Yorkšírsky teriér, často označovaný ako „yorkšír“, alebo aj "jorkšír", je plemeno s bohatou históriou, ktorá siaha do polovice 19. storočia v severnom Anglicku, konkrétne v grófstvach Yorkshire a Lancashire. Pôvod yorkšírskeho teriéra je úzko spojený so škótskymi robotníkmi, ktorí sa v 19. storočí presťahovali do Anglicka počas priemyselnej revolúcie. Títo robotníci so sebou priniesli malé teriérovité psy, ako bol napríklad Paisley teriér, Clydesdaleský teriér a škótsky teriér, ktoré boli známe svojou schopnosťou loviť hlodavce. Cieľom bolo vytvoriť malého, ale energického a pracovitého psa, ktorý by sa dokázal pohybovať v úzkych priestoroch, ako sú banské šachty a textilné továrne, a účinne likvidoval hlodavce. Prvýkrát sa názov "Yorkšírsky teriér" objavil v roku 1870, keď sa plemeno začalo formálne uznávať. Významným medzníkom bolo predstavenie plemena na výstavách, čo prispelo k jeho popularizácii. Jedným z najvplyvnejších psov v histórii plemena bol pes menom Huddersfield Ben, narodený v roku 1865. Tento pes je považovaný za otca moderného yorkšírskeho teriéra. S rastúcou popularitou výstav a zmien životného štýlu v Anglicku sa yorkšírsky teriér postupne stal viac spoločenským psom ako pracovným plemenom. Jeho atraktívny vzhľad, hodvábna srsť a malá veľkosť oslovili vyššie vrstvy spoločnosti. Yorkšír sa stal obľúbeným spoločníkom šľachty a aristokracie. Dnes je yorkšírsky teriér jedným z najpopulárnejších spoločenských plemien na svete. Jeho adaptabilita, veselá povaha a elegantný vzhľad z neho robia ideálneho spoločníka pre rôzne typy domácností.
Yorkšírsky teriér je drobný, no o to viac odvážny pes, ktorý v sebe stále nesie niečo z loveckého ducha svojich predkov. Je živý, inteligentný a sebavedomý. Tento pes je veľmi lojálny a rýchlo sa naviaže na svojho majiteľa. V rodine je priateľský a hravý, no môže byť mierne rezervovaný voči cudzím ľuďom. Je výnimočne ostražitý, čo z neho robí výborného malého strážcu. A pritom vôbec nevadí, že ho nie je takmer vidieť, pretože o to viac je ho počuť. Plemeno je celkom uštekané, ale so správnym prístupom ho dokážete naučiť regulovať štekanie.
Malý yorkšírsky teriér s dlhou, jemnou srsťou a roztomilým vzhľadom je taký malý čertík. Na prvý pohľad vyzerá malý yorkšírsky teriér s charakteristickou srsťou sladko: Tento britský teriér je ale všetko možné, len nie roztomilý pes na maznanie! Za jeho roztomilým vzhľadom sa skrýva srdce bojovníka. Statočný, sebavedomý a vášnivý pes sa nebojí ani konfrontácie s veľkými psami. Keď sa malý yorkšír stretne s inými psami, zvyčajne sa považuje za väčšieho, akým v skutočnosti je a má často sklony preceňovať sám seba. S drzosťou sa postaví do cesty aj dogám alebo vlčiakom a štekajúc im ukazuje, kto je na tomto území pánom. Ako sa na naozajstného teriéra sluší, bráni svoj dom a svoju rodinu do roztrhania tela - aj keď niekedy naozaj riskuje.
Inteligentný a svetlý yorkšírsky teriér je našťastie veľmi zvedavý a učenlivý. Zaujímavé cvičenia poslušnosti a vzrušujúci tréning vykonáva obvykle s nadšením. A aj keď občas tajne sníva o tom, že sa ujme vedenia, je ochotný sa podriadiť zvrchovanému a dôslednému pánovi. Ten, kto bude brať yorkšíra vážne ako “skutočného psa” a poskytne mu zodpovedajúcu výchovu, sa dočká lojálneho spoločníka s dobrými nervami, ktorý bude celej rodine verne stáť po boku v dobrom aj zlom.
