Slovenský kopov je jediné národné poľovnícke plemeno Slovenska a patrí medzi najznámejšie duriče v strednej Európe. Toto plemeno sa historicky využívalo na lov diviačej zveri, a to vďaka svojej odvahe, vytrvalosti a vynikajúcemu čuchu. Jeho pôvod siaha hlboko do minulosti, pričom sa predpokladá, že korene siahajú až do obdobia Svätoplukovej ríše. Kopov je zmienkovaný a odlíšený od iných psov už v Prostonárodných slovenských povestiach, vydaných Pavlom Dobšinským v 19. storočí, ako plemeno kráľovského dvora.
Pôvod a história
Prvé kopovy boli oproti dnešnému typu vyššie a silnejšie. Presadzovala sa predovšetkým hlasitosť na stopé a vytrvalé prenasledovanie a blokovanie zveri. Neskôr sa začína, s ohľadom na zvláštné podmienky slovenských lesov, presadzovať menší typ honiča, avšak pri zachovaní fyzickej sily a odvahy. V 20. storočí sa kynológovia Koloman Slimák, Andrej Renča a František Siget rozhodli prispôsobiť kopova slovenským lesom, čo vyústilo v súčasný vzhľad a veľkosť plemena. Zápisy do plemennej knihy a vydávanie rodokmeňov začali od roku 1940, kedy bola založená Slovenská plemenná kniha psov.
Počas 70 rokov šľachtenia museli chovatelia prekonať množstvo prekážok. Prví šľachtitelia čelili nepochopeniu až odmietaniu zámeru vytvoriť z obyčajného duriaceho psa ušľachtilé plemeno, ktoré sa stane pre poľovníka nenahraditeľným pomocníkom. Dnes je im slovenský kopov dostatočnou odmenou. Bolo nepochybne šťastným rozhodnutím začať s jeho šľachtením. Čas ukázal, že slovenský kopov je pes, ktorý si zaslúži pozornosť a ani oficiálne schválenie v FCI (v roku 1963) mu neprinieslo toľko uznaní ako jeho výkon, ktorým neustále presviedča, že patrí medzi najlepšie duriče svojej triedy.
Vzhľad a štandard
Slovenský kopov má obdĺžnikový tvar tela s ľahkou, no zároveň silnou kostrou. Hlava je jemne klenutá s výrazným tylovým hrboľom. Nos je vždy čierny, primerane veľký a mierne zašpicatený. Oči sú tmavé, hlboké a mandľového tvaru; uši stredne dlhé, priliehavé a na koncoch zaoblené. Plece a rameno sú kratšie, dobre vyvinuté a svalnaté; ramenný uhol tvorí približne 110°. Hrudník je široký a dobre vyplnený; boky a brucho sú vyvážené s mierne vtiahnutými jednotlivými oblasťami. Srsť je stredne hrubá, priliehavá s hustou podsadou; na chrbte a chvoste dlhšia. Farba: vždy čierna s hrdzavohnedým až mahagónovým pálením na pyskoch, nad očami, vnútornej strane uší, končatinách, spodnej strane chvosta a na zadku.
Výška v kohútiku: sučky 40-45 cm, psy 45-50 cm. Váha psa 15-20 kg, sučky 13-18 kg. Päta je vysoká približne 15 cm, chvost nesie sa v bučne aj v akcii. Srsť má dĺžku 2-5 cm s hustou podsadou; na chrbte a chvoste je dlhšia.
Povaha a temperament
Slovenský kopov je inteligentný, temperamentný a ostrý pes, ktorý vyniká vytrvalým a hlasitým sledovaním čerstvej stopy a má vynikajúcu orientačnú schopnosť. Je to odvážny a veľmi aktívny pes, ktorý potrebuje veľa pohybu a psychickej i fyzickej stimulácie. Kopov je veľmi lojálny a prítulný k svojej rodine, no k cudzím ľuďom je rezervovaný a ostražitý, čo z neho robí dobrého strážcu. Mimo to sa rád hrá s deťmi, ak s ním deti od útleho veku sú v kontakte.
Veľká výhoda tohto plemena je, že vďaka inteligencii dokáže prispôsobiť svoje správanie potrebám majiteľa. Potrebuje dôslednú, láskavú a spravodlivú výchovu; bez jasného vedenia môže veľmi rýchlo zlandúť do nezvládnuteľnosti. Výcvik je obzvlášť potrebný pre udržiavanie vyrovnanosti a spokojnosti psa po celý život.
Vzťah k deťom a iným zvieratám
Kopov je lovecké plemeno, ktoré bol vyšľachtené na lov diviačej zveri, líšok a iných menších živočích; z tohto dôvodu je dôležité z chovu vnímať jeho lovecký instinkt. Ak šteňa vyrastá v domácnosti s inými domácimi zvieratami, zvyknú si na ich prítomnosť, no nikdy by nemalo zostať bez dohľadu. Pri deťoch je vhodný pre väčšie deti, ktoré dokážu psa rešpektovať a nevyvolávajú zbytočné provokácie.
