Švajčiarsky nízkonohý durič: popis, pôvod a charakteristika plemena

Typ duriča, v zmenšenej mierke švajčiarskeho duriča, s výškou v kohútiku 33-41 cm, (ideálna výška: 36-38 cm), obdĺžnikového formátu, s pomerne dlhou, mohutnou stavbou. Stredne veľká, suchá, ušľachtilá hlava s priateľským pozorným pohľadom. Uši sú veľmi dlhé, nízko nasadené a nesené úhľadne poskladané. Pomerne široký hrudník je hlboký, s dostatočným priestorom pre srdce a pľúca. Končatiny sú robustné a suché. ušľachtilá, suchá. Temeno: mierne klenuté, bez vrások a čelovej brázdy. Medzitemenná kosť málo vystupuje, čelový sklon je primerane vyvinutý. Papuľa: mocná, pomerne dlhá, stredne hlboká, nie špicatá. Pysky: horné pysky primerane ovisnuté, vpredu mierne zaoblené, nikdy nie špicaté. Chrup: veľmi silný, pravidelný a úplný nožnicový zhryz, pričom horné rezáky bez medzery zasahujú pred spodné rezáky a zuby sú umiestnené kolmo v čeľusti. Kliešťový zhryz je povolený. Oči: oválne, s priateľským výrazom, tmavé dúhovky. Ani zapadnuté ani vystupujúce. Uši: nasadené skôr vzadu, nízko a úzko, sú dlhé aspoň po špičku ňucháča, sú pekne poskladané a nesené pri hlave, jemné, s jemnou srsťou. Hruď: široká a hlboká, dosahuje minimálne po lakte. Špička hrudnej kosti viditeľná, nie však príliš vystupujúca. Rebrá: dlhé, primerane zaoblené, hrudný kôš dosahuje ďaleko dozadu. Brucho: línia brucha je mierne vtiahnutá. Chvost: nízko nasadený, v harmonickom pokračovaní krížovej kosti, stredne dlhý, dosahuje však minimálne po päty. Dobre osrstený, ukončený elegantnou špičkou, bez zástavice.

Predné končatiny Všeobecne: dobre osvalené, avšak nepôsobia ťažkým dojmom. Pri pohľade spredu sú suché, úplne rovné, zvislo postavené a majú dostatočne silné kosti. Nadprstia: krátke. Pri pohľade spredu sú kolmo postavené, nikdy nie vytočené. Pri pohľade zboku nikdy nie sú celkom rovné, ale mierne šikmo postavené. Labky: okrúhle, pevné, uzavreté. Prsty krátke, dobre klenuté, vankúšiky drsné a tvrdé. Pevné pazúriky. Labry jemné osrstenie medzi prstami. Výnimky: drsnosrstý bernský nízky durič má tvrdú, elastickú, priliehavú srsť a málo podsady.

• Bernský nízky durič: biela, čierna, červená. Základná farba biela s veľkými čiernymi platňami. Niekoľko čiernych striekancov je povolených. • Jurský nízky durič: uprednostňuje sa sýta čierna s trieslovo sfarbenými znakmi (pálením) nad očami, na lícach, na hrudi a/alebo na končatinách, alebo červenohnedá s čiernym plášťom alebo sedlom. • Lucernský nízky durič: základná farba je hustá sivobiela alebo čiernobiela striekaná s veľkými tmavými alebo čiernymi platňami. Pálenie (hnedé znaky) nad očami. • Schwyzský nízky durič: základná farba biela, s väčšími alebo menšími červenými platňami. Ojedinelé červené bodky nie sú chybou.

Veľkosť a hmotnosť: veľkosť: psy a sučky: 33-41 cm, ideálna: 36-38 cm. Bernský, jurský, lucernský a schwyzský durič vyzerajú ako štyri plemená. Sú to však variety jedného plemena pod číslom FCI 59 - s rovnakou veľkosťou, srsťou aj štandardom. Švajčiarsky durič (nem. Schweizer Laufhund, fr. Chien courant suisse) je stredne veľký poľovný durič so starobylým pôvodom - jeho predchodcov zachytáva už rímska mozaika objavená v Avenches. Na prvý pohľad mätie: predáva sa ako „bernský“, „jurský“, „lucernský“ alebo „schwyzský“ durič a každý vyzerá inak. Nie sú to však štyri plemená. Sú to štyri farebné variety jedného plemena. Vyber si varietu a kritérium.

Porovnanie variet a vznik plemena

Podľa niektorých kritérií sú to štyri odlišné veci, podľa iných jedno a to isté plemeno. Zo šiestich nezávislých kritérií štyri hovoria „jedno plemeno“ a len dve („farba“ a „región“) ho delia na štyri. Preto je švajčiarsky durič jedno plemeno so štyrmi varietami - nie štyri plemená. Rovnaká stavba, rovnaká veľkosť, rovnaká krátka srsť - a štyri celkom odlišné „kabáty“. Pozor na zámenu: lucernského („modrého“) ľahko zameniť za modrého gaskonského duriča (Bleu de Gascogne), bernského za hociktorého tricolor duriča. Každá varieta je pomenovaná podľa švajčiarskeho kantónu či regiónu. Piata - thurgovská - na začiatku 20. storočia; štyri žijúce variety (bernská, jurská, lucernská, schwyzská) a zaniknutá piata (thurgovská).

