Slovenský kopov si získal priazeň a obľubu širokej poľovníckej verejnosti nielen v domovskej krajine, ale aj v zahraničí. Je to inteligentné plemeno, ktoré sa vyznačuje výborným čuchom, vytrvalosťou, dominuje svojou povahou a vynikajúcou odvahou. Človek je pre psa vodcom a musí vytvárať dojem najdôležitejšieho subjektu (záleží preto na psychologických a charakterových vlastnostiach, samozrejme nesmie chýbať láska, prísnosť, spravodlivosť, vôľa a záujem o výcvik).
Hlavný dôraz preto kladieme na jeho vrodené povahové a charakterové vlastnosti, len vtedy mu dôkladne porozumieme. Uvedené vlastnosti správne formujeme a podporujeme pre praktické využitie. Vzhľadom na to, že využitie slovenského kopova je všestranné, musíme dôkladne poznať revír, zastúpenie zveri a spôsoby lovu na jednotlivé druhy. Pes predstavuje nenahraditeľného spoločníka a pomocníka pre poľovníka, nech ide o akýkoľvek spôsob lovu a o akúkoľvek zver.
Pochopenie pohybov psov a ich význam pre prácu duriča
Mnohí, hlavne začínajúci poľovníci, zastávajú názor, že pri dnešných moderných a výkonných zbraniach i optike už pes nie je potrebný. Je pravdou, že ak pes nie je vycvičený, mohol by nám sťažiť, prípadne prekaziť úspech poľovačky. Dôraz je preto potrebné klásť i na výcvikové disciplíny, hlavne na vedenie na remeni, na správanie sa na stanovišti, prípadne posliedke a na odloženie. Pes musí, samozrejme, mať na dané prejavy vlohy, tie ale musí cvičiteľ objaviť a zosúladiť (spôsob i metodiku) s praktickým využitím. Pes veľmi rýchlo pochopí rozdiel medzi individuálnou a spoločnou poľovačkou a z obidvoch má úžasnú radosť.
Uplatnenie kopova na revíri vyžaduje pochopenie jeho pohybov: čuch, sluch a zrak sú klúčové pri navigácii terénom. Zároveň je dôležité kým a ako sa s ním pracuje počas tréningu, aby sa správne rozvinuli jeho pohybové schopnosti a konformácia tela, čo je kľúčové pre efektívne vykonávanie práce na stopách a dohľad na postrelenej zveri.
Konformácia a telemorfologické vlastnosti
Predovšetkým je potrebné si uvedomiť, že Slovenský kopov má typický čierny sfarbenie s hrdzavohnedým pálením na nohách, chvoste a ďalších častiach tela. Vyznačuje sa pomerne pevnou kostrou obdĺžnikovitého tvaru, výškou v kohútiku 40-50 cm podľa pohlavia. Telo je stavané na výdrž a prácu na širokom priestore, čo sa odzrkadľuje aj v jeho vytrvalosti a odvahe. Srsť je 2-5 cm dlhá, stredne hrubá a hustá, s časťami chrbta a chvosta dlhšími.
V pohybe kopova je dôležité poznať jeho rýchlostné schopnosti a typy behu: pomalá sila pri prekračovaní hraničných odporov a následné využitie maximálnej sily pri výkone. Explozívna sila a rýchlosti sú ovplyvnené dedičnosťou a tréningom. V teréne je potreba správne dávkovať trvanie a intenzitu výcviku, aby sa predišlo zraneniam a zbytočnému vyčerpanie psa. Pri poľovaní na diviačiu zver je dôležitý aj jeho orientačný zmysel a hlasitosť pri práci na stope.
Historický vývoj a šľachtiteľské procesy
Slovenský kopov sa na území Slovenska choval po stáročia a jeho dnešné exteriérové a pracovné vlastnosti vznikli z dlhého procesu výberu a selekcie. Prvé písomné zmienky o kopovoch sú zo 17.-18. storočia a naznačujú snahu o zachovanie čistoty rasy. Jednotný štandard, výška a farba boli až neskôr upresnené, pričom v pôvodnom období prevládala variabilita. V priebehu šľachtenia sa postupne znižoval výškový priemer a bolo vytvorených niekoľko etáp selekcie, ktoré overovali genotyp rodičov a potomkov a postupne zúžili populáciu na stabilný štandard.
Po druhej svetovej vojne došlo k poklesu stavu zveri a pretrvávajúcej potrebe zachovať populáciu. Rok 1936 je považovaný za začiatok novodobého šľachtenia kopova, keď bol usporiadaný prvý chovný zvod v Banskej Bystrici. Postupne sa vyberali najvhodnejší jedinci a ich potomstvo, až kým nebol dosiahnutý súdržný chov. Do roku 1953 bol uzavretý kontrolovaný výber a posledný zo súčastných chovných jedincov uzatvoril prvú veľkú etapu šľachtenia. Neskôr sa súčasný rodokmeň a štandard vyvíjali ďalej a v roku 1960-1970 sa zvýšila stabilita a genetická diverzita populácie.
