Je to však aj deň, kedy na mnohých miestach oslavujeme rómsku kultúru, históriu a tradície. „Už je to 51 rokov od prvého medzinárodného kongresu Rómov, ale naša spoločnosť má pred sebou ešte dlhú cestu. Spoluprácou môžeme zmeniť a uvoľniť obrovský potenciál Rómov v prospech Rómov samotných, ale aj v prospech celej našej krajiny. Verím, že spoločne to zvládneme,“ uviedol Ján Hero, splnomocnenec vlády SR, pri príležitosti Medzinárodného dňa Rómov. Ján Hero je tiež garantom projektu "Snina - mesto rovnakých príležitostí pre všetkých", ktorého cieľom je zvýšiť príležitosti pre zraniteľné skupiny obyvateľstva. Nízkoprahové centrum spolu s deťmi na tento deň nezabudlo a spoločne ho oslávilo. Nštrúktor vzdelávania Rado Mitro pripravil pre deti Maľovánky, ktoré boli dnes rozdistribuované medzi rómske deti v ich komunite. Prajeme Vám, aby bol tento medzinárodný deň krásny, plný úsmevu a dobrej nálady. Podporené grantom od nórskych občanov. Spolufinancované zo štátneho rozpočtu SR.
Televízia JOJ priniesla rôzne, mnohokrát aj kuriózne reportáže vďaka svojej najväčšej sieti regionálnych redaktorov na Slovensku. Pamätáte si na perkelt z ježka, medvedie eskapády či falošné zjavenia v osade? Prinášame vám prehľad tých najkontroverznejších príbehov, ktoré šokovali, pobavili aj pobúrili!
Kontroverzné reportáže a ich príbehy
Príbehy o zvieratách a neobvyklých zvykoch
Andrea Miková z reportáže o bitke v hniezde: "Bitka o bocianie hniezdo v obci Raková na Kysuciach. To bola reportáž o záchrane bociana, ktorý bol po bitke so sokom v láske zranený. Keď sa vďaka ochranárom zo zranení vystrábil, snažil sa urobiť so záletníkom, ktorý mu prebral partnerku, poriadky. Na blízkom poli dokonca “nahovoril” aj iných bocianov, aby mu v boji pomohli, no aj tak nakoniec prehral a musel sa svojho hniezda aj partnerky vzdať."
Pavol Čertík z reportáže o perkelt z ježka: "Perkelt z ježka - táto reportáž mala azda najväčší ohlas. Reportáž sme robili s rómskym vajdom, ktorý rozprával o rómskych zvykoch. Podľa neho je ich špecialitou perkelt z ježka. Tak aj ukázali, ako sa pripravuje. Množstvo reakcií v minulosti mali aj reportáže o rôznych zjaveniach, či záhadných javoch, ktorých nakrúcali tiež neúrekom."
Jožo Kubáni: "Všetky o medveďoch a ochrane prírody. Dostával som a dostávam za ne poriadne “vyžrať” od veľkej časti verejnosti."
Mária Pavlíková o zjaveniach v osade: "Zjavenia v osade v dedinke Čirč, oči na drevenej chatrči. Miestni verili, že sa im zjavil Ježiš, ale boli to to iba suky na drevenom tráme. Navyše tam pálili sviečky, ktoré mali otvorený oheň... vsunuli ich do medzery medzi drevami."
Martina Rožaiová o kurióznej nehode: "Najviac reakcií dodnes prináša už spomenutá reportáž o tom, ako išli 4 muži do nevestinca v Spišskej Novej Vsi a cestou "narafali" na Dobšinskom kopci. Našťastie sa nikomu nič vážne nestalo, a teda reakcie na túto reportáž sú aj po rokoch veľmi pozitívne a úsmevné."
Rusľana Kurilcová o živote dvoch bratov: "O živote dvoch bratov, ktorí chovali kozy na mäso. Žili vo veľmi skromných podmienkach, spali na posteli, kde namiesto matraca bolo seno. Aj kozy boli v ich dome. Boli veľmi chudobní. Niektorým ľuďom sa to nepáčilo, že prečo sme u nich urobili reportáž, že je to hanba pre celú dedinu. Ďalší diváci mali iný názor, že keď tak žijú, čo je na tom zlé. Sú sebestační."
