Slovenský kopov je jediné národné poľovnícke plemeno Slovenska a patrí medzi najznámejšie duriče v strednej Európe. Toto plemeno sa historicky využívalo na lov diviačej zveri vďaka svojej odvahe, vytrvalosti a vynikajúcemu čuchu. Pôvodný kopov bol robustnejší a väčší než dnes, čo mu pomáhalo prenikať ťažkým horským terénom. V 20. storočí sa kynológovia Koloman Slimák, Andrej Renča a František Siget rozhodli prispôsobiť kopova slovenským lesom, čo vyústilo v súčasný vzhľad a veľkosť plemena. Úlohou slovenského kopova je predovšetkým nájsť, duriť a hlásiť diviačiu zver. Tomu sa podriaďuje aj výcvik.
Pol storočia uplynulo, čo Medzinárodná kynologická organizácia FCI uznala štandard nášho národného plemena, ktoré sa dnes zaraďuje medzi najrozšírenejšie v poľovníckej praxi. Vďaka svojmu temperamentu, vytrvalosti, odvahe a vynikajúcemu čuchu sa slovenský kopov využíva najmä pri love diviakov, uplatňuje sa však aj pri dohľadávaní postrelenej jelenej a srnčej zveri.
Rozdiely medzi jedincami a úloha výcviku
Vo vnútri plemena sa v povahe jednotlivých psov i sučiek nachádzajú rozdiely: niektoré prehľadajú celý revír, okamžite vystavia a vytrvalo hlásia diviaka, iné postupujú komótnejšie a zver hľadajú na kratšiu vzdialenosť. S miernejšími kopovmi sa pracuje ľahšie, s ostrejšími zložitejšie, ale šikovný výcvikár si poradí aj so zdanlivo beznádejným prípadom.
Výchovu a výcvik najlepšie začať v útlom veku. „Ja vodím do hory už trojmesačné šteňatá spolu so staršími psami. Od štyroch až piatich mesiacov ich beriem aj do oplôtka, aby sa neskôr nebáli diviakov. Nepovažujem za vhodné čakať, kým dosiahnu rok. Je to podobné, ako keď dáte dieťa do škôlky a do školy potom prichádza už ostrieľané,“ hovorí skúsený chovateľ a výcvikár Milan Vetrák.
Alfa a omega poľovníckeho výcviku je práca na umelo založenej stope. Nie každý pes inklinuje k týmto činnostiam, avšak pri správnom vedení pochopí, čo od neho majiteľ očakáva. Slovenské kopovy dobre vypracúvajú aj stopy staré až dvadsaťštyri hodín. Na vlaňajšej súťaži duričov bol postrelený jeleň, ktorý prešiel takmer 700 metrov bez farby. Keď sme na šestnásťhodinovú stopu nasadili Kiku od Kmeťa, jeleňa krásne dohľadala.
Oblasť dohľadávania a hlásenia zveri je kľúčová. Slovenský kopov pracuje v revíri samostatne, zver nielen nájde a vydurí, ale neraz aj vytlačí na strelca. Ak máte bojazlivejšieho psa, odporúča sa zobrať ho do diviačieho oplôtka spolu s odvážnejším kamarátom, aby si posilnil sebavedomie.
Disciplíny a výcvikové disciplíny
Disciplíny v rámci výcviku zahŕňajú vodenie psa na remeni, vedenie popri pletive, aby neodbehol, a nácvik, ktorý sa deje už vo veku 6-8 týždňov. Potrebné sú aj nácviky hlasitosti na stope a výcvik hlásenia. Na skúškach duričov sa posudzujú disciplíny: hľadanie, durená diviača, hlasitosť, odvaha a čuch. Preskúšania odvahy prebiehajú vo vybraných oplôtkoch po dobu 10 minút a môžu sa opakovať dvakrát. Pre získanie chovnosti musí každý jedinec absolvovať DNA test a bonitáciu z exteriéru.
Na skúškach duričov platí rovnaký poriadok ako u ostatných plemien duričov, vrátane výstav. Existujú aj špeciálne skúšky duričov, ktoré overia odvahu v diviačom oplôtku a na druhý deň dohľadávajú zver na umelej stope.
Chyby vo výcviku, ktoré sa najčastejšie objavujú, zahŕňajú málo času stráveného v revíri alebo nedostatočné vedenie psa do oplôtku, čo môže viesť k bojazlivosti alebo neochote k práce. Odporúča sa nočné stopovačky a postupné navyšovanie nárokom na odvahu a samostatnosť.
