Akita Inu na Slovensku: plemeno, história, starostlivosť a chovateľské kluby

Doklady o chove možno sledovať až do 15. storočia, archeologické nálezy však svedčia o omnoho staršom pôvode. Psy podobného vzhľadu určite v Japonsku existovali už pred približne 5000 rokmi. Meno Akita je odvodené od Japonskej prefektúry Akita v severnej časti ostrova Honšu, kde sa nachádza prapôvod tohto plemena.

K menu Akita sa často pridáva slovo Inu alebo Ken, tieto slová neznamenajú nič iné ako "Pes". V epoche Tokugawa až do epochy Taiso (1603 - 1925) bola Akita hlavným nerozlučným spoločníkom samurajov. V roku 1931 sa Akita, vďaka cisárovi Hirohito, stala majetkom národa a tým bol zakázaný export mimo krajinu vychádzajúceho slnka. Až po roku 1945 sa toto rozhodnutie prestalo dodržiavať a počas obsadenia Japonska za druhej svetovej vojny sa mnoho Akít vyviezlo do Ameriky.

Akita Inu siaha do 17. storočia v Japonsku. V oblastiach Akity sa od roku 1603 používali stredne veľké plemená nazývané Matagi na lov zveri, najmä medveďov, jeleňov a kancov. V rokoch 1908 sa Matagi skrížili s Tosa Inu a mastifmi, čo viedlo k vytvoreniu veľkého plemena, ktoré však stratilo niektoré vlastnosti špicovitých plemien. Tieto veľké psy sa začali využívať na psie zápasy, ktoré boli zakázané v roku 1908. Napriek tomu plemeno prežilo a bolo ďalej šľachtené a vylepšované. V roku 1931 bola Akita Inu vyhlásená za národný poklad Japonska a považovaná za národné kultúrne bohatstvo. Akita bola v Japonsku cenená pre svoju silu, odvahu a vernosť. Je akýmsi symbolom šťastia a blahobytu. V rokoch 1939 až 1945 during druhej svetovej vojny sa používali psy ako zdroj kožušiny pre vojenské oblečenie.

Akita Inu je známa svojou oddanosťou a vernosťou, čo potvrdzuje aj známy príbeh o Hačikovi. Toto plemeno je veľmi milé a spoločenské, a voči svojej rodine je neuveriteľne lojálne, oddané. Akity sú statočné a inteligentné, avšak aj veľmi, naozaj veľmi tvrdohlavé. Majú pomerne pomalý reakčný čas na povely, čo môže vyžadovať trpezlivý prístup majiteľa pri výcviku. Je dôležité, aby boli Akity dôkladne socializované, pretože po dospelosti sa môže u nich objaviť dominancia, ktorá môže viesť k agresivite voči iným psom. Toto správanie je pravdepodobne pozostatkom ich minulosti, kedy sa používali na psie zápasy. Akita Inu patrí medzi stredne veľké až veľké plemená s mohutnou, dobre osvalenou postavou. Plemeno má dlhú srsť s hustou podsadou, ktorá ho chráni pred chladom a dažďom - plemeno je teda vhodné aj na celoročný pobyt vonku. Srsť môže byť červenej, žíhanej, bielej alebo jemne sezamovej až pieskovej farby. Hlava je široká, s malými, tmavými očami, má rozkošný výraz tváre. Chvost je vysoko nesený a nad chrbtom zatočený. Výška v kohútiku u psov je 66 - 71 cm a u feny 58 - 66 cm.

Povaha, temperament a socializácia

Akita má silnú, nezávislú a dôstojnú osobnosť. Je veľmi verná a oddaná svojej rodine, voči ktorej prejavuje nežnú a láskavú stránku. Zároveň je to pes s prirodzeným teritoriálnym inštinktom a nedôverou voči cudzincom, čo z nej robí vynikajúceho strážcu. Je odvážna, inteligentná a má silné poľovné inštinkty. Avšak, Akita je tiež známa svojou tvrdohlavosťou a dominantnou povahou, preto potrebuje jasné, dôsledné a primerane autoritatívne vedenie už od útleho veku. Bezdoplnne nutná je socializácia voči iným psom a ľuďom, aby sa predišlo možnej agresivite a dominancii v dospelosti. Bežný výcvikový dril a poslušnosť na povel od nej nemožno očakávať, vyžaduje si individuálny prístup a trpezlivosť. Akita nie je pes pre začiatočníkov, ale pre skúsených majiteľov, ktorí dokážu pochopiť a citlivo skrotiť ich jedinečnú povahu.