Napriek veľkému sebavedomiu sa yorkšírsky teriér obvykle bez problémov prispôsobí každodennému životu svojej rodiny. Vďaka svojej kompaktnej veľkosti ho môžete ľahko vziať so sebou kamkoľvek a tiež čo sa týka výbehu, nie je príliš náročný. Avšak, ako bývalý lovecký pes prenasledujúc krysy a myši v uličkách severoanglických priemyselných miest, by mal mať dostatok pohybových aktivít. Okrem každodenných prechádzok ho celkom iste nadchnú psie športy, ako je agility alebo flyball, alebo hry na skrývačku, vyhľadávanie apod. Keď môže pustiť uzdu svojim prirodzeným inštinktom a nerušene hrabať v hustom poraste, je malý yorkšír šťastím celý bez seba.
S výškou okolo 18 až 23cm a telesnou hmotnosťou, ktorá sa obvykle pohybuje okolo 3,2 kg, patrí yorkšírsky teriér k najmenším psom na svete. Jeho malé, kompaktné telo je pokryté charakteristickou dlhou, hladkou a jemnou srsťou, ktorá zakrýva takmer celé nohy. Aj keď srsť niektorých výstavných yorkšírov siaha až na zem, nemala by nikdy brániť psovi v pohybe. Pokiaľ ide o farbu, štandard umožňuje len jedinú kombináciu: Sýtu, zlatisto hnedú farbu na hlave a oceľovo modrý „plášť“, ktorý sa tiahne od tyla až ku koreňu chvosta. Zlatisto hnedé chlpy by mali byť pri koreni tmavé a pri špičkách svetlejšie. Ostatné farby srsti sú podľa štandardu plemena klasifikované ako chybné farby.
Vzhľadom k tomu, že pochádza z rodiny teriérov, jorkšír je prirodzene ostražitý psík, vždy dáva pozor na to, čo sa v jeho okolí deje a je na stráži.
1. Ak bývate v meste, v paneláku, v byte alebo v malom dome bez záhrady, jorkšírsky teriér bude pre vás ideálnym spolubývajúcim. Tento psík je najradšej v teplúčku a hoci prekypuje energiou, popri denných prechádzkach si vystačí s hrou a šantením sa v obývačke. Aj doma ho môžete ľahko zabaviť - hrajte sa s ním na schovávačku, hádžte mu loptu na chodbe alebo zamestnajte jeho mozgové závity psím hlavolamom. Vďaka malej veľkosti sa dá aj jednoducho prenášať a môžete si s ním vyjsť do mesta alebo cestovať.
2. Jorkšírske teriéry sa radi učia, najmä ak ich motivujete odmenou a nie trestom.
3. Jorkšírske teriéry sú vynikajúci spoločníci - sú lojálni a zbožňujú tráviť čas so svojimi pánmi, či už v ich lone alebo pri dobrodružstve v prírode. Sú vhodné pre ľudí, ktorí žijú sami, ale aj pre rodiny s väčšími deťmi.
4. Keďže jorkšírske teriéry nemajú pod srsťou podsadu, veľmi nepĺznu, a tak sú vhodné aj pre ľudí, ktorí sú na väčšinu psov alergickí.
5. Yorkšírsky teriér potrebuje kvalitnú stravu, ktorá je prispôsobená jeho malému vzrastu a citlivému tráviacemu systému. Odporúčame krmivo s vyšším obsahom bielkovín a minimálnym obsahom obilnín kvôli predispozícii na potravinové alergie a kvôli citlivímu tráveniu.
6. Vďaka tomu, že pochádza z rodiny teriérov, jorkšír je prirodzene ostražitý psík, vždy dáva pozor na to, čo sa v jeho okolí deje a je na stráži.
1. Jorkšírske teriéry nemajú podsadu, a tak im prekáža zima a vlhkosť a rýchlo sa začnú triasť.
2. Hoci jorkšírske teriéry sú ideálne pre rodiny s väčšími deťmi, nie sú vhodné do rodín s deťmi mladšími ako 8 rokov.
3. Jorkšírske teriéry sú prirodzene ostražité a môžu byť podozrievavé voči cudzím ľuďom a psom. Keďže si myslia, že sú omnoho väčšie než sú, môžu často vyvolať bitku s väčším psom. Ak nie sú dobre vycvičené, budú štekať na každý zvuk a rozčuľovať susedov.
