Že se pražská ZOO řadí mezi sedmičku nejlepších zoologických zahrad světa, bylo známo už rok. Loni v létě byla totiž Pražská ZOO vyhlášena jako 7. nejlepší na světě. Ale v sobotu 15. 7. 2015 vešla ve známost zpráva ešte radostnejšia. Zpráva o tom, že pražská ZOO na renomovaném celosvětovém žebříčku z roku 2014 na rok 2015 postoupila, a to rovnou o tri příčky vzhůru. Takže se letos stala už 4. O tak úspěšnou pozici se samozřejmě zasloužil celý kolektiv pražské ZOO, především ale ubytovaná zvířátka. A tak se stalo, že před naší pražskou ZOO je letos už jen zoologická zahrada v San Diegu, ta je na 1. místě, na 2. místě se umístila ZOO Loro Parque a na 3. Stará? Stará? No, jak se to vezme. Z hlediska lidského věku nesporně stará je, když příští rok oslaví pětaosmdesátiny. Jako nejstarší zoologická zahrada na světě je totiž vedena ZOO v zámku Schönbrunn ve Vídni. Otevřel ji František I. Štěpán Lotrinský v roce 1752. Téhle zahradě je tedy letos už 263 let.
Od vzniku vzdor kotrmelcům doby utěšeně roste a vzkvétá. Dokonce tak moc utěšeně, že dnes už chová 5 tisíc zvířátek. A co je hlavné, nejsou namačkána v bezútěšných klecích, ale výsledkom snahy zahrady sú v takových výbězích, ktoré co najviac pripomínajú podmienky, aké sú pre ta ktorá zvířata typické. Návštěvníci tak môžu pozorovať, ako sa zvířatá v relativně svém přirozeném teritoriu chovají. Preto každý výlet do pražskej ZOO patří medzi zážitky a každý - i když ju poznáte najlepšie - vám prinesie niečo nečakaného.
Prirodzené prostredie a chov bizónov
Přirozené prostředí? Každý z nás četl v mládí o Indiánech, prériích a nekonečných stádech bizónů… Jo, to je ono! Přirozené prostredie vyzkúšime. Ako chová pražská ZOO bizóny? V objekte šťastne - až na tie záplavové delikty u Vltavy - umístěné ZOO je i tak zvaná náhorní plošina. Vznikla v dávnověku z naplavenín donášených Vltavou. Když náhorní plošina, tak je hore. Na kopci nad lanovkou. Tam sa nachádzajú prostorné výbehy, ktoré sú - v rámci možností - ideálne práve pre stáda veľkých bylinožravcov.
Pražská ZOO ich chová hneď niekoľko druhov. A dokonca aj tie, ktoré boli v prírode už takmer vyhubené. Zubor je - skôr, bol - domovom na našom kontinente, bizon obýval kontinent americký. Rozdiel je v tom, že zubr je menší. Samec zubra 290 cm dlhý, 530-920 kg, kohútik 180-195 cm. Zubr sa bizónovi vizuálne podobá.
Bizón (Bison bison) americký je väčší. Na dĺžku má 380 cm. Výška v kohútiku a hmotnosť sú porovnateľné so zubrom. Všeobecne sú to zvieratá spoločenské, kooperatívne, dnes žijú v mini stádoch, ktorých súčasťou je jeden mohutný dospelý samec a viac samíc s mláďatami.
Historický úvod a úloha bizóna
Podľa tradície bol prvým beľcom, ktorý videl bizóna, britský námorník na člne po Potomac River v roku 1612. Stádo bolo vtedy obrovské. Pred príchodom európskych prisťahovalcov bolo bizónov naistes zhruba milióny. Indovia žili s bizónmi v symbióze: lovili iba toľko, koľko zvládli spracovať celé telo-kožu, kosti, rohy, všetko.