Zdroj počtu variet a zániku: FCI štandard č. 1882 päť variet · 1909 zaniká thurgovský durič · 1933 (22. 1.) jeden štandard pre štyri variety, zaniká aj jurský typ „St. Hubert“ · 1954 (25. 8.) FCI definitívne uznanie pod číslom 59 · 2001 platné znenie štandardu. Varieta ≠ ráz. Niektoré plemená sa delia na rázy podľa typu srsti (napr. dlhosrstý × krátkosrstý). Švajčiarsky durič sa nedelí rázmi - všetky štyri variety majú rovnakú krátku hladkú srsť. Delí sa varietami, a tie sú postavené na farbe a regióne.

Stredne veľký durič: v kohútiku 49-59 cm (psy) / 47-57 cm (suky), bez tolerancie. Rovnako pre všetky štyri variety. Orientačné škály (5 = najviac). Podľa štandardu je „živý a vášnivo lovecký, citlivý, poddajný a veľmi naviazaný na svojho pána“. Loví zajaca, srnca, líšku, občas diviaka; pracuje samostatne a hlási na stope. Krátka, hladká a hustá srsť (spoločná pre všetky variety) je na úpravu nenáročná - nestrihá sa ani netrimuje, stačí občasná gumená kefa. Sezónne línanie je bežné - nie je to „nelínajúce“ plemeno. Dlhé visiace uši si po práci v poraste skontroluj.

Toto plemeno pochádza zo Švajčiarska a jeho korene siahajú do 20. storočia. Švajčiarsky nízkonohý durič bol vyšľachtený na lov v horských oblastiach, kde je kvôli svojej menšej veľkosti a výške schopný lepšie sa pohybovať v náročnom teréne. Švajčiarsky nízkonohý durič je priateľský, inteligentný a vytrvalý pes. Má silné lovecké inštinkty, čo z neho robí nadšeného a sústredeného poľovníka. Je známy svojou dobrou povahou a miluje spoločnosť ľudí, čo z neho robí príjemného rodinného spoločníka. K deťom je veľmi jemný a obvykle dobre vychádza s inými psami.

Všeobecné vlastnosti a starostlivosť

Švajčiarsky nízkonohý durič je nízko stavaný pes so silnou, ale elegantnou stavbou tela. Má krátke, silné končatiny, ktoré sú prispôsobené na pohyb v horských oblastiach. Srsť je krátka a hustá, s typickými farebnými znakmi: červenohnedou, čiernou, hnedou a bielou, ktoré sa líšia podľa jednotlivých línií švajčiarskych duričov. Výcvik švajčiarskeho nízkonohého duriča by mal byť dôsledný a pozitívne motivovaný. Vzhľadom na jeho inteligenciu a zvedavosť reaguje najlepšie na odmeny a trpezlivý prístup. Dlhý čuch a prirodzený zmysel pre sledovanie stopy si vyžadujú bezpečné prostredie pri voľnom pohybe.

Má jednoduchú starostlivosť o srsť, ktorá si vyžaduje len občasné česanie. Dôležité je pravidelne kontrolovať a čistiť uši, najmä ak pes trávi čas v prírode, kde sa môže hromadiť špina a vlhkosť. Švajčiarsky nízkonohý durič je celkovo zdravé plemeno, ale ako každé plemeno, môže byť náchylný na niektoré dedičné ochorenia. Zriedkavo sa môžu objaviť problémy s kĺbmi alebo očami; pravidelné veterinárne prehliadky sú odporúčané.

Toto plemeno vyžaduje kvalitnú a vyváženú stravu bohato plnú bielkovín a vitamínov, ktorá mu dodá potrebnú energiu na lov a pohyb. Odporúča sa kŕmiť ho krmivom s vysokým obsahom mäsa, pričom dávky je dobré prispôsobiť jeho aktuálnej aktivite a ročnému obdobiu. Je vhodný pre aktívnych ľudí, najmä poľovníkov alebo milovníkov prírody, ktorí mu môžu zabezpečiť pravidelnú fyzickú aj mentálnu aktivitu. Hodí sa do domu s veľkou záhradou, kde môže tráviť čas vonku, no vie sa prispôsobiť aj životu v byte, ak mu je zabezpečený dostatočný pohyb.

Táto stránka sa venuje FCI 59 a popisu švajčiarskeho duriča ako plemena so štyrmi varietami, ktoré majú rovnakú veľkosť, srsť a štandard. Piata varieta (thurgovská) bola na začiatku 20. storočia zaniknutá, dnes ostávajú štyri.

Som súčasťou tímu Panakei, kde sa dlhodobo venujem výskumu v oblasti výživy, zdravia a celkovej starostlivosti o psov. Špecializujem sa na témy spojené s výživou, zdravotnou prevenciou, správaním a každodennou starostlivosťou.

Tabuľka: Základné údaje o švajčiarskom duričovi

tags: #svajciarky #nizkonohy #duric