Zlatý retriever je jedným z najobľúbenejších plemien psov nie len na Slovensku, ale aj v zahraničí si ho veľmi obľúbili - z dobrého dôvodu. Psík, ktorý vás obdaruje po všetkých stránkach. Je to aktívny, stredne veľký pes, ktorý nemá problém s cudzími ľuďmi, či zvieratkami.
Zlatí retríveri majú vo všeobecnosti priateľskú, hravú a nežnú povahu. Golden retrievers sú špeciálni, pretože sú dokonalými rodinnými psami. Ako hravé šteniatka sú ideálne na hranie s deťmi na dvore.
Retríveri majú veľmi veľa energie a vyžadujú si taktiež veľa aktivity. Preto sú najvhodnejšie pre majiteľov s aktívnym životným štýlom. Príliš milujú svojich majiteľov a preto im nerobí dobre keď zostanú dlho sami. Ak sa rozhodnete ísť na prechádzku so svojim retríverom, ich šťastné a priateľské správanie často priťahuje pozornosť ostatných. Retríveri dobre vychádzajú s cudzími ľuďmi a nevadí im ani prítomnosť iných psov.
História plemena
Chov zlatého retrievera sa začal v 19. storočí, kedy sa Lord Tweedmouth pokúsil vyšľachtiť loveckého psa s atraktívnym vzhľadom. Na vyšľachtenie využil žltého retrívra, ktorý sa narodil vo vrhu čiernych retríverov a dnes už neexistujúceho tweedskeho vodného španiela. Prvé šteniatko sa narodilo v roku 1868. Tweedmouth ako jeden z prvých chovateľov pri šľachtení plemena využil líniovú plemenitbu. V rovnakých šľapajach neskôr pokračovala pani Charlesworthová a pán Harcout. V roku 1903 v britskom Kennel klube došlo k uznaniu plemena žltý retríver. Až o 10 rokov neskôr bol založený klub. Súčasný názov “zlatý retriever” bol prijatý v roku 1920.
Vzhľad a charakteristiky
Zlatý retríver je plemeno stredne veľkého rámca. Dospelí samci zlatých retrieverov dorastajú do 61 cm, zatiaľ čo samice do 56cm. Ich sfarbenie sa pohybuje od zlatej, svetlozlatej, krémovej a tmavozlatej. Má mohutný hrudník s rovnými prednými a svalnatými zadnými končatinami. Má širšiu hlavu s čiernym ňufákom a hnedými očami.
Hladkosrstý retríver pĺzne často a veľa a preto si vyžaduje pravidelné česanie. Vzhľadom k tomu, že zlatí retríveri poriadne pĺznu a to až dvakrát za rok, je srsť potrebné vyčesávať aspoň raz týždenne a je vhodné pravidelne kontrolovať oči, labky, čistiť zuby a uši.
Zdravie a starostlivosť
Retriever vás bude poslúchať pri výcviku, ak ho ale budete brať ako zábavu a tréning bude bez zbytočného nátlaku. Neodporúča sa s retríverom cvičiť na silu a použiť naňho tvrdú ruku.
Zlatý retríver by mal žiť v blízkosti ľudí, ktorých má najradšej. Považujú sa za súčasť rodiny a je potrebné s nimi aj tak zaobchádzať.
Retríveri sú vo všeobecnosti zdraví, ale ako všetky plemená, sú náchylní na určité zdravotné problémy. Zlatý retriever sa zvyčajne dožíva asi 9 až 12 rokov. Aj keď patria medzi zdravé plemená, v porovnaní s inými psami majú zlatíci mierne zvýšené riziko dysplázie a rakoviny bedrového kĺbu. Jedným z častých problémov taktiež pri veľkých psoch býva torzia žalúdka. A preto by ste mali kŕmiť až po venčení, aby sa naplnený žalúdok počas pohybu nepretočil. Srsť je dobré vyčesávať aspoň raz týždenne.