Lov, potom prišiel veľký problém: bledé tváre a ich pušky, ktoré ničili stáda. Do roku 1800 bizóny prežívali v západných častiach, no prístup Indiánov k týmto zvieratám bol odlišný. Neskôr prišli lovci a hospodárske záujmy, ktoré viedli k prepadom populace. Našťastie sa záchrana bizónov začala včas a dnes sú malé stáda v národných parkoch a rezerváciách po celej Amerike.
V Európe a vo svete sú Bizón americký a Bizón európsky (zubr) - rozdiely sú v tele stavbe, vzťahu k lesu a v rozložení hrbu. Bolo by vhodné porovnať ich podrobne, čo nájdete v tabuľke v texte neskôr.
Vo všeobecnosti o bizónoch: výber, život v stáde a komunikácia
Bizon je klíčový druh prériových ekosystémov. Spásaním, dupotom a presúvaním po krajine formuje prostredie pre stovky ďalších druhov. Stádo je základnou jednotkou života bizónov: samice s mláďatmi tvoria stádo vedené krávami; dospelí býci žijú samostatne alebo v menších skupinách.
Vzhľadovo predstavuje hrb nad prednými končatinami, hlavu nesie nízko. Dva rohy, brada a dlhá srsť tvoria charakteristický obraz. Oči sú po bokoch hlavy-široké zorné pole. Ocas so štetkou slúži na odháňanie hmyzu aj ako signál nálady.
Komunikácia vo stáde zahŕňa zvuky, pachy a postoje. Hlboké chrochtanie slúži na kontakt medzi matkou a tele, a hlas býka sa šíri krajinou počas říje. Signály ako zložené uši, zvyšený alebo pokrčený zadok slúžia na odovzdávanie informácií o stave zvieraťa.
Rôzne osudy zvierat a ich význam pre ľudí
Keď hovoríme o prírode a histórii, objavujú sa príbehy rôznych druhov, ktoré ukazujú, ako úzko sú prepojené s ľudskou kultúrou. V nasledujúcich odsekoch nájdete prehľad niektorých klúčových druhov a ich význam v ekosystéme, kultúre a ochrane.
- Bizon americký vs zubr: rozdiely v tele stavbe, prostredí a populáciách.
- Historický pôvod a migrácie: z priemyslu a lovu k reštartu populácií.
- Ekologický význam bizóna ako klúčového druhu prérie.
- Porovnanie dvoch druhov v tabuľkovej forme (rýchlo a výstižne).
Rýchla vsuvka: Bišónik - šteniatko s rozličnou históriou
Bišónik (Bichon Frisé) je malé spoločenské plemeno s bohato zvrásnenou srsťou, ktoré sa preslávilo v Európe a v histórii kráľovských dvorov. Z očividne starovekého pôvodu pochádza z Kanárskych ostrovov a v priebehu storočí cestoval do Francúzska a Belgicka, kde našiel svoje miesto v domácnostiach aristokracie.
Popis plemena: hmotnosť do 6 kg, výška okolo 30 cm, srsť biela, plyšovo hebká a kučeravá. Dôležité sú pravidelné česanie a starostlivosť o srsť, najmä okolo očí, aby nedošlo k podráždeniu. Bišónik je známy svojou priateľskou povahou, radosťou z hry a ľudí, detí aj iných zvierat, avšak potrebuje spoločnosť a čas na socializáciu.
Výchova a starostlivosť: pravidelné česanie (aspoň 2x týždenne), starostlivosť o srsť a oči, kvalitná strava a dostatok pohybu. Plemeno je vhodné pre rodiny aj jednotlivcov, no vyžaduje čas a trpezlivosť pri výcviku a socializácii.
Chov a registrácia: na Slovensku existuje Slovenský Bišon Klub; bonitácia posúdi parametre psa, a iba chov s preukazom pôvodu býva odporúčaný. Dôraz na vykonávanie očkovaní, čipovanie a pravidelné veterinárne prehliadky.