Príklady z praxe a riešenie problémov
Trojročný kopov na konci stopy nehlási zver a začne ju trhať - nie je to problém, diviak dohliadaný a hlásený neskôr môže stať sa. Štvoročná sučka po zranení diviakov môže potrebovať čas a pomalý návrat do oplôtka a odvahy. Desiatmesačný kopov dohľadával zhasnutého diviaka až do príchodu majiteľa; ak pes zrazu vrčí alebo hreší na majiteľa, treba zasiahnuť a jasne ukázať, že vodcom je majiteľ.
U problémov s útekom psa zo dvora sa odporúča viac pohybu a pravidelné návštevy revíru, spolu s opletím dvora a jasnou hierarchiou v "svorke".
Úprava podmienok chovnosti
Úprava podmienok chovnosti u slovenského kopova vychádza z úrovne súčasného chovu a kvality jedincov predvádzaných na skúškach a výstavách. Cieľom je zlepšiť pracovné vlohy plemena a zároveň zachovať exteriérové znaky. Do chovu budú môcť vstúpiť aj jedince so širším hodnotením SD, čo predtým bolo možné len s ohodnotením SD. Vzniká nový rámec, ktorý má zabezpečiť stabilitu a lepšie pracovné vlastnosti plemena, bez hrubých exteriérových chýb.
Z vlastných skúseností autorov vyplýva, že posúdenie psa na výstave je často subjektívne a závisí od rozhodcov. Zmeny by mali viesť k tomu, aby pracovne výborný jedinec získal primerané ohodnotenie aj pri exteriérových parametroch, čím sa podporí jeho zaradenie do chovu. Okrem toho sa zvažuje zavedenie povinného DNA testovania ako základ pre zachovanie čistoty genetického materiálu plemena.
Prierez z histórie a súčasnosti
Slovenský kopov prešiel dlhou cestou od 30. rokov 20. storočia, kedy bol vybraný typ duriča strednej veľkosti, cez prvú chovateľskú prehliadku v Banskej Bystrici (1936) až po organizovaný chov a ustálenie typu v 50. rokoch a uznanie FCI v roku 1963. Základom dnešného chovu je 26 jedincov z prvej etapy šľachtenia, ktoré položili základy širokej chovateľskej základne.
Slovenský kopov je považovaný za najrozšírenejšieho duriča na Slovensku s výbornými pracovnými vlastnosťami: odvážny, inteligentný, temperamentný a vytrvalý. Jeho stavba tela je obdĺžnikového tvaru s širokou hruďou a tmavými očami, čo zodpovedá jeho loveckému účelu. Z vyše storočia skúseností vznikla povaha psa, ktorý je výborným pomocníkom pre pána, verným a ochotným dohliadať zver aj v náročných terénoch.
Praktické tipy pre chov a výchovu
Slovenský kopov potrebuje veľa priestoru a pohybu. V byte potrebuje útulný brloh a pravidelný kontakt s pánom. Na vidieku by mal mať koterec a ochranu pred nepriaznivými podmienkami. Chov musí zohľadňovať etické a šľachtiteľské zásady so zdôraznením pracovnej hodnoty plemena.
Výchova musí byť láskavá, ale dôsledná a spravodlivá. Ak sa výcvik nedarí, treba ho prerušiť a zamerať sa na nápravu s jasným vedením a hierarchiou. Pes potrebuje duchovný aj fyzický pohyb, a bez toho môže mať deštruktívne sklony pre nudu.
Bonitácia z exteriéru je od 12 mesiacov a zahŕňa vyšetrenie bedrových kĺbov a ďalšie exteriérové atribúty. Mechanické chyby sú neprípustné do chovu, a na získanie chovnosti musí jedinec absolvovať DNA test. Skúšky duričov pozostávajú z disciplín Hľadanie, Durenie (diviak), Hlasitosť, Odvaha a Čuch, s preskúšaním odvahy vo vybraných oplôtkoch.
Vedľajšie poznámky: tréning dohľadávania postrelenej zveri je dôležitý a dobre zapracovaný kopov vie dohľadať akúkoľvek zver. Pri nesprávnom správaní počas dohľadávania treba okamžite zasiahnuť a potvrdiť, kto je vodcom „svorky“.