Kríženie a šľachtenie nevhodných jedincov spôsobilo častejší výskyt dedične prenosných ochorení u zlatého retrievera. Najčastejšie choroby, ktoré môžu postihnúť toto plemeno sú choroby spojené s kožou, alergia, infekcie uší, dysplázia bedrového a lakťového kĺbu, ochorenia očí, štítnej žľazy a dnes často sa vyskytujúca rakovina. Z ochorení srdca sa najčastejšie u zlatého retrievera prejavuje stenóza aorty. Ide o vývojovú anomáliu chlopne ľavej komory srdca, odkiaľ putuje okysličená krv aortou do celého tela. V závislosti od stupňa anomálie sa u psa môžu prejaviť príznaky ako únava, vyčerpanie, dychavičnosť, ktoré sa objavujú po fyzickej námahe. V dôsledku zúženia chlopne nedochádza k dostatočnému okysličeniu organizmu a najmä mozgu. Pri dysplázii bedrového a lakťového kĺbu dochádza k narušeniu vývoja kĺbov. Kosti presne nezapadajú do kĺbovej jamky a dochádza k ich vybiehaniu, čo spôsobuje psovi bolesť a problémy pri pohybe. V ľahších prípadoch pes berie celý život sirup alebo lieky proti bolesti. Aby si bol majiteľ istý, že psík netrpí žiadnou dedičnou chorobou, mal by si vyberať šteniatko z overenej chovateľskej stanice, ktorá dbá na prevenciu týchto ochorení. Ďalším opatrením, ktoré môže majiteľ urobiť, aby jeho psík bol zdravý, je zabezpečiť mu kvalitnú stravu. BARF metóda kŕmenia poskytuje pre psa prirodzený zdroj všetkých potrebných živín. Majiteľ presne vie, čo svojmu psíkovi do misky dáva. Krmivo je bez konzervačných látok, z ktorých sú niektoré dokonca zdraviu škodlivé a môžu psíkovi spôsobiť alergiu. Alergiu môže mať psík aj na pele rastlín, roztoče, alebo niektoré kŕmne suroviny. Najčastejšie sú psi alergickí na kuracie alebo hovädzie mäso. Pri zistení takejto alergie je možné pomocou barfovania zostaviť presnú kŕmnu dávku bez alergénov.
Výživa
Najčastejšou a najpohodlnejšou formou kŕmenia je určite kŕmenie s granulami. Ak by ste sa rozhodli kŕmiť psíka s týmto spôsobom, odporúčam Vám vždy si preštudovať zloženie, ktoré sa nachádza na zadnej strane balenia granúl. Radi pečiete pre svojich psíkov?
Problémy s výtokom u psov
Termín pyometra pochádza z gréckych slov pyon (hnis) a metra (maternica). Ako už napovedá samotný názov ochorenia, ide o prítomnosť hnisavej náplne vo vnútri maternice. Pyometra sučky patrí k najčastejším a zároveň najzávažnejším ochoreniam pohlavného aparátu sučiek. Hnisavý zápal maternice totiž predstavuje potencionálne život ohrozujúci stav.
Úvod k pyometre
Pri pyometre sučiek je maternica naplnená hnisavým patologickým obsahom. Ten odlišuje pyometru od iných ochorení maternice pri ktorých taktiež vzniká náplň (hydrometra, mukometra, hemometra). Vznikajúce endotoxíny z hnisavého obsahu sa vstrebávajú do krvného riečiska čím sa rozvíja intoxikácia organizmu, až celková sepsa (otrava krvi).
Patogenéza pyometry
Hnisavý zápal maternice (pyometra) sa môže rozvinúť u každej dospelej nesterilizovanej sučky, ktorá je v diestrálnej fáze cyklu alebo tesne po nej. Približne 1-3 mesiace po ruji je organizmus sučky pod vplyvom progesterónu- hormónu produkovaného vaječníkmi po ovulácii. Jeho úlohou je pripraviť organizmus na graviditu po potenciálnom oplodnení ovulovaných vajíčok. Hoci progesterón ovplyvňuje najmä fungovanie maternice a krčka maternice, pôsobí aj na metabolické procesy (napr. zabraňuje interakcii inzulínu so svojím receptorom).
