Trenčiansky hrad patrí nielen medzi najznámejšie zrenovované hrady na Slovensku, ale je tiež súčasťou neodmysliteľnej siluety mesta Trenčín. Vypína sa na skalnej výšine, pod ktorou pôvodne tiekla rieka Váh. Koryto rieky sa neskôr posunulo ďalej. História hradného brala siaha až do obdobia Rímskeho impéria. Ťažko skúšaný Trenčiansky hrad sa dnes opäť hrdo vypína nad Trenčínom. Zo staršieho opevneného hradiska sa postupným zväčšovaním a prestavovaním v priebehu storočí stal jedným z najväčších hradov Európy. Dnes sa už na hrad môžeme opäť pozerať s hrdosťou a určite patrí k našim najkrajším slovenským pamiatkám.
Trenčiansky hrad (normovaný názov; hrad) Trenčín je pomerne rozsiahly zrenovovaný hrad, týčiaci sa na strmom vápencovom brale priamo nad mestom Trenčín. Je charakteristickou dominantou nielen Trenčína, ale aj celého Stredného Považia. Dominanta mesta Trenčín aj celého Považia. Odpradávna stráži obchodné cesty spájajúce oblasť severného Uhorska a stredoslovenských banských miest s Čechami, Moravou, Sliezskom a Poľskom. Počiatky hradu sa viažu k 11. storočiu, keď pozostával z obytnej veže a rotundy, ktorej zvyšky si môžete pozrieť na hornom nádvorí. Pred r. 1113 bol súčasťou línie pohraničných opevnení uhorského štátu. V ďalších storočiach sa stal sídlom pohraničného komitátu, kráľovskej a neskôr šľachtickej župy.
História hradného brala siaha až do obdobia Rímskeho impéria. Svedčí o tom aj nápis hlásajúci víťazstvo II. rímskej légie nad Germánmi pri Laugaríciu z roku 179 n. l. Na originálnom nápise je veľkými písmenami rozlíšený vytesaný nápis do skaly. Malé písmená v zátvorke sú koncovky skrátených slov. Záhadný nápis „znovuobjavili“ v roku 1852, keď za vtedajším hotelom Tatra vyrubovali stromy. V historických dokumentoch nájdete Trenčín aj pod názvami Treinchen, Trenschin, Trusun, či maďarsky Trencsén, alebo pod latinským názvom Trentshcinium. Rímsky nápis z roku 179 po Kr. vytesaný do hradného brala, ktorý predstavuje jednu z mála rímskych písomných zmienok na sever od Dunaja.
Najvýznamnejší panovníci a udalosti
Najznámejším panovníkom a majiteľom hradu bol Matúš Čák Trenčiansky, ktorý z neho urobil centrum svojich rozsiahlych dŕžav s vlastným dvorom. Trenčiansky hrad svojím bohatstvom a nádherou prevyšoval kráľovský dvor. Po smrti uhorského kráľa Ondreja III. sa Matúš dostal ešte viac do popredia dejín Slovenska a Uhorska. Postupným násilným zmocňovaním a lúpežami sa dostal k obrovskému majetku a moci. V následnom boji o trón medzi českým kráľom Václavom III. Nevraživosť a súperenie medzi Matúšom Čákom a Karolom Róbertom vyústilo v bitku pri Rozhanovciach (neďaleko Košíc) v roku 1312. Od roku 1304 začal Matúš vystupovať ako samostatný vládca. Na vrchole jeho vlády mu patrilo okolo 50 hradov a ovládal skoro celé dnešné Slovensko, čím si získal aj neoficiálny titul „Pán Váhu a Tatier”. K jeho obľúbeným sídlam patril aj Topoľčiansky zámok, kde holdoval poľovačkám. Na hrade Beckov zase zdokonalil obranné prvky hradu. Trenčiansky hrad počas jeho panovania prekvital. Vládol pevnou rukou, podporoval chudobných a zakladal dediny (lehoty), za čo ho slovenský ľud miloval. Z tohto obdobia bolo Slovensko známe ako Zem Matúšova. Postupným rozširovaním svojho majetku si pohneval aj cirkev. Preto bol nakoniec v roku 1311 Matúš oficiálne zbavený všetkých svojich funkcií. Jeho skutočnú moc a vplyv nad krajinou mu však nedokázal až do jeho smrti vziať ani kráľ. Matúš zomrel prirodzenou smrťou na Trenčianskom hrade 18. marca 1321. Miesto jeho posledného odpočinku je opradené mnohými legendami.