4. Krásna dlhá a hodvábna srsť jorkšírskeho teriéra si vyžaduje pravidelnú starostlivosť, aby sa nezmenila na zamotanú a špinavú guču chlpov. Jeho srsť je veľmi podobná ľudským vlasom, a tak by ste k nej mali pristupovať podobne. Bude mu ju treba česať každý deň a taktiež ju každý týždeň umývať. Ak chcete mať so srsťou trochu menej roboty, môžete preňho vybrať krátky účes a pravidelne mu ju strihať.
5. Je dôležité, aby ste svojho jorkšíra vytrénovali, aj keď je to malý pes. Ak voči vám nebude mať rešpekt, bude si robiť, čo chce, lebo je prirodzene tvrdohlavý. Nerozmaznávajte ho a nesprávajte sa k nemu ako ku hračke - určite ho stále nenoste rukách - potrebuje svoju samostatnosť a možnosť objavovať svet. Jorkšíry majú radi tréning a odmeny a radi chytajú a prinášajú hračky. Môže byť však ťažké vycvičiť vášho psíka, aby chodil von, obzvlášť v zime - a kto by sa mu čudoval, že sa mu do chladu a dažďa vôbec nechce.
6. Jorkšírsky teriér nie je vhodný pre ľudí, ktorí celý deň pracujú mimo domu.
Na yorkovi je najkrajšia jeho dlhá hodvábna srsť, a preto ho už od útleho veku navykajte na pravidelné denné česanie. Potrebný je na to kvalitný kovový hrebeň, ktorý dostanete kúpiť v chovateľských potrebách. Pri česaní si psíka otočte najprv na chrbát a prečešte mu srsť na brušku a labkách. Potom mu prečešte chrbátik, hlavičku a nakoniec, keď už bude mať srsť dlhšiu, urobte mu cestičku na chrbte.
Malé šteniatko zbytočne nekúpte /prvýkrát ho okúpe chovateľ pred jeho odberom/. Ak je to nutné, opláchnite mu zadoček a labky teplou vodou a dobre ho poutierajte. Väčšieho psíka môžete kúpať podľa potreby, vždy keď ho začne byť cítiť, nakoľko Yorkie má srsť podobnú štruktúre ľudského vlasu. Pred kúpaním odporúčam zapchať psíkovi uši kúskami vaty, ktorú ale nezabudnite ihneď po kúpaní z uší odstrániť. Srsť navlhčite mierne teplou vodou a použite šampón /detský alebo šampón určený pre psíkov s dlhou srsťou/. Šampónujte 2x a po dôkladnom opláchnutí šampónu naneste balzam na vlasy alebo srsť. Najlepšie je nechať pôsobiť balzam 2-5 minút a potom opláchnuť. Dávajte pozor, aby sa ani šampón ani balzam nedostali psíkovi do očí. Psíka potom jemne vysušte mäkkým uterákom, srsť mu ním nedrhnite. V chladnom počasí psíka prefénujte, aby neprechladol. Po kúpeli s ním nechoďte minimálne 2 hodiny von. V zime kúpte najlepšie až po poslednom venčení.
1x týždenne môžete psíka nasprayovať s norkovým alebo jojobovým olejom /dostať v chovateľských potrebách/, aby mal hodvábnu srsť. Občas skontrolujeme ušká a vyčistíme ich zmotkom vaty. Srsť na koncoch ušiek sa strihá do tvaru V -jedna tretina uška smerom k hlave. Pazúriky striháme podľa potreby, najlepšie však po kúpeli. Dávame pozor, aby sme nezastrihli do nechtového lôžka.
Šteniatko potrebuje pre svoj vývoj aj vápnik, preto mu môžete dať napr. na raňajky na malé kúsky nakrájaný tvrdý syr alebo tvaroh so žĺtkom. Zvykajte šteniatko aj na surovú zeleninu a ovocie - mrkva, zemiak, kaleráb, petržlen /aj vňať/, jablko bez šupky, banán, broskyňa, melón a pod.