Bišónik je tak ideálny doplnok rodiny, ale ako každý pes aj on potrebuje pozornosť, lásku a pravidelnú starostlivosť o srsť a zdravie.
Infografika: Staré a nové poznatky o bizónoch
Príbehy o záchrane a návrate druhov
Planéta Zem prešla niekoľkými obdobiami hromadného vymierania. Najznámejšie K-T vymieranie pred 66,5 miliónmi rokov otvorilo cestu cicavcom a vtákom. Dnes sme svedkami vyhynutia druhov v menšom rozsahu a je kľúčové rozlišovať medzi vyhynutím a vyhubením.
Príbehy záchrany a prežitia zahŕňajú Bizóna severoamerického a jeho návrat na prériách, ktoré sa po čase opäť prepojili s ľudskou kultúrou. Dnes sú bizóny opäť hojné, aj keď čelia rizikám ako brucelóza.
Rovnako európsky zubor bol na pokraji vyhynutia, dnes je riziko ustálené vďaka reintrodukcii a chovom v zverniciach. Na Slovensku sa posledný divý zubor objavil v 17. storočí a dnes sa znovu objavuje napríklad v poľských, beloruských a ďalších rezerváciách.
Bišónik v súčasnosti: zdravie, výživa a výchova
Bišónik je zdravé plemeno s dlhou priemernou délkou života. Využívať je možné široký výber krmív, s vysokým obsahom mäsa a s nízkym podielom bielkovín. Srsť nevyhnutne potrebuje pravidelnú starostlivosť, najmä pri očiach, aby sa predišlo podrážneniu a strate šťavnatého vzhľadu.
Výchova a výcvik: bišón je bystrý a ochotný učit sa, čo z neho robí vhodného psa pre začiatočníkov. Dôležité je byť vždy trpezlivý a spravovať výcvik pomocou pozitívnej motivácie a socializácie s inými zvieratami a ľuďmi.
V prípade výberu nového člena domácej „šifry“ rodiny treba mať na zreteli financie, čas a potreby starostlivosti, ktoré s bišónom prichádzajú počas celého života.
Tabuľka: Bizón americký vs zubr (porovnanie)
| Znak | Bizon americký | Zubr (bizon európsky) |
|---|---|---|
| Vedecký názov | Bison bison | Bison bonasus |
| Hmotnosť samca | až 1000 kg | aż 920 kg |
| Výška v kohútiku | 1,6-1,9 m | 1,8-2,0 m |
| Stavba tela | húfny hrb, hlava nízko | menší hrb, dlhšie nohy |
| Srsť | veľmi hustá, hustá hříva | kratšia hříva |
| Prostředí | otevřená prérie a pláně | listnaté a smíšené lesy |
| Výskyt | USA a Kanada | Polsko, Bielorusko a ďalšie |
| Status | Americký: 200 000 | Zubor: 7 000+ |
Význam bizóna v ekosystéme prérie
Bizon je klíčovým druhom celého prériového ekosystému. Ako veľký pastier udržuje travnaté porasty v rovnováhe, svojím pohybom a hrabáním vytvára mozaiku biotopov. Vytvára „blata“ pre prevalovanie, ktoré slúžia obojživelníkom a ďalším organizmom. Je tiež významným zdrojom potravy pre dravce a zohráva úlohu v kolobehu živín a vodného hospodárstva pôdy.
Pre niektoré kultúry a populácie predstavuje bizón symbol divokého západu a prispieva k duchovnému a kultúrnemu dedičstvu pôvodných obyvateľov Severnej Ameriky.
Bežné otázky o bizónoch
- Je bizon nebezpečný pre človeka?
- Ako sa vyvíjala populácia bizóna v čase?
- Aké sú hlavné rozdiely medzi bizónom americkým a zubrom?
- Akú úlohu zohráva bizón v prérialnom ekosystéme?
Odpovede na tieto otázky možno nájsť v článkoch, ktoré skúmajú históriu, ekológiu a ochranu týchto ikon prérie.