Slovenský kopov a slovenský hrubosrstý stavač: história, charakteristika, štandard, chov, starostlivosť, výcvik, zdravie, využitie

Predok dnešných vlkov a našich psov bol v praveku považovaný za prirodzenú súčasť prírody, skvelého lovca a výborného taktika. Vlkov si osvojili a časom začali krížiť medzi sebou jedince, ktoré im boli rôzne nápomocní. A keďže o vlkoch vedeli, že sú veľmi dobrí lovci, začali tieto krížence používať k lovu zveri. Zo začiatku mali psy pravdepodobne za úlohu zver vystopovať, nájsť, vyštvať z úkrytu, zdržať alebo vyhnať naproti lovcom, ktorí zver dobili.

Najstaršie formy lovu a prvé formy poľovných psov zahŕňali chrty a duriče; chrty boli využívané na rýchlosť a dohľad na otvorenom priestranstve, duriče na získavanie a vystavenie zveri. Niektoré plemená vznikali upevňovaním žiaducich znakov predchodcov; plemená vznikali podľa spôsobu lovu a prostredia.

História a vývoj plemien a ich kategórie

Najstaršie známe popisy poľovných psov pochádzajú zo staroveku. Xenofón (430-353 pred n. l.) v Kynegetikos rozdeľoval psy na kastorské a líščie a rozoznával rôzne typy stopovania. Neskôr Caio De Canibus Britannicis (1570) a neskoršie diela Carl Linnaeusom či Buffonom popísali a systematizovali plemená. Duriče a stavače, spojené s pohybom na medzinárodnej scéne, sa formovali aj v európskych krajinách počas 7. až 5. storočia pred n. l., pričom sa rozšírili do viacerých regiónov.

V polovici 19. storočia nastal významný medzník: Mendlove zákony dedičnosti, vznik Kennel Clubu v Anglicku a prvé výstavy psov; plemená sa začali stabilizovať. Vývoj plemien pokračoval cez stavbárske typy (stavače) a duriče, pričom chrty a stavače sú považované za najstaršie poľovné skupiny. Zvlášť dochovalo sa množstvo tradičných typov, ktoré neskôr tvoria základ moderných plemien.

Slovenský kopov a slovenský hrubosrstý stavač majú špecifické historické korene v strednej Európe. Slovenský kopov je jediné národné plemeno na Slovensku a vznikol z histórie duričov s jasnými znaky a vôňou zveri; prvá plemenná kniha a štandard sú späté s bunkou histórie slovenského kynologického sveta. Slovenský hrubosrstý stavač vznikol v 40. rokoch 20. storočia a jeho chovateľský Klub bol založený neskôr; ide o stredne veľkého stavača s vytrvalosťou a výraznou ochranárskou ochotou, určeného pre spoločné poľovačky a beh na stopu.

Životný cyklus a vzhľad plemien

Slovenský kopov je stredne veľký, s obdĺžnikovým telom, čiernou s pálením, s hustou srsťou a kefkou na chvoste. Výška v kohútiku: psy 45-50 cm, sučky 40-45 cm; hmotnosť 15-20 kg. Hlava je primeraná k telu, nos čiernej farby, oči mandľového tvaru, končatiny silné a labky oválne. Plemeno je temperamentné, vytrvalé a inteligentné, s výrazným loveckým pudom a silným putom k pánovi. Je spoľahlivé, ale vyžaduje dôsledný výcvik a dostatok fyzickej i mentálnej stimulácie.

Slovenský hrubosrstý stavač je stredne veľký, s hustou hrubosrstou srsťou a tmavými znaky; farba šedozeleno sivej so sivými odtieňmi. Výška v kohútiku približne 52-60 cm, v porovnaní s kopovom je to robustnejšie telesné osadenie a dlhšia srsť. Povaha je vyrovnaná, veľmi aktívna a vytrvalá; chov je zameraný na multi-použitie: voda, stopy, dohľadanie a prinesenie zvery. Využitie: poľovný pes, stavač.

Slovenský kopov a SHS majú spoločné niektoré charaktery - potrebu správneho vedenia a pravidelného pohybu. SHS, hoci pôsobí ako ostrý, zároveň je veľmi priateľský k rodine; kombinácia výdrže a lojality robí zo psa spoľahlivého partnera pri športe i v domácnosti. Majú tiež medzinárodnú pozíciu vo výstavnom a skúšobnom živote kynológie.

Využitie a klasifikácia

Poľovný pes je štvornohý pomocník pri love; v súčasnosti sú plemená zoradené v rámci FCI do skupín a sekcií. Slovenský kopov patrí do skupiny duričov (patriace aj medzi prvé a najstaršie typy poľovných psov) s konkrétnymi znakmi pre prácu na zveri. SHS patrí do skupiny stavačov; slovenský kopov do skupiny 1 - duriče a príbuzné plemená. Slovenský hrubosrstý stavač patrí do skupiny 6 - duriče, farbiari a príbuzné plemená, sekcia 1 - stavače. Oficiálne uznania a štandardy sú v súlade s dokumentáciou FCI a národných klubov.

