Slovenský kopov: Štandard národného plemena

Slovenský kopov je národné plemeno psa s bohatou históriou a presne definovaným štandardom, ktorý určuje jeho vzhľad, vlastnosti a využitie. Jeho dnešná oficiálna podoba je stanovená štandardom FCI č. 244.

V predošlom článku sme sa venovali pôvodu a histórii nášho národného plemena - slovenského kopova. Jeho pôvod siaha stáročia dozadu na územie Slovenska, hoci nie v presnej dnešnej podobe. V minulosti sa poľovníci zameriavali predovšetkým na jeho poľovnícke vlastnosti, ako je hlasité a vytrvalé prenasledovanie zveri, prípadne jej zastavenie a držanie na mieste aj niekoľko hodín. Jednotný štandard, výška a sfarbenie boli iba druhotné, nevýznamné vlastnosti. V porovnaní s dnešným kopovom uprednostňovali sa skôr vysokonohé a telesne silnejšie jedince, ak to, samozrejme, nebolo na závadu ich vytrvalosti. Ako mnohé plemená, mal aj kopov sprvu veľkú variabilitu predkov, rozdielnych veľkosťou i odchýlkami vo sfarbení. Prvé písomné zmienky o kopovoch sú zo 17.-18. storočia a zakazovalo sa ich krížiť s inými psami. To naznačuje, že už vtedy boli snahy o zachovanie čistoty rasy kopova a dôvodom bolo isto jeho vynikanie nad ostatnými plemenami. Od začiatku cieľavedomého chovu slovenského kopova v roku 1936 prešiel jeho vývoj niekoľkými etapami. Prvý významný medzník už v začiatkoch šľachtenia spočíval vo výbere genotypovo vhodných jedincov pre budúci kontrolovaný chov. Druhá etapa šľachtenia kopova spočívala v selekcii potomstva a výbere najvhodnejších potomkov, ktoré prenášali požadované vlastnosti. Túto etapu môžeme nazvať aj etapou overovania genotypu rodičov a následne aj potomkov. Slovenský kopov je jediné plemeno duriča, ktoré vzniklo na území Slovenska. Je to slovenské národné plemeno a je veľmi múdre. Kopov je výborný poľovný durič a farbiar. Prvé kopovy boli oproti dnešnému typu vyššie a silnejšie. Presadzovala sa predovšetkým vlastnosť na stope a vytrvalé prenasledovanie a blokovanie zveri. Neskôr sa začína, vzhľadom na špecifické podmienky našich lesov, presadzovať menší typ duriča, no pri zachovaní fyzickej sily a odvahy. Prvé zápisy do plemennej knihy a vydávanie rodokmeňov sa začalo od roku 1940, keď sa založila Slovenská plemenná kniha psov. V roku 1963 FCI uznala slovenského kopova ako duriča.

Celkový vzhľad

Slovenský kopov je ľahšej stavby tela, ale pritom pevnej kostry obdĺžnikovitého tvaru. Vždy čierny s hrdzavohnedým až mahagónovým pálením na pyskoch, nad očami, vnútornej strane ušníc, končatinách, spodnej strane chvosta a na zadku. Srsť je stredne dlhá s hustou podsadou.

• Výška súk v kohútiku: 40-45 cm
• Výška psov v kohútiku: 45-50 cm
• Hmotnosť: 15 až 20 kg

Vlastnosti

Odvážny temperamentný pes, dostatočne silný, prispôsobený pre vnikanie do lesných húštin. Dokáže niekoľko hodín hlasito sledovať čerstvú stopu. Vyniká smelosťou a vytrvalosťou. Má výborný čuch a neobyčajne vyvinutý orientačný zmysel. Je to inteligentný, temperamentný a ostrý pes, preto poľuje najmä na diviaky. Výborný nos ho predurčuje na dohľadávanie všetkej raticovej zveri, kde sa dokáže vyrovnať aj farbiarom. Pre svojho pána je však výborným pomocníkom a je absolútne spoľahlivý pokiaľ je pod vedením svojho pána, zároveň dokáže byť agresívny a obranársky pokiaľ ide o jeho obranu, a pokiaľ je k tomu vyprovokovaný. Svojmu pánovi je slovenský kopov oddaný ako pri love tak aj pri odpočinku. Priateľsky a prítulne sa správa aj k jeho rodine. Potrebuje aj kontakt so svojimi ľuďmi. Dá sa však povedať, že je psom jedného pána. K cudzím sa správa nedôverčivo. K zvieratám ktoré s ním žijú od malička prijíma dobre a ochraňuje ich pred cudzími. Dobre vedený pes je deťom výborným kamarátom a ochrancom. K prejavom detí býva pomerne tolerantný.

