Osoby so zdravotným postihnutím (ŤZP) majú v spoločnosti špecifické potreby, ktoré si vyžadujú adekvátnu podporu a kompenzáciu. Jednou z foriem kompenzácie je aj využívanie psa so špeciálnym výcvikom, ktorý môže výrazne zlepšiť kvalitu života a samostatnosť osoby s ŤZP. Tento článok sa zameriava na problematiku asistenčných psov, ich výcvik, možnosti finančnej podpory zo strany štátu a ďalšie benefity spojené s vlastnením takéhoto psa.
Legislatíva na Slovensku pamätá na potreby osôb s ŤZP a poskytuje im rôzne peňažné príspevky na kompenzáciu ich zdravotného postihnutia. Tieto príspevky sú určené na zmiernenie negatívnych dôsledkov ŤZP a na podporu ich sociálneho začlenenia.
Asistenčný pes ako kompenzačná pomôcka
Osoby so zdravotným postihnutím môžu využívať psa so špeciálnym výcvikom ako jednu z kompenzačných pomôcok. Za psa so špeciálnym výcvikom sa považuje vodiaci, asistenčný a signálny pes. Takýto pes musí byť na viditeľnom mieste označený známkou, na ktorej je identifikačné číslo psa a názov druhu výcviku psa v slovenskom aj anglickom jazyku.
Legislatíva pozná 3 typy psov so špeciálnym výcvikom, ktoré slúžia ako kompenzačná pomôcka osobám s ťažkým zdravotným postihnutím:
- Vodiaci pes: Pes vycvičený na pomoc nevidiacemu alebo slabozrakému.
- Asistenčný pes: Pes, ktorý asistuje človeku s iným zmyslovým, motorickým, psychickým alebo iným ťažkým zdravotným hendikepom.
- Signálny pes: Pes, ktorý pomáha ľuďom so sluchovým postihnutím.
Podľa § 25 zákona 447/2008 Z.z. je pes so špeciálnym výcvikom vodiaci, asistenčný a signálny pes. Takýto pes musí byť na viditeľnom mieste označený známkou, na ktorej je identifikačné číslo psa a názov druhu výcviku psa v slovenskom aj anglickom jazyku.
Nie každý pes je vhodný na prácu ako pes so špeciálnym výcvikom. Nakoľko pes so špeciálnym výcvikom bude pomáhať človeku, ktorý s najväčšou pravdepodobnosťou nie je kynológ a má zdravotný hendikep, musí to byť v prvom rade ľahko ovládateľný, kontaktný pes, ktorý dá prednosť človeku pred svojimi záujmami. Tento pes sa musí vedieť pokojne správať vo všetkých prostrediach, vedieť cestovať rôznymi dopravnými prostriedkami, nesmie byť rozptýliteľný ľuďmi, psami, či inými zvieratami a nesmie v žiadnom prípade prejavovať známky agresivity. Väčšinu týchto vlastností má pes danú geneticky, výchovou a výcvikom sa iba upevňujú.
Špecifiká výcviku asistenčných psov
Výcvik asistenčných psov je náročný proces, ktorý si vyžaduje špecifické vlastnosti a predispozície psa. Z výchovného programu sa vyraďujú šteňatá, ktoré nespĺňajú prísne kritériá zdravotného stavu, alebo charakterových a povahových vlastností. Niektoré organizácie sa preto vybrali cestou vlastného účelového chovu, z ktorého už majú psi predispozíciu byť vhodnými adeptmi na takúto prácu.
Priebeh výcviku
Prvých 14 mesiacov svojho života sú šteniatka z účelového chovu umiestnené v rodinách dobrovoľníkov - vychovávateľov, u ktorých sa socializujú. Ich najdôležitejšou úlohou je posilniť lásku a dôveru šteniatka k človeku, podporiť chuť učiť sa a pomáhať. Šteniatka so svojimi vychovávateľmi trávia čas v ich práci, sprevádzajú ich na všetky dostupné miesta každodenného pracovného i rodinného života, aby si už od mala privykali na plnenie svojich úloh na nich odkázaného zdravotne postihnutého človeka.
Po tomto období absolvujú už ako mladí psi testy, kde sa prísnymi výberovými kritériami určí, či vôbec a na akú prácu sa daný pes hodí. Samotný výcvik vodiaceho psa je štandardný pre všetkých zrakovo postihnutých klientov a trvá 6 - 8 mesiacov. Dĺžka výcviku asistenčného psa závisí od špecifických potrieb klienta, ale v zásade ide o podobne dlhé obdobie.
