Pes sa vyvinul z vlčích predkov pred viac ako desaťtisíc rokmi. Predpokladá sa, že vlci sprevádzali našich prapredkov a dojedali po nich ochotne zvyšky jedál, resp. Možno praľudia našli potešenie v hravosti malých vĺčat, prípadne šakalích mláďat. Odchytávané mláďatá začali vychovávať v smelých obrancov svojich táborov a pomocníkov pri love. Skrotené zvieratá sa medzi sebou krížili. Takže o prvých domácich psoch vieme z čias spred 12 - 14 tisíc rokov. Zo skamenelín, ktoré pochádzajú spred 4 500 rokov pred n.l. zistili odborníci päť odlišných typov psa: ovčiaky, vlkovité psy, chrty, stavače a mastify.
Vplyv starovekých kultúr: Strážca - podľa čínskej mytológie „strážca“ pes Foo bol verným ochrancom ľudí a ich majetku. Psí boh - v Starom Egypte bol pes uctievaný ako posol mŕtvych. Starovekí loveckí psi - loveckí psi typu mastifa sú zobrazení z čias pred viac ako 2600 rokmi. V čase Rímskej ríše už existovalo veľa rôznych psích plemien. Módni malí izboví psíci - i keď sa malý pes, ako je pekinský palácový pes, choval v Číne už tisícročia, a malé psie plemená, ako je King Charles španiel, sa chovali po európskych šľachtických dvoroch po stáročia až do 18. storočia neboli psi ako domáci miláčikovia bežní. Bostonský teriér - je to jedno z pôvodných amerických plemien. Čivava - tento drobný psík je najstaršie plemeno na americkom kontinente. Barzoj (ruský chrt) - rýchlosť a vytrvalosť urobila z tohto plemena ideálneho psa na lov. Akita - japonské plemeno akita sú psi veľký ako špic. Saluka - má najdlhší rodokmeň medzi psími plemenami. Austrálsky pastiersky pes - toto plemeno vzniklo z britských farmárskych psov - prímesou krvi dinga. Japonský chin - tento elegantný izbový psík sa dostal do Japonska z Číny pred 2700 rokmi. Dingo je blízky príbuzný „spievajúceho psa“ z Papuy - Novej Guiney a dostal sa do Austrálie s domorodcami.
Voľne žijúce psi, často nazývaní prérioví, stále žijú v rôznych častiach sveta. Žijú vo svorkách a dobre sa množia, na rozdiel od domácich opustených psov, ktoré sú väčšinou samotári. Všetky plemená psov pravdepodobne pochádzajú z vlka. Proces domestikácie nastal najskôr v severných oblastiach pred viac ako 12 000 rokmi. Najstarší nález pozostatkov zdomácneného psa na území bývalého Československa sa našiel v jaskyni Chyža neďaleko obce Poráč a traduje sa do obdobia neolitu. Prvé psy sa používali na stráženie a pasenie stád a ich ochranu. Už pred 9 000 rokmi existovali významné veľkostné rozdiely u jednotlivých psov a to dokonca aj u psov žijúcich v rovnakom teritóriu. Trend odlišnosti jednotlivých druhov psov pokračoval ďalej a tak sa stalo, že niektoré zo súčasne chovaných psích plemien získali svoje typické znaky už počas éry Rímskej ríše. Na základe selektívneho chovu v stredoveku boli vyšľachtené nové rasy psov. V 19. storočí nastal výrazný nárast ďalších inteligentných a špecializovaných poľovných druhov psov. Koncom 19. storočia sa stali módnymi výstavy psov a nastala potreba stanovenia kritérií, na základe ktorých sa jednotlivé psie plemená mohli posudzovať. V roku 1 873 vznikol vo Veľkej Británii Kennel Club, ktorý začal tvoriť štandardy pre jednotlivé plemená a pravidlá vystavovania psov. Medzinárodná kynologická federácia (Fédération Cynologique Internationale) so zaužívanou skratkou FCI bola založená zakladajúcimi členmi Nemeckom, Rakúskom, Belgickom, Francúzskom a Holandskom v roku 1 911. V súčasnosti združuje 86 členských krajín, pričom materská organizácia krajiny riadi svoje chovateľské kluby, školí rozhodcov a drží patronát nad výstavami psov usporiadanými v príslušnej krajine.
Počet psov na svete a aktuálne trendy: Na celom svete sa chová viac ako 200 miliónov psov. Najväčšia populácia psov prepočítaná na počet domácností žije v Austrálii, Severnej Amerike a Francúzsku, zatiaľ čo Japonsko má najrýchlejšie sa zvyšujúci počet psov. Zaujímalo vás niekedy, či je váš pes dominantný? Pravdepodobne áno, dôvodom je najskôr to, že posledných 50 rokov je každé problémové správanie psov - od značkovanie v dome, cez prebiehanie dverami ako prvý - považované za problém "dominancie".