Použitie

Prednostne sa používa na lov diviačej zveri ako durič. Vhodný je na individuálny aj spoločný lov, prehľadáva malé aj veľké húštiny. Ako durič pracuje na veľkom priestore. So záujmom hlasito sleduje aj stopy inej zveri (jelenej, danielej, muflonej, srnčej, zajačej, medveďa, rysa, líšky, mačky…). Osvedčil sa aj na dohľadávanie postrelenej zveri. Vhodný je do podhorských a horských revírov, ale aj do rovín. Osrstením vyhovuje aj pre poľovanie na snehu. Slovenský kopov je veľmi aktívny, a preto potrebuje dostatok pracovného vyťaženia. Okrem lovu ho však nič iné neuspokojí.

Hlava

Primerane veľká. Nos: vždy čiernej farby, primerane veľký, nozdry mierne otvorené, koniec nosa mierne zašpicatený. Nos rovný, v pomere k lebke primerane dlhý, nie príliš široký. Pysky sú kratšie, priliehajúce, neprevísajú, sú tenké so zreteľným kútikom. Čeľuste: pravidelné, pevné, s dobre vyvinutým úplným chrupom. Lebka: mierne zaokrúhlená na temene, obdĺžnikového tvaru, zreteľné nadočnicové oblúky. Badateľná čelná ryha s hmatateľným tylovým výstupkom. Čelový sklon asi 45°. Smer pozdĺžnych osí nosového chrbta a lebky je približne rovnobežný. Oči: prezrádzajú živosť a odvahu. Sú hlbšie vsadené, tmavé, mandľovitého tvaru. Očné viečka sú vždy čierne. Uši: sú nasadené kúsok pod rovinou oka, priliehavé, zaokrúhlené, stredne dlhé.

Krk

Dobre nasadený, nesený v uhle asi 135°, kratší, svalnatý, bez voľných záhybov kože.

Predné končatiny

Plece a rameno kratšie, dobre vyvinuté a svalnaté. Ramenný uhol tvorí asi 110°. Predlaktie smeruje kolmo dolu a je suché. Zápästie je krátke, záprstie taktiež kratšie, mierne sklonené. Labky sú oválne, prsty dobre klenuté. Pazúry vždy čierne a silné. Vankúšiky na labkách vždy tmavé, dobre vyvinuté.

Trup

Hruď: široká, dobre vyplnená. Hrudník: stredne hlboký, mierne široký a dlhý. Rebrá: oblúkovité, šikmo nasadené. Chrbát: rovný, stredne dlhý. Bedrá: kratšie, dostatočne široké, pevné, svalnaté. Brucho: a slabiny mierne vtiahnuté. Zadok: kratší, stredne široký a zaoblený.

Zadné končatiny

Stehno: dostatočne široké, primerane dlhé a svalnaté. Holeň: široká, primerane dlhá, dobre osvalená. Päta: asi 15 cm vysoká, mierne široká. Pätový uhol asi 150°. Priehlavok a predpätie: je dlhé asi 8 cm. Smeruje mierne dopredu. Je bez vlčích pazúrikov. Labky: oválne, prsty uzatvorené a dobre klenuté. Vankúšiky prstov dobre vyvinuté, tmavej farby.

Chvost

Nasadený o niečo nižšie, ako je rovina chrbta, primerane silný, ku koncu sa zbiehajúci. Siaha po pätový kĺb. V pokoji je nesený zvisle dolu, v akcii šabľovito hore v uhle asi 150°.

Osrstenie

Srsť je 2 až 5 cm dlhá, stredne hrubá, priliehavá a hustá. Na chrbte a chvoste dlhšia. Podsada hustá, najmä v zimných mesiacoch, nesmie chýbať ani v lete. Srsť kopova nie je nijak náročná na starostlivosť. Postačí ju raz týždenne vyčesať. V období pĺznutia je táto potreba častejšia.

Pokžka

Tmavá až čierna, priliehavá, bez voľných záhybov.

Chôdza

Vyrovnaná, živá.

Chyby

Vyššia postava ako predpisuje štandard, iné sfarbenie ako čierne, biele znaky, nepresné ohraničenie kresby.

tags: #slovensky #kopov #standard