Krčok maternice zohráva dôležitú úlohu pri vzniku pyometry. Anatomicky oddeľuje sterilnú a nesterilnú časť reprodukčnej sústavy. Počas proestra a estra je otvorený, čo umožňuje presun prirodzenej bakteriálnej flóry z pošvy do maternice. Pod vplyvom progesterónu produkovaného v nasledujúcej fáze cyklu (diestrus) sa krčok maternice uzatvára a maternica produkuje vo zvýšenej miere sekréty, rastie jej výstelka a znižujú sa sťahy hladkej svaloviny. Súčet týchto zmien vytvára bakteriám v maternici veľmi vhodné podmienky pre množenie sa: uzatvorený krčok ich oddeľuje od vonkajšieho (potenciálne stresujúceho) prostredia, sekréty žliaz im dodávajú potrebné živiny, zhrubnutá výstelka poskytuje potrebný povrch a pokojná, nesťahujúca sa maternica zase príjemný „inkubátor“.
Po odznení vplyvu progesterónu prechádza sučka do poslednej- pohlavne neaktívnej fázy cyklu- anestra. Sekrécia žliaz a sťahy maternice sa tak navracajú do stavu pred začiatkom ruje, avšak výstelka maternice sa k svojej pôvodného hrúbke nenavracia úplne. Zmeny na výstelke sa tak s každou ďalšou rujou akumulujú. To vysvetľuje, prečo je vek sučky (a s tým priamo súvisiaci počet rují) predispozičným faktorom pre vznik pyometry.
Klinické príznaky pyometry
Pyometra je ochorenie, ktoré sa nevyznačuje žiadnym špecifickým prejavom. Preto v rámci diferenciálnej diagnózy je potrebné na ňu myslieť u každej nesterilizovanej sučky a to najmä v období po ruji. Klinické príznaky sú podmienené predovšetkým tým, či je kŕčok maternice otvorený alebo zatvorený.
Pri otvorenej pyometre môžeme najčastejšie pozorovať výtok z pošvy. Všeobecne však platí, že sučky s otvorenou formou pyometry sú menej systemicky choré, keďže nahromadený hnis môže z maternice voľne vytekať. V skorom štádiu ochorenia môže byt výtok dokonca jediným sprievodným príznakom.
Pri zatvorenom krčku maternice prevažujú celkové prejavy ako letargia, nechutenstvo, horúčka, polyúria-polydipsia (nadmerné močenie s nadmerným pitím), zvracanie a hnačka. Poväčšine sú výsledkom pôsobenia endotoxínov produkovaných premnoženými baktériami v maternici. Vaginálny výtok v tomto prípade nie je prítomný a tak môžu tieto nešpecifické klinické príznaky byť poľahky interpretované nesprávne, napríklad ako následok gastrointestinálnych problémov. Sučky bývajú značne letargické, často majú aj zväčšené brucho ako následok plniacej sa maternice hnisom.
Diagnostika pyometry
Tak ako v iných prípadoch, tak i pri pyometre je klinická história pacienta získaná od majiteľa nenahraditeľným zdrojom informácii. Pomáha veterinárnemu lekárovi orientovať diagnostiku tým správnym smerom. Diagnóza je potvrdzovaná na základe klinického vyšetrenia, laboratórneho vyšetrenia (hematologické vyšetrenie krvi) a zobrazovacích metód (USG). Sonografické vyšetrenie brušnej dutiny je v prípade pyometry najspoľahlivejšou diagnostickou metódou. Nálezom býva zväčšená maternica s tekutou náplňou, tá však nie je špecifická pre len pyometru. Preto v rámci diferenciálnej diagnostiky je potrebné odlíšiť hydrometru, mukometru, hemometru.
