Prvé stopy vtlačili biele horské psy do pyrenejských, alpských a kaukazských svahov, kadiaľ sa kedysi tiahla línia zaľadnenia, už pred 30 000 rokmi. Psy z týchto oblastí pochádzali buď z vlkov arktického typu, alebo skôr z tibetskej dogy, ktorá sa dostala do Európy pri sťahovaní národov. V každom prípade sa navzájom podobali nielen bielou srsťou, ale aj robustnejšou telesnou stavbou.
Pôvod a história slovenského čuvača
Prvý zapísaný vrh v roku 1929 bol z prvej chovateľskej stanice u nás Ze zlaté studny ve Svitavách u Brna. Jerry a Kora sa stali prvými psami zapísanými v plemennej knihe a prvý vrh z ich spojenia bol zapísaný 4. júna 1929. Prof. Hrůza pracoval na prísne vedeckých základoch, využíval úzku príbuzenskú plemenitbu a neskôr psy z pôvodného chovu. Nikdy ale nekrížil psy iných plemien.
Po skončení I. svetovej vojny začali v novovzniknutom Československu snahy o uznanie svojbytného horského plemena. V záujme toho, aby sa nezamieňalo slovenské plemeno s plemenom z poľskej strany Tatier, bolo v roku 1965 uznané za samostatné plemeno a v roku 1969 definitívne uznané ako slovenský čuvač.
Slovenský čuvač je dnes impozantné, vyvážené horské plemeno s hustou srsťou bielej farby, ktoré je dokonale prispôsobené pre život v drsných podmienkach.
Vzhľad a charakteristika
Slovenský čuvač je veľký pes so takmer obdĺžnikovou stavbou tela. Hlava je silná a podlhovastá, nos tmavohnedý a profil rovný. Oči tmavohnedé, uši vysokozložené a sklopené do V. Krk je silný, chrbát pevný, hrudník široký, nohy silné s priamym postojom. Chvost pripomína cigaru a nesmie byť zvinutý na chrbát. Srsť je hustá, biela s bohatou podsadou; krycia srsť je 5-15 cm dlhá, na hlave a končatinách kratšia.
V lete je srsť redšia, ale stále nadýchaná. Žltkastý nádych je prípustný na kontakte, no žlté škvrny sú neprípustné. Slovenský čuvač je samostatne uvažujúci pes, ktorý dokáže oddeliť prácu od rodiny a pri stáde býva ako „šéf“, no v rodine je kľudný, prítulný a hravý spoločník.
Temperament a vzťah so šľachtou
Čuvač je ostražitý, verný a láskavý voči svojej rodine; cudzinci mu bývajú cudzy a môže reagovať nedôverčivo. Je to svorkový pes, ktorý rešpektuje hierarchiu a potrebuje suverénne vedenie. S deťmi býva veľmi dobrý, ak je správne socializovaný od útleho veku.
Starostlivosť o srsť
Starostlivosť o srsť je pomerne jednoduchá mimo obdobia pĺznutia: česanie raz do týždňa stačí, počas výmeny srsti je potrebné intenzívnejšie kefovanie. Kúpanie nie je nutné a pri dvojitej srsti je dôležité nestláčať podsadu pri strihaní. Pri starostlivosti treba dbať na oči, uši, zuby a svlažovať nohy po návrate z vonku.
- Pri pravidelnom česaní sa zabráni zamotávania a ušetrí čas pri úpravách srsti.
- Vyhnúť sa tvrdému treniu a drilu; pes reaguje na zmysluplné povely a pozitívnu motiváciu.
- Srsť by nemala byť holená na kratšiu, pretože dvojitá podsada narastie rýchlejšie a môže poškodiť kvalitu vonkajšej srsti.
Výživa a zdravie
Slovenský čuvač nepotrebuje špecifické diéty; najlepšie mu vyhovuje prirodzené kŕmenie s kvalitným mäsom a obmedzeným podielom obilnín. Dve jedlá denne sú vhodné pre dospelé psy. Pri torzii žalúdka je dôležité krmivo rozdeľovať na menšie dávky a odpočinok po jedle. Medzi možné ochorenia patria dysplázia bedrového a lakťového kĺbu, leptospiróza, alergie a očné problémy.
Celkové zdravie: čuvač je robustný a odolný, dožíva sa približne 10-12 rokov. Je vhodný pre majiteľov s aktívnym životným štýlom, ktorí majú dostatok priestoru.
Chov a plemenné pravidlá
Uchovnenie psa vyžaduje PP a registrovaného chovateľa. Bonitácia by mala prebehnúť od približne 20 mesiacov u psov a 16 mesiacov u sučiek, pričom je potrebné mať aspoň jedno výborné hodnotenie CAC a RTG dyženie bedrových kĺbov potvrdené. Klub čuvačov a chovateľské kluby na Slovensku aj v Českej republike zabezpečujú informácie a podporu.
Výcvik a sociálny vývoj šteňaťa
Základný výcvik poslušnosti je nevyhnutný pre každého psa; špeciálny dôraz je kladený na dôslednosť, spravodlivosť a pozitívnu motiváciu. Šteňa potrebuje čo najskôr vedenie, pravidelné socializácie a kontakt so svetom (deti, iné psy, domáce zvieratá, doprava). Bez správneho socializovania môže neskôr vzniknúť problém s agresiou alebo nevšímavosťou.
Pri výchove je užitočné zaviesť pravidelnosť, odmeniť dobré výkony a korekčne reagovať na nežiaduce správanie. V ideálnom prípade začína plnohodnotná socializácia už od prvých týždňov a trvá až do dospelosti.
Praktické tipy pre majiteľov
- Ubytovanie v koterci je možné, no pes potrebuje pravidelný kontakt a pohyb mimo koterca.
- Koterca nie je riešením na celý deň - pes potrebuje spoločnosť a smerovanie v smečke.
- Výstavná príprava zahŕňa individuálny prístup, kontrolu chrupu, vyhotovenie výstavného postoje a pohybu.
- Strava: kvalitné suché krmivo pre šteňatá do 1 roka; starším psom primeraná strava; doplnky ako glukosamín a chondroitín na kĺby.
Významné súvislosti a porovnania
Slovenský čuvač patrí do FCI skupiny 1 - Ovčiarske a pastierske psy. Pôvodne bol chovaný ako pastiersky a strážny pes horského pásma, dnes sa využíva aj ako rodinný spoločník a ochranca. Príbuzné plemená zahŕňajú kuvasza a ďalšie „biele horské pastierske psy“; rozdiely sa prejavujú v exteriéri a pracovnom type podľa regiónu.
Ako si nájsť prácu? Як знайти роботу (легкою словацькою)
Záver a praktický sumár
Slovenský čuvač je impozantné, ale vyvážené plemeno, ktoré vyžaduje pevné, spravodlivé vedenie a čas na spoločný život v rodine. Základom úspechu je skorá socializácia, dôsledná, ale nežná výchova a vhodná starostlivosť o srsť a zdravie.