Granule podávame l x denne. Odporúčam iba kvalitné značky granúl: Royal Canine, Eukanuba - do veku pol roka pod označením Puppy. Voda - dbajte na to, aby psík mal k dispozícii vždy čerstvú vodu !!! Dávkovanie stravy: Do veku 12 týždňov kŕmte 3 x denne malými dávkami. Od 12 do 16 týždňov kŕmte maximálne 2x denne veľmi malými dávkami. Neskôr 1x denne, najlepšie večer, príp. Psíkovi môžete dávať vitamínové tyčinky ako medzi-jedlo, ale tie im slúžia najmä ako hračka na obhrýzanie. Robí im to zároveň dobre na zúbky. V žiadnom prípade nedávajte psíkovi čokoládu, vo väčšom množstve môže pre neho znamenať smrť!!!
Granule Eminent Puppy mini so 75 % proteínov živočíšneho pôvodu. Granule Eminent Puppy mini so špeciálne navrhnutými mini granulami pre malé papuľky malých psov.
Šteniatko vo veku 8 týždňov už strávi takmer všetko ako dospelý pes. Nedávame mu však slané ani korenené jedlá. Mäso /hovädzie, hydina, ryby/ podávajte zo začiatku pokrájané na veľmi malé kúsky, k tomu môžete pridať ryžu, drobné cestoviny, ovsené vločky, zeleninu. Surové vnútornosti psíkovi radšej nedávajte, bývajú po nich hnačky. Z vnútorností odporúčam iba kuracie srdiečka, žalúdky, mäsko z krkov, pečienku /ak by ho preháňala, nedávajte ju viac/. Kosti, ani hydinové psíkovi nikdy nedávame! Môžu mu spôsobiť perforáciu žalúdka, črievka alebo poranenie konečníka. Maximálne mu môžete podať kĺbiky z kuracích kostí.
V zime bude potrebovať Váš psík oblečok, ktorý dostanete v chovateľských potrebách, alebo mu ho môžete doma ušiť či uštrikovať. Bude ho chrániť pred navlhnutím a následným nachladnutím. Yorkie nemá podsadu ako iné plemená psov, teda srsť mu ani nepĺzne, ale tým je vlastne náchylnejší na prechladnutie.
Po prevzatí šteniatka od chovateľky (najskôr vo veku 8 týždňov) je vhodné umiestniť šteniatko v miestnosti, z ktorej ste odstránili koberce, nakoľko šteniatko v tomto veku ešte nie je naučené vykonávať svoju potrebu vonku. Položte mu na zem niekoľko starých novín alebo igelit. Ak urobí svoju potrebu na novinách, výrazne ho pochváľte. Postupne mu počet novín znižujte, až zostanú iba jedny, umiestnené na nenápadnom mieste /pod stolom a pod./. Psíka dávame na noviny vždy, keď sa zobudí, po každom jedle, alebo keď začne pobehovať a ňuchať pri zemi. Ak skúsi z novín utiecť, opakovane ho vráťte na noviny, až pokiaľ nevykoná potrebu. Je dobré ho naučiť i na pokyn cikaj! Ak vykoná potrebu v byte mimo vyhradeného miesta a Vy ho pri tom vidíte, zoberte ho k mláčke a dôrazným hlasom /fuj, nesmieš ho pokarhajte. Nemá význam ho karhať po 2 hodinách, psík nevie začo ho karháte. Po príchode domov utrite mláčky octovou vodou alebo Savom a zbytočne to nekomentujte. Šteniatku trvá istý čas, kým sa čistotnosti naučí a do veku 1/2 roka sa mu to i tak z času načas pritrafí. Je dobré, ak získa návyk vykonávania potreby na noviny, pretože ak v budúcnosti budete potrebovať odísť z domu na celý deň a rozprestriete mu noviny, vykoná potrebu automaticky na ne. Alebo v prípade jeho choroby, keď sa nebude môcť ísť venčiť von. Keď už začnete chodiť so psíkom von a vykoná potrebu vonku, tiež ho výrazne chváľte /podľa možnosti vždy rovnakým výrazom/.
l x bolo šteniatko očkované po 6. týždni veku u chovateľa. Ďaľšiu vakcináciu absolvuje o 3 týždne, teda po 9. týždni veku. 3.vakcináciu absolvuje po 12. týždni veku a poslednú o mesiac po 3.vakcinácii. Šteniatko bolo 3x odčervené u chovateľa, naposledy tesne pred jeho odberom. Do veku l roka by malo byť odčervované každé 3 mesiace, neskôr minimálne -2 x do roka. Odčervujte podľa pokynov veterinára, každý prípravok má totiž iné dávkovanie. Najideálnejšie je naplánovať odčervenie niekoľko dní pred očkovaním.
