Slovenský kopov sa na území Slovenska choval niekoľko storočí, hoci nie presne v dnešnej podobe. V minulosti poľovníci zameriavali jeho poľovnícke vlastnosti na hlasité a vytrvalé prenasledovanie zveri, prípadne ju zastaviť a držať na mieste aj niekoľko hodín. Jednotný štandard, výška a sfarbenie boli vždy druhoradé a nevýznamné vlastnosti; dôležitejšia bola jeho schopnosť duriť a pracovať na veľkom priestore.
Na začiatku šľachtenia kopova bola snaha ustáliť značnú variabilitu psov, len postupne sa začala dostávať do čoraz konkrétnejšej podoby. Pôvodná výška týchto psov bola od 40 do 65 cm, s prevládajúcim čiernym sfarbením a s hrdzavohnedým pálením, prechádzajúcim často do čierneho. Boli tu však určité spoločné znaky, ktoré mohli byť základom pre vyšľachtenie nového plemena.
Prvé písomné zmienky o kopovoch sú zo 17.-18. storočia a zakazuje sa v nich ich kríženie s inými psami. To naznačuje, že už vtedy boli snahy o zachovanie čistoty rasy kopova a dôvodom boli isto jeho prednosti pred inými plemenami. Na Slovensku sa v priebehu stáročí vytváral obraz plemena, ktoré cez šľachtiteľskú prácu prešlo viacerými fázami až k dnešnému štandardu.
Vývoj a ustálenie typu
Na Slovensku sa jeho jednotný typ chovu začal formovať okolo roku 1915, k čomu napomohla aj snaha ustáliť výšku na 50 cm kvôli účelom naháňania zveri. Za začiatok novodobého šľachtenia možno považovať rok 1936, v ktorom bol usporiadaný prvý chovný zvod kopovov v Banskej Bystrici a vybrali sa prvé chovné jedince pre budúci kontrolovaný chov. Prvé zápisy do plemennej knihy a vydávanie rodokmeňov začali v roku 1940. Postupom času sa zrodila dedikovaná organizácia chovu a štandardizácia exteriéru a práce duriča.
V roku 1963 Medzinárodná kynologická federácia uznala slovenský kopova ako samostatné plemeno. Základ dnešného chovu vychádza z 26 jedincov vybraných v prvej etape šľachtenia (14 psov a 12 suk), čo vytvorilo širokú chovateľskú základňu. V priebehu ďalších desaťročí boli prvé výsledky šľachtenia potvrdené a plemeno sa etablovalo ako výnimočné duričské plemeno s dlhoročnou tradíciou.
Forma a vzhľad
Slovenský kopov je stredne veľký, ľahko stavěný honič s obdĺžnikovým telom, čiernou srsťou a výrazným pálením. Výška v kohútiku: psy 45-50 cm, suky 40-45 cm; hmotnosť 15-20 kg. Telo je ľahšie, ale s pevnou kostrou a typickým obdĺžnikovým rámcom. Hlava je mierne klenutá s výrazným tylovým výstupkom; nos je čiernej farby a koniec nosa je mierne zašpicatený. Oči sú mandľového tvaru, tmavé a hlbšie uložené; ušné boltce sú priliehajúce a stredne dlhé. Plece a rameno sú kratšie, ale dobre vyvinuté a svalnaté, ramený uhol okolo 110°. Chrbát je rovný, bedrá kratšie a pevné. Chvost sa v pokoji nesie zvislo a v akcii šabľovito nahor; srsť 2-5 cm dlhá, na chrbte a chvoste dlhšia, podsada hustá najmä v zimných mesiacoch, ale aj v lete nesmie chýbať.
Farebné označenie: vždy jednofarebné - čierne s pálením, bez bielych znakov alebo odchýlok v ohraničení kresby. Z dobrého exteriéru a robustnej konštitúcie vyplýva jeho schopnosť vnímať terén a uchovať si medziplanú výkonnosť v horských revíroch aj na rovinách.
Povaha, temperament a využitie
Slovenský kopov je inteligentný, temperamentný a ostrý pes s výrazným orientačným zmyslom a výborným čuchom. Má obdivuhodnú schopnosť vytrvalo sledovať teplú stopu celé hodiny a s radosťou ju hlási. Na stope je hlasný a vyznačuje sa značnou ostrosťou, preto sa v domovine používa najmä na lov čiernej a škodnej zveri. Je odvážny, silný, tvrdohlavý, neúnavný a nezávislý, no ku svojmu vodcovi je lojálny a ku svojej rodine veľmi milý a prítulný. Je dobrý strážca a spoľahlivý pri dohľadávaní postrelenej zveri.
Využíva sa ako durič v individuálnych aj skupinových lovoch, prehľadáva malé aj veľké húštiny a dokáže pracovať na veľkom priestore. Je vhodný do podhorských aj horských revírov, ale aj do rovín. Charakteristikou plemena je potreba dôsledného vedenia a pravidelného fyzického aj psychického vyťaženia. Výcvik býva náročnejší, pretože kopov môže byť tvrdohlavý; vyžaduje majiteľa s dôsledným a spravodlivým prístupom. Ku svojej rodine je spoľahlivý a tolerantný k deťom, s ktorými vyrasta, a k ostatným domácim zvieratám sa správa pomerne dobre.