V ľudskej spoločnosti sa im darí, ale vyžadujú si úzky kontakt s rodinou a svojím pánom. Osamelosť a dlhé odlúčenie môžu viesť k neprimeranému správaniu, ignorovaniu povelov, úzkosti, deštrukcii a dokonca aj agresii. Aj keď sa všeobecne tvrdí, že Akity neštekajú, v skutočnosti sú hlučné a dokážu vrčať, stonať a štekáť, ak si myslia, že si to situácia vyžaduje. Sú papuľnaté a rady nosia predmety v ústach, či už sú to hračky, vodítko alebo vaša ruka.

Výchova a výcvik

Výchova Akity Inu si vyžaduje zodpovedný, pokojný a trpezlivý prístup. Už od prvých dní je dôležité určiť jasné pravidlá a pozíciu psa v rodinnej hierarchii. Pri prísnom alebo tvrdom zaobchádaní môže plemeno reagovať opačne, zvyšovaním neovládateľnosti. Nemá zmysel psa nútiť, odporúča sa pozitívna motivácia prostredníctvom pamlskov alebo hry. Je dôležité, aby boli Akity dôkladne socializované, pretože po dospelosti sa môže u nich objaviť dominancia, ktorá môže viesť k agresivite voči iným psom, najmä voči psom rovnakého pohlavia. Najlepšie sa hodia do domácnosti s jedným psom. Dávajú prednosť majiteľovi, ktorý im dokáže poskytnúť pevnú a láskyplnú disciplínu.

Základy výcviku sú prispôsobené potrebám veľkého a nezávislého psa: starostlivosť o srsť, pravidelný pohyb, socializácia a systematické vedenie. Starostlivosť o Akitu zahŕňa pravidelnú údržbu srsti, najmä počas obdobia pĺznutia, kedy je srsť potrebné vyčesávať aj dvakrát denne. Netreba zabúdať ani na starostlivosť o uši, dentálnu hygienu a drápky. Akity sa lepšie budú cítiť v dome s prístupom na záhradu, kde bude mať dostatok priestoru na pohyb. Akita potrebuje kvalitné krmivo s vysokým obsahom bielkovín a minerálov. Granule by sa mali podávať v rovnakom čase, ideálne dvakrát denne, pričom sa odporúča podávať ich v izbovej teplote. Posledné kŕmenie by malo byť najneskôr o 18:00 a po najedení dopriať psovi dostatok odpočinku, aby sa predišlo torziám žalúdka.

Zdravie a starostlivosť

Akita Inu je všeobecne veľmi zdravé plemeno, ktoré netrpí častými chorobami. Avšak, ako väčšina veľkých psov, aj Akity sú náchylné na choroby pohybového aparátu, ako je dysplazia bedrových a lakťových kĺbov. Dôležité je minimalizovať riziká testovaným a riadnym chovom. Medzi ďalšie možné zdravotné problémy patria žalúdočné volvulus (torzia žalúdka), progresívna atrofia sietnice, hypotyreóza a sebaceózna adenitída. Pri výchove šteniatka akity treba venovať osobitnú pozornosť, pretože rastú veľmi rýchlo medzi štvrtým a siedmym mesiacom života, čo ich robí náchylnými na poruchy kostí. Odporúča sa kvalitná, nízkokalorická strava, ktorá zabraňuje príliš rýchlemu rastu, a tiež obmedzenie behu a hry na tvrdých povrchoch.

Starostlivosť o srsť Akity je tvrdý oriešok pre majiteľa, ktorí ich rozmaznávajú doma. Pĺznu dvakrát do roka, pri kefovaní zistíte, že máte zrazu medvedíka, no po pár týždňoch je všetko dorastenej. Ich srsť má samočistiacu schopnosť a postráda charakteristický psí zápach, takže časté kúpanie nie je nutné. Kohútik a zadok sú pokryté mierne dlhšie srsťou. V období pĺznutia je potrebné psa častejšie vyčesávať. Dôležité je tiež pravidelne udržiavať čistotu uší a očí. Považuje sa za vhodné krmivo s kvalitnými granulami a prípadne BARF diétu s vhodnou suplementáciou.