V praxi sa poľovný pes využíva na dohľadávanie a vystavenie zvery, prácu v lese a vode, a tiež na ochranu pohraničia či majetku. V minulosti sa stretol s rôznymi spôsobmi lovu, od otvorených priestorov až po práce v druhoch zveri so zmenou poľovníckych praktík, čo viedlo k formovaniu moderných plemien s jasnými úlohami.

Chov a kvalifikácia

Chov poľovných psov je regulovaný zákonmi a vyhláškami; napríklad vo Vyhláške Ministerstva pôdohospodárstva SR č. 344/2009 Z. z. sú uvedené plemená upotrebiteľné pri love určitých druhov zveri a definované skúšky poľovnej upotrebiteľnosti. Spoločné poľovačky sa tradične realizujú s menšími duričmi, ktoré zvládnu prácu v rôznych terénoch bez narušenia zveri. Dôležité je dodržiavať pravidlá, aby sa dosiahlo etické a efektívne lovenie.

Starostlivosť o výcvik zahŕňa socializáciu, kontakt s prírodou, prax v prirodzenom prostredí a postupný rozvoj disciplíny. Mladé jedince potrebujú socializáciu a skúsenosti s ľuďmi a prostredím, pričom je potrebné vyberať vhodné lokality pre tréning a rešpektovať citlivé obdobia ročných cyklov a hniezd. Na vôdzke alebo v špeciálne vyhradených častiach revíru je možné vykonávať výcvik bez rušenia zveri.

Starostlivosť a zdravie

Starostlivosť o srsť u kopova a SHS je relatívne jednoduchá: pravidelné kefovanie 1-2× týždenne a počas línania častejšie; uši a zrak sa kontrolujú denne; očné okolie čistiť špeciálnymi prostriedkami. V prípade potreby je vhodné robiť pravidelnú kontrolu zubov a chlpov, a venovať pozornosť kliešťom a parazitom v letnom období. Zdravie kopova zahŕňa najmä problémy pohybového aparátu (dysplázia lakťov a bedier), ktoré môžu vyžadovať dopĺňanie kĺbovej výživy a pravidelnú prevenciu. SHS typicky vykazuje vysokú odolnosť a zdravie, no aj tu treba dbať na skúšobné a tréningové nároky na organizmus psa.

Pri starostlivosti o potravu je dôležité zohľadniť aktivitu psa a jeho vek. Granulované krmivo s vysokým obsahom mäsa a nízkym podielom obilnín je preferované pre pracovného psa; pri BARF strave je potrebné vyvážené zloženie dávky so všetkými potrebnými živinami. Správne kŕmenie ovplyvňuje kondíciu, energiu a zdravie psa.

Poradenstvo pri výbere a etika

Pri výbere chovateľa je dôležité overiť členstvo v kynologických kluboch, vizuálnu a sociálnu skúsenosť s prostredím, prítomnosť súrodencov a rodičov a podpovolenia na kúpu šteniatok; seriózny predajca má na mysli kvalitu a zdravie psa a poskytuje primerané zmluvné podmienky. V útulkoch alebo prostredníctvom spolkov môžu byť dostupní starší jedinci s vhodnou adaptáciou a skúsenosťou. Drahé sú aj riziká zakúpenia šteniatka od neoverených predajcov, pretože to môže viesť k zdravotným a sociálnym problémom.

Jazvečík a jeho paralely s výcvikom

Jazvečíky, hoci menšie, predstavujú ďalšiu kapitolku v histórii poľovných psov, s špecifickým typom srsťi a telesnou stavbou. Pôvodne boli chované na lov líšok a jazvecov, čo im dáva charakteristickú vytrvalosť a sústredenie. Výchova jazvečíka vyžaduje trpezlivosť, dôslednosť a empatiu; voľný pohyb je možný len u špičkových, spoľahlivo vycvičených jedincov. Jazvečík si vyžaduje pevný režim, pravidelné cvičenia, aporty a triky pre duševné stimuly; je potrebné ho viesť od šteňaťa k spoločnému súžití s rodinou a deťmi, pričom treba dávať pozor na ochranu chrbta a kĺbov kvôli jeho telesnému pomeru.

Nástroje výcviku a výskyt plemien v praxi ukazujú, že pohyb a práca v teréne s vhodnou voľbou plemena prináša efektívny a etický lov. Spoločné poľovačky sú založené na histórii a tradícii a vyžadujú zodpovedný prístup zo strany chovateľov a užívateľov revírov.

Pod vedením skúsených kynológov a dodržiavaním etických pravidiel možno dosiahnuť, aby poľovný pes plnil svoje úlohy eticky a bezpečne. Dôležité je mať vyvážený prístup medzi potrebou praxe v prirodzenom prostredí a ochranou zveri a prostredia, pričom zákonné normy sú cestou k udržiavaniu tradičných hodnôt poľovnícka etika a zodpovedný prístup k zvieratám.

tags: #slovensky #polovnicky #pes