Kráľ Ľudovít z Anjou pristavil nový palác - Ľudovítov palác. Žigmund Luxemburský daroval hrad manželke Barbore Celjskej a dal pre ňu vybudovať Barborin palác. Koncom 15. storočia získal hrad spolu s mestom Štefan Zápoľský a začal s rozsiahlymi prestavbami. K dnešnému výzoru siluety hradu napomohli členovia rodu Zápoľských, ktorý ho prestavali na prelome 15.-16. storočia.
11. 1296 - Matúš Čák (synovec Štefana Čáka) sa stal palatínom. Hrad preslávil a postupne sa násilím zmocnil rozsiahlych majetkov. 1373 - Na hrade sa konala slávna kráľovská porada, ktorej výsledkom bolo dlhotrvajúce urovnanie sporov. 1527 - Ferdinandove vojská pod vedením cisárskeho generála Katzianera obkľúčili hrad.
Trenčiansky hrad bol od svojho vzniku vďaka dobrej polohe mocnou a nedobytnou pevnosťou. Najslávnejšie časy prežíval koncom 13. a začiatkom 14. storočia za vlády Matúša Čáka Trenčianskeho. Ten prebudoval starú drevenú pevnosť na kamenný hrad. Neskorší majitelia hrad ešte rozširovali a prestavovali.
Vykopať hradnú studňu v skutočnosti trvalo viac než 40 rokov (1528 - 1570). Na jej hĺbení sa zúčastňovali vojaci hradnej posádky, ale aj poddaní hradu. Aj napriek úmornej práci nikdy nenarazili na pitný prameň vody, dokonca ani na vodu z Váhu.
Počas tureckých bojov, keď hrad obývali Nemci, sa hrad ubránil pred nájazdom kurucov v čase Rákociho povstania v roku 1703. Vojaci počas obliehania boli donútení jesť psov, mačky, ale aj potkany a myši.
V roku 1790 sa v meste rozšíril požiar, ktorý zachvátil aj hrad. 11. jún roku 1790 sa stal pre hrad, a mesto ležiace pod ním, osudným. Predpoludním vypukol v Trenčíne požiar, ktorý zničil takmer celé vnútorné mesto a vetrom sa rozšíril na farský kostol, faru a následne na hrad. Trenčiansky hrad celkom vyhorel. Ostali z neho len ruiny, a tým skončila jeho niekdajšia sláva. Oheň zničil všetky budovy tak, že ich vtedajší majiteľ, Ján Baptista Ilešházi, pre nedostatok financií nemohol dať opraviť. Odvtedy uplynulo 230 rokov. Dlhé roky sa na mesto pozerala len smutná zrúcanina.
V 19. storočí sa začalo so zabezpečovacími prácami, avšak záchranné rekonštrukčné práce sa spustili až v polovici 20. storočia. V polovici 19. storočia, keď si myšlienky pamiatkovej starostlivosti začali raziť cestu aj v Uhorsku, zakonzervovali poškodené objekty a zabezpečili ich tak pred ďalším rozpadom. Od konca 50-tych rokov minulého storočia sa na hrade uskutočňuje jeho komplexná obnova a konzervácia opevnenia.
Expozície a zaujímavosti
Historicky a umelecky je mimoriadne zaujímavá expozícia rodovej galérie Ilešháziovcov, ktorá sa nachádza v paláci Zápoľských. Obsahuje takmer 100 olejomalieb z 16. - 19. storočia. V Ľudovítovom paláci nájdete bohatú zbierku nábytku, bytových doplnkov, ale aj dekorácií pochádzajúcich z bývalých sídiel pánov hradu. Výstava nábytku je z obdobia 17. - 19. storočia.