Starostlivosť, zdravie a výživa
Slovenský kopov je krátkosrsté plemeno, ktoré nevyžaduje zložité starostlivosť a menej pĺzne ako iné modely. Pri celoročnom bývaní vonku môže byť potrebné občasné kúpanie a pravidelné česanie, najmä počas pĺznutia. Uši treba pravidelne kontrolovať a čistiť, očné partie dennodenne čistiť, aby sa predišlo zápalom. Srsť potrebujeme udržiavať prostredníctvom masáží a odstraňovania uvoľnenej srsti; pravidelná starostlivosť o zuby je tiež dôležitá. Pri práci v lese je potrebné sledovať parazity a pravidelne kontrolovať srsť na kliešťoch a ďalších parazitoch.
Zdravie plemena je všeobecne dobré, avšak môžu sa vyskytovať problémy s pohybovým aparátom (dysplázia lakťových a bedrových kĺbov) a zápaly uší. U starších jedincov môžu nastať aj nádorové ochorenia mäkkých tkanív. Kŕmenie by malo zodpovedať veku a pracovnej záťaži psa; nesmieme zabúdať na BARF varianty alebo kvalitné granuly s vysokým obsahom mäsa a minimom obilnín. V období odpočinku je vhodné prispôsobiť stravu čiastočne ľahšou formou krmiva.
Výcvik a chov
Výcvik by mal začať čo najskôr a viesť ho k poslušnosti trpezlivo, ale dôsledne. Zvlášť pre poľovníckeho psa je dôležité, aby mal možnosť zúčastniť sa lovu a pracovať na stopách diviačej zveri. Pri výcviku dávame pozor na bezpečnosť psa pri interakcii so zverou; správny postup je postupné zapájanie starších skúsených jedincov. Na výstavy by sme mali psa pripravovať už od šteňaťa, aby sa naučil pokojnej chôdzi na vodítku a necítil sa v strese.
Pre zaradenie psa do chovu sú rozhodujúce skúšky poľovných psov, najčastejšie farbiarska skúška duričov. Jedná sa o jednodennú skúšku, ktorú môže vykonať každý kopov s preukazom pôvodu od 10 mesiacov veku (vodcovia musia mať minimálne 15 rokov). Základom úspešného chovu je široká a stabilná chovateľská základňa, ktorú predstavuje 26 jedincov zo začiatku šľachtenia (14 psov a 12 fien).
Použitie a zoznam vlastností
- Primárne poľovný pes na diviačiu zver; tiež vhodný ako strážny pes.
- Vynikajúci nos, orientačné schopnosti a vytrvalosť na dlhé hodiny sledovania stôp.
- Individuálny aj spoločný lov, prehľadávanie húštín veľkých aj malých rozmerov.
- Dokáže dohľadávať postrelene zveri a pracuje na veľkom priestore.
- Vysoká inteligencia umožňuje prispôsobenie sa potrebám majiteľa, no vyžaduje dôsledný a férový prístup k výchove.
Slovenský kopov v rodine a životnom prostredí
Slovenský kopov je často opisovaný ako pes vhodný do rodiny; miluje deti a je oddaný majiteľom. Potrebuje kontakt so svojimi ľuďmi a má veľkú potrebu každodenného pohybu a výbehu. Aj keď sa k cudzincom správa rezervovane, so správnym vedením môže byť skutočným ochrancom a spoľahlivým partnerom v domácom prostredí či vo veľkom revíri.
Praktické tipy a poznámky
- Pred rozhodnutím chovať kopova v byte zabezpečte dostatok priestoru, pohodlný brloh a pravidelný pohyb.
- U starších jedincov prispôsobujte krmivo a doplnky výživy; vyhýbajte sa preťažovaniu a zabezpečte množstvo vitamínov a minerálov.
- Pri výbere krmiva zvážte, či zvolíte granule špeciálne pre stredné plemená s vysokým obsahom mäsa alebo BARF diétu po dôkladnej kultúre výživy.
- Pravidelne kontrolujte srsť a uši, chráňte psa pred kliešťami a parazitmi v sezóne.
Historické a súčasné vzťahy vo výcviku a chove
Slovenský kopov získal oficiálne uznanie štandardu a FCI v roku 1963; jeho súčasný chov je založený na pevných základoch zo začiatku 50. rokov po ukončení procesu výberu a konsolidácie typu. Do plemennej knihy sa zapísali prvé záznamy v roku 1940 a vplyv zakladajúcich liniek zostáva dodnes. Dôležité je zachovať chovateľskú základňu, aby sa plemeno udržalo v stredo-európskej špičke medzi duričmi.
Slovenský kopov predstavuje jedinečný poklad národného dedičstva a jeho výnimočnosť spočíva v kombinácii práce, inteligencie a oddanosti majiteľom. Ako poľovný pes spĺňa požiadavky na všetky typy revírov a dokáže sa prispôsobiť nárokovému prostrediu slovenských lesov aj širokých poľovných oblastí.