Po 2.vakcinácii môžete začať chodiť so psíkom von, ale nedovoľte mu nič oblizovať ani žrať, a nedávajte ho do kontaktu s cudzími psami, aj keď Vám budú ich majitelia tvrdiť, že ich psí sú riadne zaočkovaní, a teda tomu Vášmu sa nemôže nič stať. Psích kamarátov mu povoľte až po 3-tej, najlepšie po 4-tej injekcii. Vtedy má Váš psík dostatok obranných látok.
Ak by Váš psík dostal od iného psa blšku, kúpte šampón a spray proti blchám /Bolfo, Frontline a pod./ a podľa návodu ho ošetrite a nezabudnite ani na jeho lôžko.
Keď prinesiete šteniatko domov, je potrebné zahradiť všetky medzery, kam by sa mohlo strčiť /Yorkie sa rád schováva/ - za pračkou, chladničkou, sporákom a pod. Pozor na medzery na balkóne !!! Nenechávajte na zemi veci, ktoré nechcete aby rozhrýzol /drahé topánky a pod./ Ak začne niečo hrýzť, čo nechcete aby hrýzol, vezmite mu to a dôrazne ho napomenie zákazom fuj !, nesmieš !. Je potrebné dávať mu hračky a aby sa ne- nudil, po čase mu ich aj obmieňať. Pozor na gumové hračky, ak začne z nich odkusovať, treba mu ich zobrať, pretože kúskom odkusnutéj a prehltnutej gumy sa mu môžu upchať črievka. Dnes je už dostať hračiek zo špeciálnej mäkkej gumy, ktorú nevedia rozhrýzť.
Pokiaľ sa mu nevymenia zuby, okolo 5. až 6. mesiaca, neťahajte sa s ním o hračku /aj keď túto hru miluje/, mohol by sa mu pokaziť zhryz.
Keď je šteniatko ešte veľmi malé, doporučujem nerobiť rázne kroky, skôr šúchať nohami, aby ste ho nepristúpili. Kam totiž pôjdete Vy, tam pôjde aj Váš psík, buď tesne za Vami alebo pomedzi Vaše nohy.
Ak už potrebujete psíka potrestať, najúčinnejší spôsob je chytiť ho za kožu na krku a mierne nim potriasť a pritom ho dôrazne napomenúť. Nikdy psíka nebite rukou, nanajvýš zloženými novinami. Pred veľkým a nebezpečným plemenom ho radšej vezmite vždy na ruky.
V bránach obytných domov dávajte pozor na nasypané otravy proti hlodavcom. Yorkie je veľmi zvedavý, rád všetko ochutnáva, požitie takého jedu by ho mohlo stáť život.
V lete dávajte pozor na včely a osy, v prípade poštipnutia na tele mu miesto potrite octom, príp. rozkrojenou cibuľou. Pri poštípaní na jazyk mu priložte ľad a okamžite vyhľadajte veterinárneho lekára!!! Takisto ho chráňte v lete pred slnkom, hlavne hlavičku by mal mať vždy v tieni, nakoľko ľahko dostane úpal. Môžete mu ju navlhčiť vodou.
Nenechávajte psíka nikdy samotného v aute, ani priviazaného pred obchodom, pretože Yorkie je plemeno, ktoré takzvaný znalci kradnú.
Majte psíka radi, no veľmi ho nerozmaznávajte. Vychovajte ho tak, aby Vám nebol na obtiaž. Neučte ho jesť pri stole. Ak nechcete, aby pri zvonení štekal /najmä v paneláku/ dôrazne ho pritom napomenie. Vyvarujte sa zlozvykov a neučte ho ich. Nevychovaný pes sa stáva nepohodlným pri každej návšteve, ktorá k Vám príde. Ak nechcete, aby s Vami spával v posteli, nikdy mu to nedovoľte. Veľmi ťažko ho potom z nej dostanete. Buďte dôsledný. Psík okamžite vycíti, čo si môže dovoliť. Yorkie je nesmierne bystrý, nepovažujte ho za malého psíka, ktorý sa nič nenaučí. Je schopný rovnakého výcviku, ako ktorýkoľvek iný pes.