Plemená vhodné na výcvik
75% psov so špeciálnym výcvikom vo svete sú psi plemena labradorský retriever. Toto plemeno sa vyznačuje tým, že milujú ľudí, radi sa učia a pomáhajú, majú primeranú stavbu tela, ktorá umožňuje prácu v postroji a majú dostatočnú silu v prípade potreby (napríklad pre ľudí s pohybovými problémami, ktorí potrebujú oporu pri vstávaní).
Labradorský retriever bol zvolený pre jeho priateľskú povahu a všetky atribúty, ktoré sa účelovým chovom rozvíjali. Je to pracovný, mierumilovný pes, kamarát so všetkými, akceptuje deti. Ale ani labrador nesmie chrániť svojho majiteľa. Keby tak urobil, bude vyradený z programu.
Príklady úloh, ktoré asistenčné psy vykonávajú
Asistenčné psy sú trénované na vykonávanie širokej škály úloh, ktoré uľahčujú život osobám s rôznymi typmi postihnutia. Medzi tieto úlohy patria:
- Vodiaci psy: Pomáhajú nevidiacim a slabozrakým osobám bezpečne sa pohybovať v priestore, vyhýbať sa prekážkam a nájsť dvere alebo voľné miesta.
- Signálne psy: Upozorňujú osoby so sluchovým postihnutím na dôležité zvuky, ako sú zvončeky, alarmy alebo plačúce deti.
- Asistenčné psy pre telesne postihnutých: Prinášajú predmety, otvárajú dvere, pomáhajú pri obliekaní a vyzliekaní, polohujú a privolávajú pomoc v prípade nebezpečenstva.
- Asistenčné psy pre diabetikov: Upozorňujú na zmeny hladiny cukru v krvi a varujú pred hyperglykémiou alebo hypoglykémiou.
- Asistenčné psy pre epileptikov: Reagujú na blížiace sa záchvaty a poskytujú pomoc počas záchvatu, napríklad privolaním pomoci alebo ochranou majiteľa pred zranením.
- Asistenčné psy pre osoby s psychickými problémami: Pomáhajú ľuďom trpiacim depresiou, úzkosťou alebo posttraumatickou stresovou poruchou (PTSD) cítiť sa bezpečnejšie a zvládať stresové situácie.
- Asistenčné psy pre autistické deti: Poskytujú deťom s autizmom pocit bezpečia, navigujú ich do školy a pomáhajú im zvládať sociálne interakcie.
- Asistenčné psy pre deti s FASD: Pomáhajú deťom s diagnostikovanou poruchou fetálneho alkoholu (FASD) zvládať fyzické, psychické a behaviorálne problémy.
- Asistenčné psy pre alergikov: Upozorňujú na prítomnosť alergénov, ako sú arašidy alebo glutén, a pomáhajú predchádzať alergickým reakciám.
Pri autizme pes pomáha dieťaťu prekonať ťažkosti v komunikácii a pri nadväzovaní sociálnych väzieb. Špeciálne vycvičený pes dodáva autistovi istotu, že pocity úzkosti a strachu nie sú potrebné, pretože psí kamarát je vždy na jeho strane. Pes môže byť napríklad pripnutý na vodítko, ktoré drží rodič, čo umožňuje dieťaťu učiť sa viesť psa na kratšom vodítku a zároveň zachováva bezpečnosť.
Finančná podpora na obstaranie asistenčného psa
Cena za špeciálne vycvičeného psa sa môže vyšplhať až k 25 tisícom eur. Žiadosť o príspevok na kúpu psa so špeciálnym výcvikom je možné podať na úrade práce sociálnych vecí a rodiny, ktorý na základe komplexného posudku rozhoduje o poskytnutí príspevku a jeho výške.
Osobe s ŤZP, ktorá je odkázaná na pomôcku, sa môže poskytnúť peňažný príspevok na:
- Kúpu pomôcky
- Výcvik používania pomôcky
- Úpravu pomôcky
Za pomôcku sa považuje vec, technologické zariadenie alebo jeho časť, ktoré umožňujú alebo sprostredkúvajú osobe s ŤZP vykonávať činnosti, ktoré by bez ich použitia nemohla vykonávať sama alebo by bolo spojené s nadmernou fyzickou záťažou alebo neúmernou dĺžkou trvania činnosti. Medzi pomôcky patrí aj pes so špeciálnym výcvikom - vodiaci pes, asistenčný pes, signálny pes.
Výcvik používania pomôcky je činnosť potrebná na získanie vedomostí, zručností a schopností na používanie pomôcky alebo overenie schopností používať pomôcku. Maximálna výška peňažného príspevku je 8 630, 42 €. Výška príspevku sa určuje percentuálnou sadzbou v závislosti od ceny pomôcky, ceny výcviku využívania pomôcky alebo ceny úpravy pomôcky a príjmu osoby s ŤZP.