Genetika a pestovanie genetickej rozmanitosti
Slovenský kopov vznikol na širokom genetickom základe, ktorý umožňuje udržať jeho kvalitné pracovné vlastnosti a robustnosť. Je dôležité zachovať genofond v čo najširšom spektre a snažiť sa o spätnú kontrolu zachovania potomstva, aby sa zachovala genetická diversita. Importovanie zahraničných jedincov nie je vhodné a zdravé pre plemeno; obnova genofondu musí byť z domácich chovov a domáceho chovu.
Praktický tréning a výcvik slovenského kopova
Výcvik začína identifikáciou vrodených vloh psa a ich zosúladením s praktickým využitím. Pri výcviku duriča je kľúčové vedenie na remeni, správanie na stanovišti a na obojku, pričom je potrebné zamerať sa na vedenie psa a posilnenie jeho poslušnosti. Takéto disciplíny umožňujú psovi pochopiť očakávania a pripraviť ho na revírne podmienky.
V praxi sa výcvik zameriava na nasledovné: preverenie čuchu, hľadanie a durením, odvahu a poslušnosť, vodenie na remeni a odloženie, ako aj dohľadávanie a nájdenie postreleného kusu zveri. Na dohľadávanie sa postupuje citlivo a s rešpektom k bezpečnosti psa a lovcov. Pri nachode revíru a kontrole stôp sa pes učí rozpoznávať čerstvé stopy diviaka a vyhýbať sa srnčej alebo inej zveri.
V praxi sa tiež využívajú výcvikové techniky na pofarbené stopy a zvyšovanie spoľahlivosti pri dohľadávaní postrelenej zveri. Dôležitá je aj bezpečnosť a prevencia zranení počas vypúšťania a práce v teréne, najmä pri mladých, neskúsených psoch. Starší durič musí viesť mladého a poskytovať mu vzory a odmenu za správne konanie.
Tréningové postupy a praktické tipy
- Pracujte na čuchu a vyhľadávaní stôp počas ranných obchôdzok - ideálne od jari do jesene.
- Pri správaní na revíri a pri dohľadávaní používajte povely Stopuj diviak a Fuj, srnčia zver, nesmieš, späť!
- Postupne zvyšujte vzdialenosť a zložitosť terénu, aby pes zvládal aj väčšie plochy.
- Pri dohľadávaní postrelenej zveri buďte flexibilní a bezpeční; pes by nemal trhať zver, ale bezpečne ju dohľadať a hlásiť。
- Pri mladých psoch umožnite účasť na skúškach a výstavách až po dostatočnom zvládnutí disciplín - skúšobný poriadok je k dispozícii na internete.
Praktické príklady z praxe ukazujú, že skúsený kopov nemá problém dohľadať akúkoľvek zver, aj keď nevykonáva výkon ako farbiar, ktorý dokáže zver dohľadať aj po troch dňoch. Pri dohľadávaní postrelenej zveri je dôležité prístupovanie s przním odstupom času a rešpektom k bezpečnosti psa a ostatných lovcov.
Počas šľachtenia bolo udržiavanie genetickej šírky kľúčovým cieľom, aby sa zachovala kvalita a unikátnosť plemena. K stálym bodom výcviku patrí aj zvládanie postrojení a podpory pri zvládaní výšky a konformácie tela pri konkrétnych cvikoch a úlohách v poľovníckom procese.
Exteriér a pohyb - praktické poznámky
Popis exteriéru zahrňuje rozdielne proporcie a konformáciu, ktoré sú dôležité pre jeho pohyblivosť a vytrvalosť. Kopov je stredne vysoký a robustný, s dlhým a silným chrbtom, ktorý umožňuje dlhé a náročné prechody v teréne. Pes sa vyznačuje výraznou aktivitou, vytrvalosťou a odvahou, čo sú kľúčové vlastnosti pre úspešný pôsobenie na poľovačke.
Jeho schopnosť pracovať na indíviduálnom aj spoločnom love je výhodou pre poľovníka, pretože dokáže efektívne prehľadávať malé aj veľké húštiny a poskytuje dôležité informácie počas lovu. Jeho významnou prednosťou je aj dohľadávanie postrelených kusov zveri a vedenie na remeni pri výcviku.
Praktické dodatky a prípady z praxe
Autorka článku dopĺňa: „Čo robiť, keď trojročný kopov na konci stopy zver nehlási a začne ju trhať?“ To je v poriadku; pes dohľadá zhasnutého diviaka a začne ho trhať, čo poukazuje na temperament psa. Vodič môže byť spokojný, mnoho kopovov začne zhasnutú zver hlásiť až v staršom veku. Ak však mladý psík vrčí alebo cerí zuby na majiteľa, okamžite treba zasiahnuť, pretože pes si musí uvedomiť, kto je vodcom „svorky“.
Upečatenie poslušnosti v domácnosti a pravidelné cvičenia v revíri sú kľúčom k úspešnému výcviku. Pes, ktorý má jasný poriadok a pevného vodcu, ľahšie prijíma príkazy a vykonáva prácu bez neprimeraného rizika.