Každý, kto chce chovať yorkšírskeho teriéra ako rodinného psa, by mal včas mierniť prehnanú dominanciu malého psa.
Keď sa malý yorkšír stretne s inými psami, zvyčajne sa považuje za väčšieho, akým v skutočnosti je a má často sklony preceňovať sám seba.
Vzhľadom k tomu, že šteniatka od takýchto chovateľov nie sú testované nezávislými chovateľmi ani sa nemôžu preukázať odporúčanými zdravotnými vyšetreniami, bývajú často choré alebo majú poruchy správania. Aby ste predišli nepríjemným prekvapeniam a ďalej nepodporovali „špinavé“ podnikanie týchto obchodníkov so zvieratami, mali by ste od takýchto pochybných ponúk dať ruky preč. Pokiaľ sa Vy a Vaša rodina rozhodnete kúpiť yorkšírskeho teriéra a ste si istí, že vám tento malý neposedko bude vyhovovať, mali by ste hľadať seriózneho chovateľa vo Vašom regióne. Môžete napríklad získať zoznam dôveryhodných chovateľov, ktorí plánujú nový vrh z registrovaného klubu teriérov. Renomovaní chovatelia sú zvyčajne členmi oficiálneho združenia a podliehajú nielen požiadavkám štandardu plemena, ale tiež požiadavkám združenia, ktoré často prekračujú obvyklé zdravotné prehliadky a testy charakteru. Obráťte sa na potencionálneho chovateľa a dohovorte sa na osobnej schôdzke, aby ste sa spoznali. Pri prvom stretnutí nejde o výber šteniatka, ale o vytvorenie si obrázku o chovateľovi. Chovateľ je členom oficiálneho klubu teriérov a má mnoho znalostí a skúseností s týmto plemenom. Chovateľ sa tiež pýta na Vaše životné podmienky, aby sa uistil, že budete vhodným majiteľom yorkšírskeho teriéra. Pre seriózneho chovateľa je zdravie zvierat na prvom mieste. Jednostranná koncentrácia na vonkajšie znaky, ako je najnižšia možná hmotnosť a najdlhšia hodvábna srsť, vedie k rôznym ochoreniam. Najlepšími predpokladmi pre dlhý a zdravý život Vašeho yorkšírskeho teriéra sú: zdravý genetický materiál, druhovo vhodný chov a zdravá a vyvážená strava.
Rovnako ako u ľudí môže správna voľba stravy výrazne ovplyvniť pohodu a zdravie psa. Ale aké krmivo je pre yorkšírskeho teriéra najlepšie? Táto otázka závisí na veľmi individuálnych faktoroch, nutričné potreby psa sa líšia v závislosti na veku, výške, hmotnosti a úrovni fyzickej záťaže. Na začiatku sa vždy odporúča podávať špeciálne krmivo pre šteňatá. Chovateľ Vám väčšinou krmivo na prvé týždne poskytne.
Váš yorkšírsky teriér dospeje asi za 12 mesiacov a bude potrebovať len jedno jedlo denne. S hmotnosťou cca 3kg a bežnou fyzickou aktivitou potrebuje denne asi 100 gramov mäsa, ktoré je doplnené vločkami, zeleninou, varenou ryžou alebo cestovinami. Ak si chcete zostaviť jedlo pre svojho psa sami, mali by ste použiť kvalitné chudé mäso. Hovädzie mäso, hovädzie vnútornosti ako srdce a pečeň, kuracie mäso a surový bachor sú u yorkšírov tiež obľúbené. Ak krmíte bravčovým mäsom, odporúčame ho vopred uvariť. Ale ďalšie druhy čerstvého mäsa môžete podávať surové. Takzvaná BARF strava, voľne preložené ako “biologicky druhovo vhodná surová strava”, je v súčasnej dobe u majiteľov malých plemien velmi obľúbená, ale vyžaduje istú dávku znalostí. Ak chcete ušetriť čas, môžete samozrejme použiť aj hotové krmivá v podobe konzerv alebo granulí. Tieto krmivá obsahujú všetky dôležité živiny, ktoré pes potrebuje, a nemusíte ich doplňovať už žiadnymi minerálnymi alebo vitamínovými doplnkami. Ale vždy sa uistite, že krmivo je kvalitné a vyhnite sa krmivám, ktoré obsahujú príliš veľa obilnín, cukru, chemických konzervačných látok alebo umelých dochucovadiel.
