O novom poľovnom plemene sa zhovárame s Ing. Jaroslavom Jevčákom, prezidentom Klubu chovateľov tatranských duričov. Môžete stručne predstaviť tatranského duriča? - Ide o ľahší typ psa s poľovným vzhľadom, pevnou a pružnou kostrou, s kohútikovou výškou 34 až 42 centimetrov, s jemne pretiahnutou ušľachtilou hlavou a pomerne dlhými ušnicami, ktoré však nepresiahnu nos. Ušnice majú pôsobiť elegantne, ale zároveň sú dôležité pri práci s čuchom. Osrstenie je čierne s pálením a pripúšťame tiež biele odznaky na hrudi a končatinách, ktoré mal v minulosti slovenský kopov. Aj tým sa tatranský durič odlíši od slovenského kopova, ktorý prevažuje v jeho krvi, a nebude hroziť ich vzájomné kríženie. Zároveň je to garancia, že v chove tatranských duričov pôjdeme vlastnou cestou. Srsť však môže byť tiež jednofarebná, od svetlohnedej po gaštanovohnedú. Uvedené sú východiskové plemená použitých pri vytvorení novej formy národného nízkonohého plemena duriča - slovenský kopov a štandardný jazvečík. Požadované exteriérové a pracovné vlastnosti chceme utvrdiť pomocou tých poľovných plemien, ktoré posilnia jeho vlastnosti duriča a psa dohľadávajúceho raticovú zver.
Prečo vznik tatranského duriča a kto sa na ňom podieľal?
Prečo ste sa rozhodli vyšľachtiť ďalšie plemeno, keď poľovníci majú k dispozícii viaceré osvedčené aj menšie duriče? - Dôvodov je niekoľko. Nová legislatíva pre výkon práva poľovníctva dáva priestor na vznik revírov s menšou výmerou a mení sa tiež ich bonitácia. Okrem toho sa v posledných desaťročiach podstatne znížili stavy malej zveri, ale neskutočne narastajú počty raticovej, najmä diviačej zveri. Pri jej love dominuje skupina duričov. Prevažná väčšina poľovníkov sa doposiaľ zaujímala najmä o slovenského kopova. Je to špičkové plemeno zo šiestej skupiny Medzinárodnej kynologickej federácie FCI, uznávané doma i vo svete. Raticová zver sa dnes nevyskytuje už len v typicky lesných a horských revíroch Slovenska, ale aj na pahorkatinách a v nížinách. Táto zmena so sebou priniesla aj požiadavku na vyšľachtenie nového plemena s kvalitou slovenského kopova, avšak menšieho vzrastu, s krátkym durením a schopnosťou dohľadávať postrelenú zver. Veď v revíroch, kde sa pred pätnástimi rokmi poľovalo na malú úžitkovú zver, dnes ročne odlovia okolo sto kusov diviačej zveri. Tak sa zrodila myšlienka vyšľachtiť tatranského duriča.
Kto prejavil potrebu nového plemena?
Poľovnícka verejnosť. Väčšina poľovníkov žije v mestách, ale poľujú na vidieku. Poľovníci uvažujú o ustajnení, kŕmení a výžive psa, o spôsobe jeho prepravy a praktickom využití. My sme sa snažili vyšľachtiť duriča, ktorý by spĺňal tieto kritériá.
Šľachtiteľský cieľ a vzťah k slovenskému kopovovi
Hovoríte o požiadavke na vyšľachtenie nového plemena. Kto prejavil takéto prianie? - Poľovnícka verejnosť. Vzhľadom na novú poľovnícku legislatívu a praktické potreby revírov sme sa rozhodli vytvoriť duriča so špecifickými kvalitami. Nebude šľachtenie, vzhľadom na existenciu slovenského kopova, kontraproduktívne? - Klub chovateľov slovenského kopova ročne odchováva tselá šteniat. Avšak chceme v chove využiť jedince, ktoré nemožno uplatniť v plemenitbe slovenského kopova, pričom zostáva zachovaná jeho kontinuita a identita. Cieľom je nový plemeno s domácou genetikou, založené na práci ľudí, ktorí sa oň zaslúžili.
Podiel slovenského kopova a ďalších plemien
Vo vyšľachtení tatranského duriča chceme mať 75% podiel slovenského kopova a 25% podiel iných poľovných plemien vhodných na plemenitbu. Niektoré spoje kopov - kopov sú použité s ľahšími typmi psov, ktoré sa odchýlili od štandardu, ale prenášajú hlavné povahové a exteriérové znaky. Dlhšie uvažovania priviedli k názoru, že sa môže meniť aj názov plemena, čo prijali poľovníci s porozumením. S paralelným využitím ďalších plemien budeme pracovať na zlepšení došľachtiteľských vlastností a na vyváženom pomere medzi exteriérom a prácou.
