapamätáš. Je to skoro to isté, ako učenie rozložené, len s tým rozdielom, že medzi sebou prekladáš viac rôznych látok. Napríklad slovenčinu s matematikou a angličtinou, prípadne fyziku, dejepis a biológiu, atď.
Tréning vybavovania. Keď sa vraciaš k odloženému učivu po istej prestávke (minimálne jeden deň), že si ho ideš znovu prečítať a rozpracovať, ešte skôr, ako začneš, skús si najskôr vybaviť a spomenúť na to, čo si pamätáš z prvého prečítania. Bude to veľmi málo, no ako budeš tento proces opakovať, bude to stále viac a viac. Až si väčšinu skutočne zapamätáš na celý život.
Spätná väzba posilňuje zapamätávanie ešte viac, než samotné testovanie. Riadnou spätnou väzbou sa rozumie odpovedanie človeku na každú otázku, či je zodpovedaná správne alebo nesprávne a zároveň, čo znamenajú dané odpovede. Či už správne, alebo nesprávne. Táto spätná väzba by mala byť poskytnutá s istým oneskorením, nie okamžite. Oneskorená spätná väzba je účinnejšou metódiu dlhodobého učenia, ako okamžitá. Tá okamžitá je ľudským mozgom chápaná rovnako ako pomocné kolieska pri bicyklovaní.
Využitie viacerých metód učenia. Tým, že sa človek bude snažiť vystriedať viac metód učenia, vytvára si žiadúce ťažkosti pri učení, pri ktorých sa učí efektívnejšie.