Aj keď je zväčša pomoc veterinárneho lekára vyhľadávaná až v plne rozvinutom stave pyometry (často dokonca veľmi neskoro), občas sa vyskytnú aj opačné prípady, keď veľmi vnímaví majitelia spozorujú odlišnosť v správaní sučky v úplných počiatkoch ochorenia. Keďže každá choroba má svoju dynamiku, nemusí byť v tomto štádiu pyometra zachytená ani na výsledkoch krvi, ani sonograficky. V takomto prípade je potrebné vyšetrenia v priebehu pár dní zopakovať, aby sa prípadne ochorenie zachytilo ešte v rannom štádiu.
Liečba pyometry
Po diagnostikovaní pyometry sa otvára možnosť dvom liečebným postupom: farmakologickému preliečeniu a chirurgickému odstráneniu vaječníkov a maternice. Rozhodnutie pre jeden alebo druhý postup sa odvíja od viacerých individuálnych faktorov: otvorená/zatvorená forma pyometry, pokročilosť ochorenia a s tým súvisiaci zdravotný stav pacienta, iné zároveň prebiehajúce ochorenie, vek sučky, jej chovná využiteľnosť a preferencie majiteľa. Zatvorená forma pyometry má zväčša závažný dopad na organizmus sučky a klinický priebeh je natoľko vážny, že urgentný chirurgický zásah sa stáva jedinou možnou alternatívou.
Farmakologická liečba pomocou správne zvolených medikamentov a liečebného protokolu uvoľňuje kŕčok maternice a zároveň pôsobí stimulačné na hladké svalstvo maternice. To sa intenzívne sťahuje a tým umožňuje vypudiť zostávajúci hnis von z maternice. Spolu s podpornou antibiotickou liečbou je vo väčšine prípadov proces preliečený do pár týždňov. K farmakologickej liečbe sa pristupuje najmä v situáciách, keď je riziko spojené s narkózou väčšie ako benefit z definitívneho riešenia problému (ktorým je chirurgické odstránenie vaječníkov a maternice) alebo ak je sučka chovne cenná.
Odhliadnuc od formy pyometry a iných faktorov, ktoré môžu pri rozhodovaní zavážiť je chirurgické odstránenie vaječníkov a maternice najvhodnejším a preferovaným riešením tohto ochorenia, pretože je zároveň liečbou i prevenciou pred opakovaním sa procesu v nasledujúcich rujách.
Balanopostitída u psov
Ked ma pes 1 a pol ročný. zlto zeleny mliecny vytok z penisu. pes je s PP zlaty retriever ale mame ho od dospelosti a mal to uz ked sme ho brali. dostal od veterinara antibiotika 2x po sebe nazov si nepamam, hipermangan a krem canesten. nepomohlo nic. a kedze si to líže smrdi mu aj z papule. Ochorenie sa volá balanopostitída. Antibiotiká sú vhodnou voľbou ale z našich skúseností môžem povedať že sa to stále vráti. Pokiaľ psík nie je kastrovaný opakuje sa to častejšie. Ak si penis vylizuje stále sa mu tam dostanú baktérie ktoré potom spôsobujú to že sa ten výtok vytvára. Je dôležitá pravidelná hygiena.
Starajme sa | Psy: Nežiaduce správanie psov
Prognóza pyometry
Zákernosť pyometry spočíva v nešpecifických príznakoch, ktorým majitelia pomerne často nezvyknú nejaký čas venovať dostatočnú pozornosť. Ochorenie sa totiž vkráda postupne a záludne. Prognóza sa odvíja najmä od toho, v akom stupni ochorenia bola započatá liečba. V prípade, ak je terapia zahájená v pokročilom štádiu sú vyhliadky na uzdravenie neisté. Naopak, ak bolo ochorenie podchytené skoro a sučka nemá iné súbežne prebiehajúce ochorenie je prognóza priaznivá.
Pyometra z pohľadu majiteľa
Celý proces pyometry stojí na troch bytostiach: sučke, veterinárnom lekárovi a majiteľovi. A práve majiteľ je tým, kto môže sučke poskytnúť najväčšiu pomoc. Prečo? Pretože je to on, kto ju pozná najlepšie, má možnosť vypozorovať i malé odchýlky v jej správaní a vyhodnotiť ich ako znepokojujúce. Zároveň ju môže vo zvýšenej miere pozorovať práve v kritickom období od poslednej ruje a vyhľadať odbornú veterinárnu pomoc, ak spozoruje niektoré z vyššie opísaných klinických príznakov. Majiteľ má kľúčové postavenie aj pri prevencii tohto ochorenia, keďže je to on, kto môže učiniť rozhodnutie o preventívnej sterilizácii sučky a tým predísť skupine ochorení postihujúcich maternicu, ktorých je pyometra súčasťou.
