Slovenský kopov je národné poľovnícke plemeno s dlhou tradíciou, ktoré sa vďaka svojej vytrvalosti, odvahe a vynikajúcemu čuchu výborne hodí na lov diviačej zveri. Výcvik tohto plemena si vyžaduje trpezlivosť a správny prístup, pričom kľúčovú úlohu zohráva práca v diviačom oplôtku. V súčasnosti však pandémia afrického moru ošípaných obmedzila možnosti výcviku, čo predstavuje výzvu pre majiteľov šteniat. Klub chovateľov slovenských kopovov združuje približne 700 členov a jeho výcvikári pokrývajú celé Slovensko. Peter Rusnák, hlavný výcvikár pre východné Slovensko, zdieľa svoje skúsenosti a rady pre majiteľov šteniat, ako aj pre tých, ktorí sa stretávajú s problémami pri výcviku.
Základný výcvik a socializácia
Prvoradou úlohou pri výchove šteniatka slovenského kopova je zvládnutie poslušnosti a jeho socializácia. Od štyroch až piatich mesiacov sa psík učí základné povely ako chôdza pri nohe (na remeni aj bez neho), privolanie a odloženie. Tieto povely sa postupne spájajú so streľbou, aby si pes na ňu zvykol. Slovenský kopov sa vyznačuje tvrdšou povahou, no s trpezlivosťou sa dajú zvládnuť aj náročnejšie disciplíny. Medzi ne patria hľadanie a durenie diviačej zveri, odvaha v oplôtku, orientácia v teritóriu a dohľadávanie. Práca na umelej stope sa začína od štyroch až piatich mesiacov, pričom s diviačím oplôtkom sa zoznamuje približne od siedmich až ôsmych mesiacov.
Výcvik v lete a na stopách
Počas horúcich a suchých letných dní sa neodporúča trénovať psov, pretože by to mohlo viesť k ich preťaženiu. Je lepšie počkať na chladnejšie a vlhkejšie obdobie. Pri zakladaní stopovej dráhy pri nácviku dohľadávania zveri je dôležité vhodné prostredie. Umelé stopy sa vytvárajú pomocou špeciálnych drevákov alebo kolies, na ktoré sa upevnia ratice z diviaka alebo inej zveri. Pre mladého psa sa spočiatku zakladá kratšia stopa (do 100 metrov), najprv bez zalomenia, neskôr s jedným či dvoma. Stopa sa označuje kriedou na stromoch. Pes sa k stope privádza po pol hodine na farbiarskom remeni a podľa potreby sa usmerňuje. Dĺžka stopy a čas nasadenia psa sa postupne predlžujú.
Šteniatka sa nedokážu dlho sústrediť. Každý pes má odlišnú povahu, niektorý je pokojnejší, iný živší. Jednému trvá nácvik určitej disciplíny dlhšie, ďalší ju zvládne takmer hneď. Z vlastných skúseností môžem povedať, že som mal psíka, ktorý ma ťahal po stope ako divoch. Párkrát som ho šklbol aj mierne okríkol, ale potom dva týždne odmietal pracovať. Psa nemôžeme pri práci na stope v žiadnom prípade trestať, inak stratí záujem. Skôr mu prispôsobíme tempo a temperament, často ho povzbudzujeme a po splnení úlohy výdatne chválime. Je veľmi dôležité, aby psík na konci stopy našiel niečo atraktívne, najlepšie vypchatú kožu z ulovenej zveri, a ideálne s naviazanou šnúrkou, ktorá psa extra motivuje. Výcvik netreba preháňať, aby nevznikol burnout. Keď kopov začne reálne pracovať v revíri, rýchlo sa naučí všetko čo potrebuje a rozlíši skutočnú stopu od umelej.
Vedľajšou dôležitou témou je udržiavanie pozornosti a motivácie psa. Šteniatka sú náchylné na krátkodobú pozornosť, preto je potrebné ich výcvik prispôsobiť ich temperamentu. Psíka netreba pri práci na stope trestať, inak stratí záujem. Na konci každej úlohy ho pochváľte a odovzdajte motiváciu, ktorá prehĺbi jeho ochotu spolupracovať.
Práca v diviačom oplôtku
Do diviačieho oplôtka sa so šteňaťom mladším ako sedem až osem mesiacov nechodí. Cieľom je vzbudiť u duriča záujem o diviaky. Výcvik v oplôtku je mimoriadne dôležitý, pretože diviaky v ňom sú krotkejšie a menej nebezpečné, čím sa znižuje riziko pre psa a zároveň si buduje rešpekt pred útokom diviaka. Hlavnou úlohou kopova v poľovníckej praxi je nájsť diviaka v pohone, zodvihnúť ho z ležoviska a hlasito ho doriť na strelcov. Niektorí psi začnú pracovať hneď, s inými treba do oplôtka chodiť viackrát. Ak psík opustí diviaka a príde k bráničke, majiteľ by ho nemal posmeľovať, ale psa okamžite vybrať a bez pochvaly uviazať na remeň. Pes to vníma ako trest, najmä keď vidí, že do oplôtka ide pracovať s diviakom ďalší pes.