V areáli hradu si vašu a určite pozornosť vašich detí zaslúži hradné delo. Nachádza sa priamo na nádvorí hradu. V roku 2020 bola v priestoroch hradu, presnejšie pod Jeremiášovou baštou, inštalovaná aj plne funkčná replika trebuchetu. Je to stredoveká drevená obliehacia zbraň katapultového typu.
Vzácnou stálou expozíciou je rozsiahla rodová a obrazová galéria rodu Ilešháziovcov, ktorá je umiestnená na dvoch podlažiach Zápoľského paláca. Na prvom podlaží Ľudovítovho paláca je novozriadená expozícia pod názvom "Reminiscencie", ktorej obsahom je historický dobový nábytok z obdobia 17. až 19. storočia, pochádzajúci zo zbierok Trenčianskeho múzea v Trenčíne. Keďže hrad v roku 1790 takmer celý vyhorel, pôvodný nábytok sa v jeho priestoroch zachoval len minimálne. Okrem stálych expozícií hrad ponúka návštevníkom aj krátkodobé výstavy.
V Barborinom paláci sa dá história čítať aj bez slov - v povrchoch, v rytme architektúry, v tom, ako svetlo dopadá na podlahu. Portugalská umelkyňa Carla Rebelo na to nadväzuje site-specific inštaláciou Barborina niť, ktorá jemne spája materiál, priestor a pamäť. V priľahlých palácoch je inštalované lapidárium kamenných architektonických článkov, nájdených v sekundárnej polohe počas pamiatkovej obnovy. Zvyšky palácov s nástennými maľbami z obdobia gotiky a renesancie.
Návštevníci si môžu zvoliť prehliadku malého alebo veľkého okruhu. V rámci malého okruhu sa návštevník dozvie o histórii hradu, navštívi expozíciu zbraní a vežu, v rámci veľkého okruhu sa navštevujú všetky sprístupnené expozície.
Povesť o Studni lásky
Počas vojnových protitureckých výprav pán Trenčianskeho hradu Štefan Zápoľský zajal krásnu Fatimu, pašovu dcéru. Keď sa o uväznení Fatimi dozvedel jej milý Omar, rozhodol sa v prestrojení za obchodníka vykúpiť svoju milú zo zajatia. Manželka hradného pána sa dobrej spoločníčky nechcela vzdať a nepomohla ani ponuka vysokého výkupného. Cena studne a sloboda Fatimi bola vysoká. Omar prišiel skoro o všetkých svojich druhov. Turecký paša Omar sa rozhodol za každú cenu oslobodiť svoju milú Fatimu. Krásku zajal po jednej z vojnových výprav na Trenčianskom hrade najbohatší magnát Uhorska Štefan Zápoľský. Vykúpiť jej slobodu mohol Turek iba splnením najťažšej úlohy - vykopať do hradnej skaly hlbokú studňu. Zaľúbený a vytrvalý Omar rúbal tvrdú skalu so svojimi tristo druhmi celé tri roky. Pri kopaniach studne obetoval ich životy. Studňa lásky urobila Trenčiansky hrad sebestačným, a teda nedobytným. So slovami „Zápoľský, vodu máš, ale srdce nie!“ si krásnu Fatimu odviedol domov. Pri odchode sa vraj závoj oslobodenej devy zachytil o krovie na zákrute cesty na hrad. Hostinec, ktorý vznikol asi v 16. storočí na tomto mieste, niesol preto meno „Závoj“. Dnes sa volá „Fatima“.
