Nemecké špice pochádzajú z rašelinísk doby kamennej „Canis familiaris palustris Ruetimeyer“ a neskorších „špicov kolových stavieb“ a sú najstaršou rasou strednej Európy. Mnoho iných rás má pôvod práve v nich. Špice vynikajú krásnou srsťou, ktorá vďaka bohatej podsade odstáva od tela. Osobitne nápadný je mohutný golier okolo krku pripomínajúci hrivu a bohato obrastený chvost hrdo nesený nad chrbtom.
Všeobecný obraz plemena a jeho variácie
Nemecký špic /Keeshond je vždy ostražitý, živý a mimoriadne fixovaný na svojho majiteľa. Je značne inteligentný a ľahko vychovateľný. Jeho prirodzená nedôvera voči cudzím ľuďom a chýbajúci lovecký inštinkt ho predurčujú ako ideálneho sprievodcu a rodinného psíka na stráženie domu a dvora. Nie je bojazlivý ani agresívny. Pysky nepadajú, priliehajú napnuté a netvoria žiadne vráskavenie v kútikoch. Čeľuste sú vyvinuté normálne a vykazujú plnohodnotný nožnicový skus so 42 zubami podľa zubného vzorca, pričom horný rad rezákov presahuje bez medzipriestoru cez dolnú čeľusť a zuby stoja v čeľusti kolmo. Pevné, presne vnútorne krížené tesáky.
Hlava, uši, predná strana hrudných aj panvových končatín sú osrstené krátkou a hustou zamatovou srsťou, zvyšok tela je pokrytý dlhou a bohatou srsťou. Srsť nie je zvlnená, kučeravá alebo strapatá, na chrbte sa nerozdeľuje do pútca. Krk a ramená pokrýva hustá hriva. Chvost je vysoko posadený, stredne dlhý, hneď pri koreni sa stáča dohora a dopredu, je položený pevne, veľmi huňato osrstený. Predné labky sú malé, guľaté, s dobre vedľa seba ležiacimi a dobre vyklenutými prstami; panvové končatiny sú veľmi dobre osvalené a až po pätové kĺby bohato osrstené. Zadné labky sú mačacie labky s drsnými vankúšikmi. Oči stredne veľké, mandľového tvaru, tmavej farby. Uši malé, posadené vysoko relatívne blízko pri sebe, trojuholníkového tvaru.
Hojnosť a štruktúra srsti sú charakteristické: srsť je dvojvrstvová - dlhé, rovné pesíky a krátka, hustá podsada. Vlna na chrbte, hrive a lícach je výrazne hustá; chrbát je krátky a pevný. Oranžovo sfarbený špic a vlkošedý špic majú svoje špecifické farebné varianty. Oranžový špic má byť rovnomerne jednofarebný v strednom farebnom odtieni; vlkošedý špic je strieborno-sivý s čiernymi špičkami pesíkov. Ďalšie farby sa označujú ako „iné farby“: krémová, krem sable, oranžová sable, black and tan a strakoši. Strakoši musia mať základnú farbu bielu.
Posledné zmeny sú zvýraznené výraznejšou farbou. Plemeno bieleho špica má niektoré mená ako nemecký, trpaslík alebo Pomeranian. Napriek svojej malej alebo strednej veľkosti tento pes pochádza z pomerne veľkých a vytrvalých severných psov. Pomeranian (trpasličí špic) je najmenšou časťou špic rodiny, často s výraznou hrivou a energickou povahou.
Tvar a veľkosti špíc
Podľa normy je trpasličí špic/Pomeranián v kohútiku 18-22 cm, hmotnosť do 3 kg. Postava je štvorcovitá, trup krátky, končatiny rovné a pevné. Hlava strednej veľkosti, klinovitého tvaru s líščím vzhľadom, podlhovastá papuľa. Uši trojuholníkové a vzpriamené. Krk s bohatým ozdobným golierom. Krátke, široké bedrá prechádzajú do širokého a krátkeho zadku. Chvost nahor, cez chrbát, s výraznou huňatou srsťou.
Nemecký špic sa vyskytuje v niekoľkých veľkostných kategóriách - od trpasličieho až po veľkého, ktorý slúžil ako strážca dvora. Pes malého až stredného vzrastu je často energický, odvážny a hlasný, čo vyžaduje dôsledný výcvik a socializáciu. Pomoranský špic (Zwergspitz) je ešte menší a nesie typický vzhľad líšky, skrývajúci obrovskú energiu a inteligenciu.
Povaha, výcvik a vhodné aktivity
Špice sú známe svojou ostražitosťou a fixáciou na majiteľa. Nie sú bojazlivé ani agresívne a radi predvádzajú akrobatické triky. Vyžadujú pravidelnú socializáciu a stimuláciu - bez nej môžu štekotať alebo prejavovať nervozitu. Sú veľmi inteligentné a ľahko sa učia, ale ich nezávislosť vyžaduje pevný, no láskavý štýl vedenia. Vhodné sú pre dogtrekking, dogdancing a rôzne formy poslušnosti a pachových prác alebo záchranárske cvičenia.
