Veľký švajčiarsky salašnícky pes: Sprievodca chovom a vlastnosťami

Veľký švajčiarsky salašnícky pes je najväčší zo skupiny švajčiarskych salašníckych psov.

História a pôvod

F.C.I. Standard Nr. KRAJINA POVODU: Švajčiarsko

DÁTUM PUBLIKOVANIA PLATNÉHO ORIGINÁLU ŠTANDARDU: 25.03.2003

V roku 1908 pri príležitosti jubilejnej výstavy k 25. výročiu vzniku Švajčiarskeho Kynologického Zväzu (SKG) boli dvaja krátkosrstí bernskí salašnícki psi predvedení veľkému zástancovi švajčiarskych salašníckych psov Prof. Albertovi Heimovi k posúdeniu.

Spoznal v nich staré skoro zaniknuté plemeno - veľkého salašníckeho alebo mäsiarskeho psa, ktorého predchodcovia boli v strednej Európe rošírení a chovaní ako mäsiarske, strážne a ťažné psy.

V roku 1909 SKG uznalo toto plemeno ako samostatné a zapísalo ho do švajčiarskej plemennej knihy psov (Zväzok 12).

V roku 1912 bol založený „Klub veľkých švajčiarskych salašníckych psov “ za účelom rozvoja a čistokrvného chovu plemena.

Až 5. februára 1939 bol prvý krát uverejnený štandard plemena prostredníctvom FCI.

Dnes je veľký švajčiarsky salašnícky pes vďaka svojej pokojnej a spoľahlivej povahe chovaný a držaný ako rodinný pes aj v ďalších krajinách Európy.

História veľkého švajčiarskeho salašníckeho psa

Využitie

Pôvodne strážny a ťažný pes, dnes tiež spoločník, ochranca a rodinný pes.

ZARADENIE FCI: II skupina: pinče a bradáče, molosy, švajčiarski salašnícki psi a iné rasy, sekcia 3 švajčiarski salašnícki psi. Bez pracovnej skúšky.

Všeobecný popis

Trojfarebný, zavalitý pes so silnou kostrou a dobre osvalený.

Napriek svojej výške a váhe sa vyznačuje vytrvalosťou a pohyblivosťou.

Všeobecný vzhľad veľkého švajčiarskeho salašníckeho psa

Hlava

K telu zodpovedajúco silná, ale nie ťažká.

Horná časť hlavy

Lebka: Plochá a široká.

Tvárová časť

Ňucháč: Čierny.

Papuľa: Silná, skôr dlhšia ako hlboká, zhora a zo strán nesmie byť špicatá.

Chrbát nosa: Rovný bez stredovej ryhy.

Pysky: Málo vytvarované, priliehajúce; čierno pignmentované.

Žiadne visiace pysky.

Čeľusť, zuby: Silná čeľusť.

Kompletný, silný a pravidelný nožnicový záhryz.

Chýbanie dvoch zubov (premolár 1 a/alebo premolár 2) tolerované.

M3 (moláry 3) sa neberie do úvahy.

Oči

Stredne veľké, mandlovitého tvaru, neležiace hlboko ani vypuklé, orieškovo až gaštanovohnedé.

Bystrý, priateľský výraz.

Očné viečka dobre priliehajúce, tmavo pigmentované.

Uši

Stredne veľké, trojuholníkovitého tvaru a pomerne vysoko nasadené.

V pokoji plocho priliehajúce, pri zbystrení pozornosti dopredu vzpriamené.

Krk

Silný, svalnatý, skôr zavalitý.

Telo

Mierne dlhšie ako kohútiková výška.

Chrbát: Mierne dlhý, silný a rovný.

Bedrá: Široké a silne osvalené.

Kríže: Dlhé a široké, v miernom oblúku spadajúce.

Neprestavaný a nezrazený zadok.

Hrudník: Silný, široký, siahajúci až k lakťovým kĺbom.

Hrudný kôš má kruhovo-oválny prierez, ani plochý ani sudovitý.

Panvové končatiny

Všeobecne: Pri pohľade zozadu priame a nie príliš úzko postavené končatiny, priehlavok a labky nie sú vtočené ani vytočené.

Štruktúra tela veľkého švajčiarskeho salašníckeho psa

Osrstenie

Srsť: Tvrdá srsť s hustou, stredne dlhou krycou srsťou a s hustou, s prípustnosťou tmavosivej až čiernej farby, podsadou.

Sfarbenie

Typická trojfarebnosť.

Základná farba čierna so symetrickým červenohnedým pálením a bielymi znakmi.

Červenohnedá sa nachádza medzi čiernou a bielymi znakmi na lícach, nad očami, na vnútornej strane ucha, po stranách na hrudi, na všetkých štyroch končatinách a na spodnej strane chvosta.

Biele znaky sa nachádzajú na hlave (lysinka a papuľa), na hrdle a na hrudi (bez prerušenia), na labkách a na špičke chvosta.

Medzi lysinkou a červenohnedými znakmi nad očami musí ostať pásik čiernej farby.

Typické sfarbenie veľkého švajčiarskeho salašníckeho psa

Povaha a temperament

Je to pokojný vyrovnaný pes, oddaný majiteľovi a rodine - má silné ochranné a teritoriálne pudy, takže spoľahlivo ochráni majetok, domov aj členov rodiny.

Nie je zbytočne uštekaný, ale ostražitý a v krízovej situácii rozhodný.

Jeho povaha ho predurčuje byť jedným z najlepších rodinných psov.

Výhody a nevýhody plemena Veľký švajčiarsky salašnícky pes | Výhody a nevýhody plemena Swissy Dog

Charakteristiky plemena

Patrí medzi pracovné plemená - je vytrvalý, zvládne dlhšie prechádzky, tréning obrán, stopy a z mojej skúsenosti aj agility.

Keďže sa jedná o psa vyšľachteného aj na ťahanie ťažších nákladov , má značnú silu v hrudníku.

Jeho sila spolu so sebavedomím a schopnosťou samostatného rozhodovania sa vyžaduje od majiteľa jasné pravidlá.

Keďže ide o krátkosrstého psa, nevyžaduje nadmernú starostlivosť o srsť (tak ako je to napríklad u Bernského salašníckeho psa).

Veľký švajčiarsky salašnícky pes pri práci

Chyby

Každá odchýlka od týchto bodov sa hodnotí ako chyba.

Chýbajúce zuby, viac ako 2 premoláre (PM1 a /alebo PM2).

M3 sa neberie do úvahy.

tags: #velky #svajciarsky #salasnicky #pes #chovne #stanice