Na Matúšovej veži je kvádrovanie zo 14. storočia. Priestory Matúšovej veže dokumentujú bývanie šľachty z polovice 11. storočia, neskôr goticky upravené a sprístupnené novým schodišťom, ktoré koncom 13. storočia pristavali k staršej budove. V dolnej časti hradu si môžete pozrieť kasárne, hladomorňu, delovú baštu aj studňu lásky. Kasárne kedysi slúžili na ubytovanie hradnej posádky a využívali sa aj ako sklad munície. Hladomorňa bola pôvodne postavená ako vyhliadková veža. Až neskôr ju začali využívať ako hradné väzenie. Od roku 2014 sa v nej nachádzajú repliky stredovekých mučiacich nástrojov. Delová bašta v dávnych časoch chránila mosty idúce cez Váh. V súčasnosti sa využíva na svadobné obrady, slávnostné podujatia a príležitostné výstavy.
Ako sa dostať na hrad a čo vidieť
Zo železničnej alebo aj autobusovej stanice môžete ísť po červenej turistickej značke, ktorú opustíte pred kostolom Narodenia Panny Márie. Budete pokračovať k informačnému centru až k vstupnej bráne. Cestu zvládnu malé deti aj dôchodcovia. Z kúpeľov Nimnica sa do Trenčína dostanete kombináciou autobusového a vlakového spojenia s prestupom v Púchove. Autom cesta trvá okolo 45 minút, pri využití napojenia sa na spoplatnenú diaľnicu D1. Z kúpeľov Piešťany je najvhodnejšie zvoliť z verejnej dopravy vlakovú. Od mája 2021 sa môžete nechať na hrad vyviesť aj turistickým vláčikom, ktorý nesie meno jeho najznámejšieho obyvateľa, a to: Matúš Čák. Vláčik naraz odvezie až 56 návštevníkov. Pri rýchlosti 10 ~ 20 km sa na hrad dostanete za približne 1 hodinu, lístky si zakúpite priamo u sprievodcu vláčika.
Parkovisko na Mládežníckej ulici 4, pri Mestskej krytej plavárni je zdarma. Mestské parkovisko alebo parkovací dom na adrese Palackého ulici vás dostanú k hradu pomerne blízko, ale už za poplatok.
Mapa zobrazuje prístupové trasy na Trenčiansky hrad z Mierového námestia.
Hrad je návštevníkom prístupný počas otváracích hodín v priebehu celého roka, 7 dní v týždni, obvykle v čase od 9:00 do 19:00. Od apríla 2021 je otvorená aj nová vstupná brána na južnom opevnení.
Malý okruh „A“ / bez sprievodcu, dĺžka prehliadky je približne 60 minút. Orientačná cena pre dospelú osobu pohybuje okolo 6,00 €. Veľký okruh „B“ / so sprievodcom, dĺžka prehliadky je približne 210 minút +. Orientačná cena pre dospelú osobu pohybuje okolo 7,50 €.
Vzácnou stálou expozíciou je rozsiahla rodová a obrazová galéria rodu Ilesházyiovcov, ktorá je umiestnená na dvoch podlažiach Zápoľského paláca a na prvom podlaží paláca Ľudovítovho. Táto obrazová galéria je jednou z najväčších rodových galérií na Slovensku. Na druhom podlaží paláca Ľudovítovho je inštalovaná expozícia cenných zbraní od 12. po 19. storočie. Pútavou expozíciou je časť venovaná predrománskej rotunde, kde sa nachádzajú archeologické nálezy, ktoré hovoria o histórii nielen hradu samotného, ale i mesta a jeho okolia.
Jedinečný je výhľad z ochodze Matúšovej veže. Otvorený je výhľad na Biele Karpaty - na Vršatské bradlá, západným smerom na Drietomský Žľab. K nim priliehajú terény a dediny na Považskom podolí, široká krajina Trenčianskej kotliny so vzdialeným bodom Beckovského hradu. Smerom na juh dominuje pohľad na siluetu Považského Inovca. V pohľade strmo nadol zaujmú rušné mestské architektúry Trenčína. Tie kontrastujú s pokojným lesnatým prostredím Lesoparku Brezina smerom na juh.
Našli posledný obývaný objekt Trenčianskeho hradu
tags: #trenciansky #hrad #pes