Ich láska k detom a domácim zvieratám je často opísaná ako pozitívna, hoci mali by sme dbať na bezpečné interakcie s deťmi vzhľadom na ich veľkosť. Pomeranian a menšie špice sú skvelí spoločníci pre starších aj aktívnych ľudí, no vyžadujú veľa pozornosti a činnosti. Niektoré štenatá vyžadujú dôsledné vyučovanie a socializáciu od útleho veku, aby sa predišlo problémom v budúcnosti.
Starostlivosť o srsť a zdravie
Špice potrebujú pravidelnú starostlivosť o srsť: čoskoro a pravidelne ich treba česať kvôli dvojitej srsti a hrivovitým oblastiam. Dvojnásobná starostlivosť zahŕňa česanie aspoň dvakrát týždenne a vyššiu frekvenciu počas jarného a jesenného pĺznutia. Niektoré časti srsti sú hustejšie a vyžadujú špeciálnu starostlivosť alebo styling pre výstavy. Kúpanie by malo byť sporadické a s kvalitným šampónom. Pozornosť si vyžadujú oči, uši a zuby; uši treba čistiť pravidelne, a zuby pravidelne čistiť, pretože špice môžu mať problémy so zubami.
Všeobecne sú nemecké špice zdravé, s dlhosťou života medzi 12 a 16 rokmi, avšak môžu mať dedičné ochorenia ako problémy s kĺbmi (napr. dysplázia lokálna) alebo očné ochorenia. Obvodové jedlo by malo obsahovať kvalitné bielkoviny a vlákninu; je dôležité udržiavať pravidelný režim kŕmenia, aby sa predišlo obezite. Pomoranský špic má tiež špecifické zdravotné riziká ako patella luxácia, problémy s dýchacím systémom a niektoré srdcové vady, preto odporúčame zvážiť poistenie zvieraťa a pravidelnú veterinárnu prehliadku.
Výživa a krmivo
Krmiť môžete cez granulované krmivá alebo prirodzenú stravu. Pre špice je dôležité, aby jedlo obsahovalo dostatok bielkovín, zdravé tuky a vlákninu; vyhýbať sa treba potravinám s veľkým množstvom obilnín alebo prísad. U malých a trpasličích špicov je vhodná granulovaná strava a BARF môže byť alternatívou, ak je starostlivo vyvážená. Dôležité je kŕmiť pravidelne a v rovnakom čase, aby sa predišlo tráviacim problémom.
Čo sa týka výberu chovného psa alebo šteňaťa, hľadajte spoľahlivú chovateľskú stanicu a pozrite sa na kvalitu rodičov, ich zdravotný stav a podmienky chovu. Cena sa líši podľa veku, veľkosti a farebného variantu; malé špice bývajú drahšie. U pomoranských špicov je potrebné dávať pozor na nadmerné kŕmenie, ktoré vedie k obezite a potravinovým citlivostiam na farbivá a arómy v krmivách.
Výcvik a spoločenské aspekty
Výchova a výcvik špíc vyžaduje dôslednosť, trpezlivosť a pozitívne metódy. Od útleho veku je vhodné venovať sa výcviku s odmeňovaním, aby sa posilnili dobré návyky. Špice sú veľmi lojálne a milujú spoločnosť svojho majiteľa; často potrebujú aktivitu a mentálnu stimuláciu. Pri prechádzkach by mal mať pes vodítko a komunikovať so svojím pánom, aby sa predišlo zbytočnému štekuaniu.
História a význam plemena
Nemecký špic je jedným z najstarších európskych psích plemien a jeho história siaha až do praveku. Archeologické nálezy naznačujú, že špicovití psi existovali už v dobe bronzovej. Nemecký špic bol využívaný ako strážny pes a ochranca majetku; prvý klub špicov vznikol v roku 1910 v Nemecku. Pomeranian a keeshond predstavujú odlišné varianty tohto plemena, ktoré vznikli v Anglicku a USA.
Špic je energický, ostražitý a inteligentný pes, ktorý je zároveň oddaným spoločníkom. Hoci je vhodný do mestského bytu aj na vidiek, potrebuje dostatok pohybu a stimulácie. Jeho vzhľad je charakteristický - hustá srsť so silným golierom a huňatý chvost cez chrbát, líščia hlava a malé trojuholníkové uši.
Tabuľka: Porovnanie hlavných rázov špíc
| Rasové variácie | Vyska v kohútiku | Hmotnosť | Kľúčové znaky srsť |
|---|---|---|---|
| Nemecký špic | 15-45 cm (podľa typu) | 2-20 kg (podľa typu) | Dvojvrstvová srsť, hustá podsada, golier |
| Pomeranian | 18-22 cm | 1-3 kg | Veľmi hustá dvojitá srsť, výrazný golier |
| Keeshond | 44-48 cm | 18-27 kg | Hustá srsť s výrazným golierom |
Záverne poznámky o starostlivosti a výbere
Pri výbere špica je dôležité zvážiť veľkosť, prostredie a požiadavky na starostlivosť. Biely Pomeranian alebo iné farebné varianty Nech sú výsledkom dôkladného chovu v overených chovateľských staniciach. Výcvik, pravidelné prehliadky a udržiavanie zdravej výživy sú kľúčmi k zdraviu a šťastiu týchto psov. Všetky plemená špicov sú zväčša zdravé, no v detaily treba vždy zohľadniť individuálne predispozície a riziká.