O tom, čo je alfa a dominancia: Pôvodný alfa / dominančný model vznikol na základe krátkodobých štúdií vlčích svoriek v 40. rokoch 20. storočia. Boli to prvé štúdie tohto druhu. Koncept dominancie sa stal veľmi obľúbeným a keď sa dostal medzi kynológov, zabýval sa v povedomí ľudí priamo s mytologickú silou. Názor, že psy budú neustále skúšať prekabátiť svojich majiteľov a testovať ich, kým im nebude energicky ukázané, že človek je pánom, je dnes často považovaný za skreslený. Väčšina ľudí, ktorí tvrdia, že majú problém s "dominanciou" psa, zvyčajne myslí si jednu z týchto dvoch vecí: buď majú problém s poslušnosťou psa, alebo je ich pes pohrýzol alebo na ne vrčí. Pôsobiť dominantne neznamená vždy, že pes je agresívny alebo nekontrolovateľný.
Prínos moderného výskumu: Výskum ukazuje, že alfa postavenie v psej svorke nie je pevnou, nepretržitou štruktúrou a že psy nie sú vlci, ktoré by potrebovali stálu hierarchiu. Dr. Myrna Milani zdôrazňuje, že mnoho tradičných predstáv o premene psa na dominujúceho sú zastarané. Dr. Frank Beach a jeho 30-ročný výskum ukázal, že väčšina alfa psov vládne benevolentne, že alfa nie je nutne fyzicky dominantný a že väčšina psov sa učí poslúchať prostredníctvom socializácie a výcviku, nie násilím. Závery hovoria, že dominancia nie je nutný koncept na vysvetlenie správania psa; psy sú skôr sociálne tvorivé so zvláštnym vzťahom k človeku, a správny prístup spočíva v dôkladnom pochopení učenia a motivácie, nie v tyranskom podriadení.
Dominancia vs. výcvik a realita v praxi
V súčasnosti sa odporúča zamerať sa na jasné povely a pozitívne posilňovanie namiesto trestov a hrubého zaobchádzania. Pochopiteľne je dôležité mať pevné vedenie, no nie v štýle „alfodiktátora“. Pojmy ako alfa či dominancia sa často používajú na vysvetlenie problémov, no realita ukazuje, že veľká časť problémov vyplýva z nedostatočného výcviku, zlého socializovania a nejasných alebo nekoordinovaných očakávaní majiteľov.
Praktické poznámky k výcviku a správaniu:
- Pri vychádzačkách a privolaní je dôležité mať jasné, konzistentné povely a odmenu zodpovedajúcu činu.
- Ťahanie na vodítku nie je znakom dominancie, ale skôr výsledkom tolerovania správania zo strany vodiča.
- Vône a psycho-sociálne kontexty zohrávajú významnú úlohu v správaní; naučte psa, že vaše prostriedky sú spoľahlivé a predvídateľné.
- Príliš hrubé zaobchádzanie môže viesť k strachovej alebo agresívnej odpovedi a zhoršeniu vzťahu.
- Správny výcvik zahŕňa pochopenie učenia, socializácie a adaptácie na rôzne plemená a vekové kategórie.
Hviezdne poznámky a príklady z výskumu
Podstatou problému nie je iba to, že pes je „dominantný“, ale skôr, že sa často neoprávnené závery zakladajú na neúplných údajoch. Treba sa zamerať na konkrétne príčiny problému: nedostatočná socializácia, nesprávne očakávania, nerovnováha medzi potrebami psa a majiteľa či nedostatočná konzistentnosť povelov. Výskum ukazuje, že alfa postavenie nie je definitívnou tlačou na správanie, a že väčšina psov sa dá viesť prostredníctvom dôvery, učenia a pozitívneho prístupu.
Čo robiť v praxi: tipy pre majiteľov
- Trénujte svojeho psa pravidelne a jasne. Povely a odmeny by mali byť konzistentné a viazané na konkrétne činy.
- Používajte pozitívnu motiváciu a sociálny výcvik, vyhýbajte sa hrubým trestom a strachu.
- Socializujte psa už od šteňaťa a kontinuálne v dospelosti, aby si zvykal na rôzne situácie, ľudí a zvieratá.
- Riadenie potrieb: kŕmenie a sociálne interakcie majú jasný režim a sú správne harmonizované s potrebami psa.
- Buďte príkladom: buďte sebavedomí, pokojní a dôslední, aby ste psa vedeli usmerniť bez potreby fyzickej dominance.
Rôzne pohľady na vlky, psy a dominanciu
Blízky vzťah psa k človeku a snaha urobiť mu radosť je v živočišnej ríši ojedinelý jav. Moderné štúdie ukazujú, že domáce psy nie sú vlci a že spôsob, akým žijú vo svorke s človekom, sa líši. Väčšina elít a odborníkov sa zhoduje, že dominantný model je zastaraný a že správny prístup spočíva v pochopení učenia, motivácie a sociálnych väzieb medzi psom a človekom.
Pokračujúce výskumy ukazujú, že alfa pes nemusí byť fyzicky dominantný; často sú alfami benevolentní a starostliví vůdci, ktorí chránia a riadia svorku bez nutnosti hrubého zásahu. Dôraz sa kladie na to, že vedenie vyžaduje zodpovednosť, starostlivosť o potreby psa a efektívnu komunikáciu s ním.