História a význam slovenskej kynológie
Slovenský kopov je jedinečné národné plemeno, ktoré vzniklo na širokom genetickom základe domáceho chovu. V histórii slovenského šľachtenia zohrávali kľúčovú úlohu aktívni chovatelia a kynológovia, ktorí postupne budovali exteriérové a pracovné štandardy. Začiatky formálneho uznávania a zapísania do plemennej knihy sú spojené s významnými míľnikmi: de facto prvé chovateľské prehliadky v 30. rokoch 20. storočia, založenie Klubu chovateľov duričov, vznik plemenej knihy v roku 1940 a neskôr uznanie FCI v roku 1963. Po druhej svetovej vojne nasledovalo ďalšie upevnenie typu a rozvoj chovateľských staníc, ktoré viedli k dnešnému stabilnému a uznanému plemenu.
Slovenský kopov je dnes najrozšírenejším duričom na Slovensku, často chovaným v horských lesných revíroch a na ťažšie prístupných terénoch. Jeho pôvod a vývoj sú svedectvom trvalého záujmu poľovníckej komunity o čistotu rasy a zachovanie vysoce efektívneho pracovného psa, ktorý je perfektne adaptovaný na miestne podmienky.
Šľachtiteľský proces a súčasný stav
Prvé šľachtiteľské kroky zahŕňali výber genotypovo vhodných jedincov a postupné zúženie genetickej variability, pri čom sa sústredila na kvalitu a pracovné vlastnosti. Etapy šľachtenia zahŕňali výber jedincov pre budúci kontrolovaný chov, následnú selekciu potomstva a postupné kríženie vybraných populácií až po stabilizáciu plemena. Dôležitým míľnikom bolo zníženie výšky kopovov a zavedenie štandardov, ktoré zodpovedajú potrebám poľovníctva a ochrany zveri. Základ dnešného chovu vychádza z ôsmich desiatok psov a suô, pričom súčasný stav chovu a kontroly potvrďujú vysokú kvalitu a pracovnú vhodnosť plemena.
V súčasnosti sa kluby a organizácie sústreďujú na udržiavanie genetickej rozmanitosti a na zachovanie exteriéru aj prenosných vlastností do budúcich generácií, s dôrazom na praktické využitie v poľovníctve a ochrane zveri v rôznych terénoch. Dôležité je aj kontinuálne preverovanie povahy, temperamentu a schopností psa v štandardizovaných skúškach a bonitáciách.
Chov a starostlivosť
Starostlivosť o srsť slovenského kopova je relatívne jednoduchá. Srsť je krátka až 2-5 cm, vyžaduje pravidelné česanie 1-2× týždenne a častejšie počas sezónneho línania. Previsnuté uši je potrebné kontrolovať a príležitostne čistiť ušnými prípravkami. Okolie očí je vhodné čistiť a odstraňovať karpín, prípadne používať očné roztoky. Kopov potrebuje dlhé prechádzky a pracovné vyťaženie, aby bol šťastný a vyrovnaný. Celoročné ubytovanie vonku je možné, ak je zabezpečená teplá búda a ochrana proti poveternostným výkyvom. Je dôležité dbať na správnu dĺžku pazúrikov a pravidelne kontrolovať telo psa po výkonoch v lese či poľovačkách, aby sa predišlo poraneniam a kliešťom.
V strave je možné zvoliť komerčné granule s vysokým podielom mäsa a nízkym obsahom obilnín, alebo prirodzenú stravu (BARF) s dobrou vyváženosťou vitamínov a minerálnych látok. Pri veľkej pracovnej záťaži je potrebné zvoliť výživné krmivo; v pokojových obdobiach se odporúča menej kaloricky bohaté krmivo. Šteňa potrebuje kvalitné krmivo s potrebnými živinami na správny rast a vývoj. Pri výcviku je nutné zohľadniť, že kopov je tvrdohlavý a potrebuje dôsledného a spravodlivého majiteľa, ktorý vie poskytnúť dostatok fyzickej aj mentálnej stimulácie.
Bonitácia, skúšky a zápisy
Bonitácia exteriéru predstavuje jedným z kľúčových krokov na zapísanie jedinca do plemennej knihy. Bonitáciu môžu absolvovať jedince staršie ako 12 mesiacov; mechanické chyby a zdravotné vady sú neprípustné pre chov. Preskúšania odvahy sa konajú v oplôtkoch po dobu 10 minút a môžu sa opakovať 2×. Na získanie chovnosti musí každý jedinec absolvovať DNA test. Tieto postupy zabezpečujú udržanie kvality a genetickej integrity plemena.
Slovenský kopov je národné plemeno s bohatou históriou a výnimočnými pracovnými kvalitami. Jeho oficiálna podoba je stanovená štandardom FCI č. 244 a jedinečnosť spočíva v jeho adaptabilite na náročné terény a pokračujúcom vývine chovu v domácej populácii.