Vlado Jurek o rómskom pohrebe: "Bol to honosný rómsky pohreb. S kočom a štvorzáprahom. Malo to milióny pozretí. Ale podobne na tom bola aj reportáž o 100-ročnom pánovi Mikulášovi Legnavskom z Livovskej Huty. Ten dodnes kosí trávu, varí, perie a má vlastnú záhradku i pole."
Prípady násilia a extrémizmu
Jana Tóthová o útoku psa a následnom konflikte: "O útoku psa na dieťa v Snine. Keď sme čakali na majiteľku psa na dohodnutom mieste, zbadali ju na chodníku príbuzné zraneného chlapca. Tri sa na ňu vrhli a začali ju biť, kopať... kým kameraman natáčal, aby sme mali dôkaz pre políciu, ja som volala 158. Z reportáže sa stalo na FB virálne video, malo milióny videní, až napokon urobili v Snine Kotlebovci zhromaždenie, snažili sa z témy urobiť rasovo motivovaný útok. Trafili však vedľa. Aj majiteľka psa a aj zranený chlapec a jeho rodina sú Rómovia."
Primátor Sniny Štefan Milovčík (nez.) urobil rozhodnutie, ktoré je v slovenských pomeroch pomerne radikálne. Bolo naplánované na tento piatok podvečer. Išlo o prípad mladej ženy zo Sniny, ktorú miestne Rómky zbili za to, že jej pes pohrýzol jedno z ich detí. Kotlebovci zatiaľ dávajú najavo, že rozhodnutie mesta nerešpektujú. Všetko odštartovala reportáž, ktorú televízia Joj odvysielala pred týždňom. Hoci bola natočená vyvážene, vyvolala záplavu protirómskych nadávok a vyhrážok. Jedna z Rómok reportérke tvrdila, že pes, ktorý napadol jej dieťa, nebol uviazaný. Video šírili tisíce ľudí, ktorí v ňom videli ilustratívny prípad toho, ako Rómovia „terorizujú bielych“. Podľa informácií Denníka N mala pritom rómsky pôvod aj napadnutá žena.
Polícia vyslala v utorok večer k hromadnej bitke Rómov na Športovej ulici v Seredi viacero policajných hliadok, vrátane kukláčov, Pohotovostnej motorizovanej jednotky a psovoda. Hromadnej bitke predchádzal slovný konflikt na svadbe, ktorá sa konala v jednom z rodinných domov. „Po príchode policajných hliadok sa situácia ukľudnila a nebolo potrebné vykonať služobný zákrok. Skupina niekoľkých osôb sa krátko po incidente presunula pred nemocnicu v Galante, kde už museli policajti zasiahnuť, nakoľko došlo k ďalšiemu fyzickému konfliktu. Poverený policajt sa incidentom zaoberá v súvislosti s podozrením zo spáchania trestných činov výtržníctvo a ublíženie na zdraví.
Problém túlavých zvierat a ich konzumácia
Neuveriteľne nechutný jedálniček majú obyvatelia osady v obci Kaľava v okrese Gelnica. Vôbec sa netaja tým, že na stoloch majú pravidelne psy. Ako priznali, kupujú ich a potom pripravia k pokrmu. Do hrnca sa bezbranné zvieratá dostávajú často po brutálnej smrti, a to ranami sekerou do hlavy alebo podrezaním. Ostatní obyvatelia sa o svojich domácich miláčikov obávajú, pretože im miznú z dvorov a na Spiši už prestalo platiť, že psy strážia pánov, ale naopak, páni strážia svoje psy.