Pyometra alebo hnisavý zápal maternice je najčastejším a najnebezpečnejším ochoreniam pohlavného aparátu súk. Často o ňom hovoríme v ambulancii, pretože medzi majiteľmi stále kolujú mýty o tomto ochorení, napríklad že sučka má mať za život aspoň jeden vrh šteniat a to ju pred týmto ochorením ochráni.
Otvorená forma - vtedy patologický obsah (hnis) vyteká cez otvorený krčok maternice a majitelia si môžu všimnúť výtok. Pyometra alebo hnisavý zápal maternice vzniká vplyvom estrogénového dráždenia sliznice maternice počas hárania. Sliznica maternice hrubne, je prekrvená, zmnožujú sa v nej maternicové žliazky, ktoré vplyvom progesterónu produkujú nadmerné množstvo sekrétu. K tomuto stavu môže dôjsť v priebehu niekoľkých pohlavných cyklov a nazýva sa cystická glandulárna hyperplázia endometria. Maternicový hlien sa cez zhrubnutú vrstvu sliznice nedokáže normálne vstrebávať, hromadí sa a následkom infekcie bakteriálnou mikroflórou, ktorá sa v maternici normálne vyskytuje, dochádza k vzniku pyometry. Nanešťastie, pyometra je ochorenie, ktoré s majiteľ spočiatku nemusí všimnúť. K rozvoju pyometry dochádza najčastejšie mesiac až tri mesiace po háraní. Majitelia v ambulancii nevedia popísať, kde je vlastne problém a vravia, že suka je „taká divná“, prípadne smutná. Niekedy majú choré sučky zväčšené brucho, slabosť panvových končatín a sú spavé, Pri otvorenej forme má suka výtok z vulvy, vo väčšine prípadov je typickým príznakom zvýšené pitie a následné zvýšené močenie. Pri prestupe toxínov do krvi sa stav zvieraťa výrazne zhorší, dostavuje sa zvracanie, odmietanie krmiva, príp. hnačky a dehydratácia, neschopnosť pohybu, celková depresia až bezvedomie. Pri neriešení takéhoto stavu dochádza k úhynu.
Ako sa diagnostikuje?
V ambulancii sa majiteľov povypytujeme na anamnézu, najmä na priebeh predošlých a posledného hárania. Urobíme klinické vyšetrenie, pričom už dôkladné prehmatanie brucha nás často vedie k podozreniu na pyometru. Pre nasadenie liečby je rozhodujúci zdravotný stav a ďalšie využitie suky. Pokiaľ je suka mladá, pyometra je otvorenej formy a majiteľ ju plánuje využiť ďalej v chove, je možné nasadiť konzervatívnu liečbu prostaglandínmi, ktoré spôsobujú vyprázdnenie maternice, spolu s antibiotickým krytím. Táto liečba nemusí byť úspešná, naviac prostaglandíny majú silné nežiadúce účinky (slintanie, zrýchlený dych, zvracanie, hnačky). Chirurgická liečba je preferovanou terapiou a zároveň jedinou možnosťou u zatvorenej formy pyometry. Spočíva v odstránení maternice aj s patologickým obsahom spolu s vaječníkmi. V podstate sa jedná o sterilizáciu, no sterilizáciu vysoko rizikovú. Často sa nám na stôl dostane sučka v staršom veku, jej srdce už tiež nemusí byť v absolútnom poriadku, metabolizmus nefunguje ako zamlada, navyše je dlhšiu dobu vyčerpávaná pyometrou, zvracaním, bolesťami a práve táto sučka má podstúpiť anestéziu a operáciu.