Výcvik a pracovná určenosť
Tatranský durič má byť plemeno s nízkym akčným rádiusom, vhodné na dohľadávanie zveri a prácu v rôznych horských aj nížinových revíroch. Hlavnou víziou je dosiahnuť ako poľovnú upotrebiteľnosť, tak aj spoločenský profil plemena. Dôraz je kladený na inteligenciu, vytrvalosť, obojstrannú adaptabilitu a ľahšiu manipuláciu s malými revírmi.
Stav a budúcnosť chovu
V súčasnosti je už k dispozícii sedem genetických línií a očakávajú sa ďalšie kroky k registrácii. V auguste 2013 bol založený Klub chovateľov tatranského duriča; v novembri 2013 bol klub prijatý za riadneho člena Slovenského poľovníckeho zväzu, ktorý je členom Slovenskej kynologickej jednoty a Medzinárodnej kynologickej federácie FCI. Putovný pohár tatranských duričov bol prvý ročník v roku 2013 a v roku 2014 sa počítajú ďalšie skúšky a druhý ročník pohára.
Chovateľský zámer a praktické využitie
Súčasný vývoj poľovníctva vyžaduje nové plemeno, ktoré by bolo nenáročné na priestor a výživu, odolné a vhodné na pohyb v teréne, transport na posed a prácu duriča a farbiara. Vzorom exteriéru sú duriče existujúce na Slovensku v minulom storočí. Cieľom je plemeno s jasnou definíciou na prácu v malých revíroch a pri dohľadávaní postrieľanej zveri, ktoré by mohlo získať aj medzinárodné uznanie FCI.
Prínos a výzvy
Prínosom je možnosť rozšíriť poľovníckeportfólio o plemeno, ktoré spája vlastnosti jazvečíka a slovenského kopova, s potenciálom na efektívnu prácu v stredne veľkých a malých revíroch. Na druhej strane, šľachtenie nového plemena si vyžiada dlhé a náročné úsilie - genetické línie, stabilitu chovu a pracovné skúšky. Diskusie medzi zástancami a odporcami nového plemena sa sústredia na problém kríženia a ustálenia charakterových znakov v ďalších generáciách, na formálne uznanie plemena a na to, či a ako budú skúšky prínosné pre budúce generácie.
Praktické poznámky pre chovateľov a majiteľov
- Šteniatka tatranského duriča sú zapísané v registri plemennej knihy, majú preukazy pôvodu a môžu vykonávať skúšky na poľovnú upotrebiteľnosť.
- Chovateľský klub a SKJ spolupracujú s FCI, čo zaručuje svetovú kompatibilitu a významnú medzinárodnú perspektívu.
- Exteriér a povaha sú zamerané na vytvorenie kompaktnej, vytrvalej a spoľahlivej zverolovnej zostavy s menšou potrebou priestoru a zdrojov výživy.
- Výcvik a dohľadávanie po výstrele je jedným z hlavných cieľov, aby plemeno umožnilo efektívnu spoluprácu pri love raticovej zveri aj v horských oblastiach.
Historický kontext a kultúrny význam
Krátky popis pôvodu: Na Slovensku sa oddávna chovali duriči na lov zveri v horských revíroch. Z týchto psov bol v 30 rokoch 20. storočia vybraný typ duriča strednej veľkosti a po dlhom procese šľachtenia bol uznaný ako Slovenský kopov. V rokoch nasledovalo rozširovanie a dolaďovanie rôznych typov, ktoré umožnili vznik nového plemena - tatranský durič - s vopred stanoveným exteriérom a povahou. Hľadanie rovnováhy medzi tradičnou slovenskou kynológiou a modernými požiadavkami poľovníctva dnes vedie k užívaniu nízkonohého typu duriča so silnou identitou slovenského kopova.
Hoci diskusia o názve a spôsobe šľachtiteľského procesu pokračuje, jasne sa ukazuje cieľ vytvoriť plemeno, ktoré spája výnimočné povahové črty slovenského kopova a efektívnu prácu s raticovou zverou na menších aj stredne veľkých revíroch. Tatranský durič sa dnes profiluje ako plemeno pripravené na praktické využitie, s výkonným nosovým vínom, inteligenciou a vytrvalosťou, ktoré ho robia cenným partnerom poľovníka.