Zlodeji sa v noci dostali na poľnohospodárske družstvo v obci Hrišovce v okrese Gelnica. Dôvod ich vlámačky bol jednoznačný - o reťaz priviazané psy. Družstvo totiž strážilo päť veľkých psov. Zlodeji však boli "šikovní", prestrihli reťaze, na ktorých boli priviazané. Majiteľ, počas vlámania sa zlodejov na družstvo, počul hluk, vyšiel von, no ani vo sne by mu nenapadlo, že by si niekto trúfol na statné psy - čuvače, bernardína, nemeckého ovčiaka a rotvajlera. "Ja so večer vyšiel z domu, pretože štekali psy. Napriek tomu, že som mal baterku v ruke, nevidel som nikoho. Ale zlodeji tam už boli," hovorí Michal Humeňanský pre TV Joj. To, že mu psy zmizli, zistil však až ráno. Našiel totiž roztrhané a zničené kovové reťaze. "Boli to Rómovia," myslel si majiteľ. Prípadom sa začala zaoberať polícia. V stredu ráno zatkli zlodejov. Tušenie majiteľa psov sa potvrdilo. V neďalekom lese však čakal na policajtov otrasný pohľad. Pohodené časti zvierat, ako aj koža strhnutá z tiel psov naznačovala krutú smrť zvierat. „Psožrúti“ ich pravdepodobne zabíjajú údermi sekerou do hlavy a následne podrežú. Zatknutí muži sa však nijako nebránili. "Psov jeme. Počas hľadania pozostatkov tiel psov, ktoré zlodeji z družstva ukradli sa našlo početné množstvo iných lebiek a koží zvierat. Ide o dôkaz toho, že psy sú v osade hlavným pokrmom.
V Krompachoch Rómovia jedia psov, to je pravda," povedala starostka Iveta Rušinová. Krompachy majú okolo 8,5 tis. obyvateľov a podľa primátorky nemajú rómske osady, ale niektoré ulice obývajú Rómovia. Starostka dodala, že miestni Rómovia kradnú psy aj z dvorov. "Tu je problém mať psa."
Prečo sú Cigáni všade nenávidení
Sloboda zvierat ponúka obciam odchyt a sterilizovanie, príp. kastráciu túlavých psov i mačiek. Jeden takýto zákrok stojí Slobodu zvierat 45 eur, táto cena však platí len do vzdialenosti 80 km od Bratislavy, so vzdialenosťou sa zvyšujú cestovné náklady. Nie každá obec je ochotná riešiť to takýmto spôsobom a zabezpečujú si len odchyt a likvidáciu zvierat. "Keď nás niekto osloví, sme ochotní pomôcť, nájsť spôsob a čas," povedala dnes na tlačovej besede inšpektorka Slobody zvierat Romana Březinová. Ako uviedla, nestačí zvieratá len chytiť, ale je potrebné ich aj vykastrovať či sterilizovať. Inak hrozí, že do troch rokov tam bude opäť podobná situácia s túlavými zvieratami. "My sme špecifikovali projekt na tieto komunity, lebo odtiaľ ide najväčšie množstvo nekontrolovateľného rozmnožovania v určitej lokalite. Začali sme projekt ponúkať mestám a obciam," povedal Březinová. Uviedla, že Sloboda zvierat financuje zákroky len z darov. "Nemáme toľko finančných možností, aby sme mohli mestám a obciam čistiť tieto lokality bezplatne," povedala. Obce sa podľa nej v prípade výskytu túlavých zvierat obrátia na šarhov, ktorí svoju činnosť robia na živnosť. Podľa Březinovej však starostovia neoverujú, či odchytené zvieratá ponechávajú v 60 dennej karanténe. "Osud tých zvierat sa už potom nedá zistiť, ale podľa našich informácií je veľmi krutý a ich vraždenie je brutálne," povedala Březinová, ktorá tvrdí, že šarhovia zvieratá odvážajú do Krompách.
Projekt na riešenie nekontrolovateľného rozmnožovania psov v rómskych osadách, ktorý vypracovala Sloboda zvierat, spočíva v odchyte zvieraťa, v jeho prevoze do útulku, vo vyšetrení veterinárom, v zaočkovaní proti infekčným chorobám a besnote. Nasleduje kastrácia alebo sterilizácia a návrat do pôvodného prostredia. "Životaschopné jedince, ktoré treba len takto ošetriť, vraciame do rómskej komunity, čím zabezpečíme, že títo ľudia svojho psa majú pri sebe, nemajú tendenciu si zháňať nekastrované zviera. Nie je tam už potom taký predpoklad nekontrolovateľného rozmnožovania bezprizorných zvierat," informovala Březinová. Dodala, že takto ošetrené zvieratá vedia aj sledovať, lebo ich označujú čipmi a niekoľko rokov ich vedia aj revakcinovať a odčerviť. Projekt aplikovali v Bratislavskom samosprávnom kraji v obci Plavecký Štvrtok. Vedenie kraja naň prispelo sumou 2 000 eur a pripájajú sa aj ďalší sponzori.
