V médiách sa často objavujú informácie o útokoch psov, ktoré vyvolávajú strach a diskusie o nebezpečnosti niektorých plemien. Tieto udalosti zvyčajne vedú k hystérii a k výzvam na zákaz tzv. „bojových plemien“. Je však dôležité pozrieť sa na problém zblízka, oddeliť fakty od mýtov a pochopiť skutočné príčiny agresivity psov.
Čo sú "bojové plemená" a existujú naozaj?
Pojem „bojové plemená“ je často používaný, no jeho definícia je nejasná a zavádzajúca. V skutočnosti neexistujú psy, ktoré by boli od prírody „bojové“ a túžili zabíjať. Psy, ktoré sú označované ako bojové, boli často šľachtené na konkrétne účely, ako je ochrana, stráženie alebo práca s dobytkom. Príkladom je americký pitbulteriér, ktorý vznikol krížením buldoga a teriéra. Toto spojenie mu dalo silu, rýchlosť a húževnatosť, ale nie automatickú chuť zabíjať.
V mnohých európskych krajinách sú psy s určitými vlastnosťami regulované už od roku 1996. Napríklad v Nemecku psy usmrtili za 34 rokov 52 ľudí, no nie je jasné, akú úlohu v týchto prípadoch zohrali tzv. „bojové plemená“.
Niektoré zdroje uvádzajú, že pitbulteriéry a iné podobné plemená boli obmedzené už v roku 1996. V USA začal zákon o útočných rasách platiť už v roku 1991. V niektorých krajinách dokonca majitelia psov, ako je japonský mastif, môžu vychádzať von len s vôdzkou a náhubkom.
Je dôležité uvedomiť si, že agresivita nie je výsadou jedného konkrétneho plemena. Agresívne psy, naprieč všetkými plemenami, sa objavujú častejšie, než by sme si mysleli. Snahy o zákaz alebo reguláciu chovu určitých plemien sú často populizmom a nezohľadňujú skutočné príčiny problémov.
Príčina agresivity: Výchova a majiteľ
Hlavným faktorom, ktorý ovplyvňuje správanie psa, je jeho výchova a prístup majiteľa. Pes nie je prirodzený zabijak; jeho agresivita často pramení z toho, že ho majiteľ vychováva na obraz svojej vlastnej agresivity alebo ho nezvláda.
"Tou je holý fakt, že pes nie je zabijak, no jeho majiteľ je agresívny človek a svojho psa vychováva na obraz svojho agresívneho charakteru. Tým pádom je on zodpovedný za to, že jeho pes hryzie ľudí a iných psov, keď sa cíti v ohrození."
Ak pes nie je správne socializovaný a vychovaný, môže sa stať nebezpečným. Majitelia psov, ktorí nesprávne vychovávajú svoje psy, ich úmyselne podporujú v agresívnom správaní alebo ich jednoducho nezvládajú. V takýchto prípadoch zákon často nepomôže, pretože títo ľudia ho budú ignorovať.
Je dôležité rozlišovať medzi psom, ktorý sa bráni, a psom, ktorý útočí bezdôvodne. Psy, ako americký stafordšírsky teriér (AST), neútočia, pokiaľ nie sú sami napadnutí, alebo ak nie je napadnutý ich pán. Títo psy sú šľachtené na obranu a ochranu svojho pána, svorky či domova. Bránia, ale neútočia.
Keď sa stretnete s agresívnym psom, dôležité je zachovať pokoj. Panika a kričanie môžu situáciu len zhoršiť. Ak nedokážete útoku zabrániť, snažte sa ruky držať pozdĺž tela a schúľte sa do tzv. obranného klbka. Ak máte v rukách napríklad tašku, podsuňte ju psovi, nech sa vyzúri na nej.
Regulácia a zodpovednosť
Zákon č. 282/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov upravuje podmienky držania psov. Obec všeobecne záväzným nariadením upravuje postup kontroly a evidencie psov. Držiteľ psa je povinný zabezpečiť, aby pes, ktorý sa zdržiava v obci, bol prihlásený v evidencii.
Priestupky sú riešené pokutami. Za priestupok podľa odseku 1 písm. a) až f) a odseku 2 písm. je možné uložiť pokutu do 400 eur a za priestupok podľa odseku 2 písm. je možné uložiť pokutu do 200 eur.
Existujú aj návrhy na sprísnenie legislatívy, napríklad zavedenie bodového systému pre majiteľov psov, no v minulosti sa ukázalo, že takéto opatrenia nemusia viesť k zníženiu počtu útokov.
Príklady z praxe a štatistiky
V diskusii o psoch sa často spomína nedávna hystéria po usmrtení 21-ročného človeka stafordom. Tento incident spustil ďalšiu vlnu diskusií o „bojových“ plemenách. V médiách sa často objavujú reportáže o prípadoch, kedy pes napadne človeka, pričom sa občas objavujú aj tzv. „archívne zábery“, ktoré nemusia vždy zodpovedať realite.
Je dôležité poznamenať, že malé psy, ako čivavy alebo maltezáky, útočia častejšie ako tie veľké, no tieto útoky sa často prehliadajú. Štatistiky ukazujú, že za 7 rokov po útoku psa zahynulo v ČR 7 ľudí, pričom niektoré útoky boli spáchané tzv. „nebojovým“ psom.
Porovnávanie útokov psov s inými rizikami, ako sú napríklad útoky tigrov v Indii alebo levov v Afrike, ukazuje, že ľudia sa často zameriavajú na menej pravdepodobné hrozby, zatiaľ čo ignorujú reálne problémy. Nikto nepremýšľa o zákaze tigrov alebo levov, ale o psoch áno.
V roku 1999 bolo v ČR zavraždených 18 detí a dojčiat, pričom počet týraných detí sa odhaduje na tisíce, možno desiatky tisíc. Tieto čísla sú oveľa vyššie ako počet ľudí zabitých psom.
Ako sa správať v blízkosti psa
Podobne ako keď stretnete na ulici neznámu osobu, s ktorou by ste sa nemali bezdôvodne púšťať do kontaktu, aj pri psoch platí istá opatrnosť. Človek vám môže dať facku, pes nevie fackovať, tak uhryzne. Preto je dôležité vedieť, ako sa v blízkosti psa chovať.
Nikdy nechoďte hladkať psa, ktorého nepoznáte, bez dovolenia majiteľa. Deti by mali byť pod neustálym dohľadom dospelých, aby sa predišlo nepríjemným situáciám.
Ako psa naučiť reagovať na meno?
Záver
Problém útokov psov nie je len o plemene, ale predovšetkým o zodpovednosti majiteľa, správnej výchove a socializácii psa. Je dôležité zbaviť sa predsudkov a vnímať každého psa individuálne, bez ohľadu na jeho rasu. Vzdelávanie verejnosti o správnom prístupe k psom a prísnejšie postihy pre nezodpovedných majiteľov sú kľúčové pre zabezpečenie bezpečnosti nás všetkých.