Odporúča sa, aby sa mladý kopov najprv naučil pracovať s diviakom samostatne. Vpúšťanie viacerých psov naraz do oplôtka môže viesť k ich vzájomnej podpore, ale pri samostatnej práci potom strácajú odvahu a opúšťajú diviaka. Samostatný výcvik je síce náročnejší, ale prináša lepšie výsledky v praxi.
V poľovníckej terminológii sa rozlišujú "trojkové" a "štvorkové" kopovy. Trojkové kopovy hlásia diviaka z primeranej vzdialenosti, ale nejdú s ním do priameho kontaktu. Štvorkové kopovy sú ostrejšie a vstupujú do priameho kontaktu, čo je potrebné na zdvihnutie a vytlačenie diviaka z húštiny, ale zároveň zvyšuje riziko úrazu. Mnohí vodiči používajú ochranné vesty a GPS zariadenia na monitorovanie psov.
Typy kopovov a ich využitie
Typologicky sa rozlišujú trojkové a štvorkové kopovy, pričom trojkové bývajú pri love menej kontaktu so zverou, zatiaľ čo štvorkové vstupujú do priameho kontaktu s cieľom zdvihnúť a vyhnať diviaka z húštiny. V praxi sú potrebné aj ďalšie zvláštnosti: ochranné vesty a monitorovanie pomocou GPS, ale zároveň sa kladie dôraz na správny výcvik a vedenie.
Rady pre majiteľov problémových psov
Ak pes nechce pracovať, majiteľ by sa s ním nemal trápiť, ale radšej ho predať inému poľovníkovi. Často sa stáva, že pod novým majiteľom sa pes zmení. Dôležitý je prístup majiteľa k psovi - mal by ho všade vodiť so sebou, zistiť, čoho sa bojí, a ukázať mu, čo od neho očakáva. Príbeh Gaštana, štvormesačného kopova, ktorý po výcviku a získavaní nových podnetov sa stal úspešným duričom, ilustruje význam možnosti pracovať s diviakmi a získavať skúsenosti v revíri.
Výcvikové skúšky a hodnotenie
Slovenské kopovy absolvujú skúšky duričov podľa rovnakého skúšobného poriadku ako iné plemená duričov. Po novom vykonávajú špeciálne skúšky duričov, ktoré overujú ich odvahu v diviačom oplôtku, a na druhý deň pracujú na umelej stope alebo dohľadávajú postrelenú zver. Pri hodnotení práce psa zohľadňuje aj jeho hlasitosť na stope - niektoré psy hlásia teplú stopu dokonale, iné kombinujú tóny pre teplú aj studenú stopu, čo môže byť výzvou pre poľovníka pri rozlišovaní.
Praktické skúsenosti ukazujú, že slovenské kopovy majú diverzné povahy: niektoré dokážu vyhľadávať celú revír a neustále hlásiť diviaka, iné postupujú opatrnejšie a vyžadujú dlhšiu socializáciu a intenzívnejší výcvik. Odvaha a ostrosť psa sú kľúčovými faktormi pri duričskom výcviku, pričom pochvala a motivácia po splnení úloh zohrávajú dôležitú úlohu pri budovaní silného vzťahu so psom.
Hodnotenie a starostlivosť o plemeno
Slovenský kopov je považovaný za inteligentné a vytrvalé plemeno s výraznou schopnosťou stopovania a hlasu na stope. Všetky discilíny výcviku by mali vychádzať z pozitívnej motivácie a konzistentného vedenia. Plemeno vyžaduje pravidelný pohyb a citlivý, no pevným vodcom vedený výcvik. Starostlivosť je relatívne jednoduchá - krátka srsť potrebuje pravidelné česanie, občasné kúpele a starostlivosť o zuby a uši. Zároveň je potrebné monitorovať zdravotný stav kĺbov a zabezpečiť vyváženú stravu a dostatočný pohyb.
Historicky Slovenský kopov vznikol na území Slovenska ako durič a dnes zostáva jedinečným národným plemenom uznaným aj medzinárodnými organizáciami. Dlhodobá tradícia výcviku a etika vo vedení psa sú kľúčom k úspechu v poľovníckej praxi a k spokojnosti psa aj majiteľa.
Najlacnejšie kúrenie 2026: plyn, tepelné čerpadlo, klíma či drevo? Spočítal som to na jednom dome
Praktické poznámky a tipy z praxe
- Začnite s výcvikom už od 4-5 mesiacov, so socializáciou a základnými povelmi.
- Do oplôtka vstupujte len s psom, ktorý má aspoň 7-8 mesiacov a pripravené zvládanie odvahy voči diviakom.
- Pri práci na stopách používajte umelé stopy a postupne zvyšujte dĺžku a čas nasadenia psa.
- Dbajte na individualitu psa: niektoré potrebuje viac povzbudenia, iné menej trestov a viac motivácie.
- Pri problémových situáciách hľadajte korektný prístup, nie trest - pes musí vnímať vás ako vodcu.
Najčastejšie chyby vo výcviku
Medzi najčastejšie chyby patrí nedostatočné vodenie psa do lesa, chýbajúce nočné stopovačky a privolávanie na bránku po opustení diviaka. Kopov musí pracovať v revíri a rozlišovať zver, aby sa neupínal na inú ako diviačiu zver. Ak pes neovládne duričské skúšky, nemá dohľadávať iné zveri, aby sa neupínal na zver, ktorá mu nie je primárnou cieľovou.