Ďalšie príspevky a benefity pre osoby s ŤZP
Okrem príspevku na asistenčného psa majú osoby s ŤZP nárok aj na ďalšie príspevky a benefity, ktoré im uľahčujú život a podporujú ich sociálne začlenenie.
Peňažné príspevky na kompenzáciu ŤZP
- Príspevok na osobnú asistenciu: Peňažný príspevok na osobnú asistenciu je pomoc fyzickej osobe s ŤZP pri stanovených činnostiach, ktorú vykonáva osobný asistent.
- Príspevok na kúpu zdvíhacieho zariadenia: Ide o zariadenie určené osobám so zníženou schopnosťou pohybu.
- Príspevok na kúpu alebo úpravu osobného motorového vozidla: Slúži na zabezpečenie a zlepšenie mobility a prepravy.
- Príspevok na úpravu bytu, rodinného domu alebo garáže: Odstránenie bariér a prekážok a úprava na bezbariérovú stavbu.
- Príspevok na prepravu: Je určený na zabezpečenie prepravy na pracovné, vzdelávacie, rodinné alebo občianske aktivity.
- Príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov: Slúži ako náhrada zvýšených výdavkov na diétne stravovanie, hygienu, opotrebovanie šatstva, obuvi, bytového zariadenia, prevádzku osobného motorového vozidla, starostlivosť o psa so špeciálnym výcvikom.
- Príspevok na opatrovanie: Slúži na zabezpečenie pomoci pre ZŤP osoby pri rôznych úkonoch.
Zľavy pre držiteľov preukazu ŤZP
- Doprava: Parkovanie zadarmo alebo za zvýhodnené ceny, oslobodenie od platenia diaľničnej známky, úľava na povinnom zmluvnom poistení (PZP), zľava na železnici a v autobusovej doprave.
- Financie: Úľava či oslobodenie od dane za psa alebo od poplatkov za komunálny odpad, úľavy na dani za bývanie, znížené odvody do zdravotnej poisťovne pre zamestnávateľov zamestnávajúcich ZŤP osoby, oslobodenie od správneho poplatku za vydanie občianskeho preukazu, stavebného povolenia, prihlásenie motorového vozidla do evidencie, zľava na cestovný pas.
- Kultúra a voľný čas: Zľavy v divadlách, galériách a iných kultúrnych zariadeniach.
Ako požiadať o príspevok na kompenzáciu
Žiadosť o poskytnutie peňažného príspevku na kompenzáciu ŤZP sa podáva písomne na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny príslušnom podľa miesta trvalého pobytu žiadateľa.
Výcviková škola pre vodiace a asistenčné psy
Na Slovensku existujú organizácie, ktoré sa venujú výcviku asistenčných psov. Jednou z nich je aj Výcviková škola pre vodiace a asistenčné psy (VŠVAP), ktorá vycvičila na špecializované účely približne dvesto psov. Výcviková škola pre vodiace a asistenčné psy v Bratislave má najdlhšiu históriu. Za bývalého Československa bola centrála v Prahe. Po rozdelení tento “produkt” podliehal všetkým opatreniam cezhraničného prechodu. Administratívne to bolo pre ľudí so zrakovým postihnutím náročné, preto vznikla táto škola. Ako jediná organizácia na Slovensku má kompletný program pre vodiace, asistenčné a signálne psy, vlastný účelový chov, program výchovy a výcviku, klientsky servis.
V roku 1993 založil nevidiaci Dr. Imrich Bartalos na Slovensku Klub držiteľov vodiacich psov. Klub nadväzoval kontakty s organizáciami venujúcimi sa výcviku vodiacich psov aj v zahraničí. Vzniklo oddelenie výcviku vodiacich psov v štruktúre Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska (ÚNSS), ktoré sa zároveň stalo asociovaným členom Medzinárodnej federácie škôl pre výcvik vodiacich psov. Po inšpekcii bolo oddelenie prijaté za plnoprávneho člena Medzinárodnej federácie škôl na výcvik vodiacich psov so sídlom vo Veľkej Británii.
Najväčšia diskriminácia asistenčných psov je v oblasti zdravotníctva. Legislatíva na Slovensku je výnimočná a sú explicitne dané pravidlá, podľa ktorých pes so špeciálnym výcvikom môže vstupovať na všetky verejné miesta. Problémom je technická záležitosť, že je to pes. Mnohí argumentujú hygienou, ale hlavný hygienik potvrdil, že neexistuje zákon obmedzujúci vstup kompenzačnej pomôcky. Lekár môže majiteľa požiadať o vyriešenie situácie, kde by pes mohol zostať, ale nie pred dverami či ordináciou.