Starostlivosť o srsť: hodvábne dlhá a jemná srsť teriéra sa musí denne kefovať. Ideálny je kovový hrebeň so širokými zubami. Aspoň raz týždenne by ste mali psa tiež vykúpať. Opláchnite srsť vlažnou vodou a umyte ju špeciálnym jemným šampónom pre psov. Mali by ste vždy postupovať od zadu smerom dopredu a začať končatinami. Nečistoty, ktoré sa zachytia vonku hrabaním sa v zemi alebo potulkách záhradou, stačí odstrániť rukami.
Psí kaderník: u yorkšírov neprebieha prirodzená sezónna výmena srsti. Gauč, koberce a pelechy tak zostanú našťastie ušetrené od hustých chumáčov chlpov. Zároveň to ale znamená, že srsť je potrebné pravidelne strihať.
Strihanie pazúrov a čistenie zubov: zhruba týždenne by ste mali strihať psovi pazúre, aby nedošlo k poraneniu.
Na rozdiel od starostlivosti o srsť, má yorkšírsky teriér len malé nároky na domáce prostredie. Psík sa cíti pohodlne v mestskom byte a zvyčajne sa bez problémov prispôsobí každodennému životu svojich majiteľov - prinajmenšom pod podmienkou, že ho budete brať ako psa vážne a budete rešpektovať jeho prirodzenú potrebu hýbať sa a byť zamestnaný. Yorkšír nie je pes na maznanie sa, je to kopa temperamentu s loveckou vášňou. Aby sa mohol dostatočne vyblázniť, potrebuje aspoň trikrát denne pohyb. Okrem povinných prechádzok, yorkšír miluje aj psie športy. Hravý a inteligentný štvornohý spoločník bude nadšený z agility, flyballu, vyhľadávania a pod. Ďalšou výhodou psieho športu je spoločenský kontakt s ostatnými psami, ktorý inak veľmi tvrdohlavý a dominantný teriér, potrebuje. Ako spoločník na dlhý jogging alebo cyklistiku nie je tento pes vhodný kvôli svojej malej veľkosti a pomerne krátkym nožičkám.
Aseptická nekróza hlavice femuru: Degenerácia stehennej kosti, najčastejšie u mladých psov. Kožné problémy: Yorkšír je plemeno náchylné na alergie na potraviny, blchy, ale aj prostredie.
Luxácia pately: Vykĺbenie kolena, ktoré spôsobuje dočasnú neschopnosť chodiť. Hypoglykémia: Nízká hladina cukru v krvi, častejšia u šteniat. Príznaky zahŕňajú letargiu, triašku a dezorientáciu. Očné ochorenia: Suché oči, Prgresívna retinálna atrofia, Distichiasis, Primárna luxácia šošovky. Zubné problémy: Kvôli malým čeľustiam sa často hromadí zubný kameň.
Jorkšírskym teriérom vekom bledne srsť, takže sa neprekvapte, ak váš psík začne časom meniť farbu. Ako šteniatko je jorkšírsky teriér sfarbený dočierna, ale neskôr sa mu srsť na hlave zmení na nádhernú zlatú a na zvyšku tela na sivú s odleskami domodra. Jeho dlhá hodvábna srsť je hebká a podobná ľudským vlasom. Malé uši má vždy ostražito vztýčené a veľké tmavé oči sa mu živo lesknú šibalským výrazom.
Najznámejším jorkšírskym teriérom bola fenka Smoky - odvážna spoločníčka amerických vojakov v druhej svetovej vojne. Táto hrdinka sa zúčastnila 12 bojových misií a dostala 8 vyznamenaní. Počas jednej misie dokonca aj vyskočila z lietadla so špeciálne urobeným padákom!
Skupina 3 - Teriéry, Sekcia 4 - Trpasličie teriéry.