Výživa a diétny režim sú kľúčové pre rast šteniat a celkové zdravie. Akita potrebuje kvalitné, vyvážené a nízkokalorické krmivo bohaté na vitamíny a minerály, aby podporilo správny rast a vývoj, najmä u šteniat. Kŕmna dávka by mala byť prispôsobená veku, aktivite a metabolizmu psa, aby sa predišlo prekrmovaniu a obezite. Odporúča sa podávať krmivo dvakrát denne v izbovej teplote, pričom posledné kŕmenie by malo byť najneskôr o 18:00, aby sa predišlo torziám žalúdka. Niektoré Akity môžu byť citlivé na určité zložky potravy, najmä na sóju. Okrem granúl je možná aj BARF diéta s vhodnou suplementáciou.

Historický kontext a registrácia

Akita Inu pochádza z prefektúry Akita na ostrove Honšú. Pôvodne bola využívaná na lov veľkej zveri a preslávila sa aj v psích zápasoch. V Japonsku je plemeno cez celé stáročia hlavným symbolom sily a vernosti a je považované za národné kultúrne bohatstvo. Po druhej svetovej vojne došlo k rekonštrukcii pôvodného plemena a k rozsiahlemu chovu, pričom americká akita vznikla z vidieku pôvodného typu a neskôr bola uznaná ako samostatné plemeno. V Japonsku sa plemeno teší ochrane a podpora štátu, pričom existujú oficiálne chovateľské kluby a výstavné tradície.

V Amerike vznikla americká Akita v dôsledku krížení s nemeckými ovčiakmi a mastifmi, čo odlišuje vizuál a temperament od japonskej verzie. Počas existencie klubov a výstav v Slovenskej republike sa plemeno dostalo aj medzi chovateľské subjekty, s vlastnými klubmi a chovateľskými stanicami, ktoré združujú nadšencov a zabezpečujú zodpovedný chov. Ukážky a výstavy v réžii slovenských klubov prispievajú k popularizácii plemena a zvyšovaniu informovanosti o jeho špecifikách a potrebách starostlivosti.

Chovateľské stanice, kluby a výstavy na Slovensku

Fotogaléria a historické výstavy ilustrujú, že Slovensko má aktívnu komunitu milovníkov Amerických Akit a japonskej Akity Inu. Spomínané výstavy a propozície potvrdzujú systematický prístup k registrácii, posudzovaniu a predstaveniu plemena širokej verejnosti. Záznamy a články zo súťaží a klubových stretnutí demonštrujú, že chovateľské stanice spolupracujú na kvalite plemena a jeho zdraví. Sterling zameriava na zodpovedný chov, organizovanie výstav a aktivity pre majiteľov psov.

Chovateľská stanica Go Daiki Ken a Haguro Go Harukaze spolupracujú na prezentácii plemena a výstavnej činnosti. Časti textu uvádzajú kontakty na kluby, údaje o členstve a informácie o podujatiach.

Praktické tipy pre chovateľov a majiteľov

• Dbajte na výber registrovaných chovateľských staníc s overenou rodokmeňovou číslovou dokumentáciou.
• Pred kúpou šteniatka skontrolujte dyspláziu bedrových a lakťových kĺbov rodičov.
• Vyberajte kvalitné krmivo a dávajte pozor na potenciálne alergény ako sója, ktoré môžu spôsobovať kožné problémy.
• Začnite s výchovou a socializáciou už od útleho veku, zamerajte sa na pevný, ale citlivý prístup.
• Poskytujte pestrý pohyb a mentálnu stimuláciu, aj keď Akita nie je vhodná pre aktivity ako rýchle tréningy na prekážkach.

Table: Prehľad dôležitých charakteristík

Avšak treba pripomenúť, že texty obsahujú osobné poznámky a sú určené na všeobecnú informovanosť. Pre odborné poradenstvo sa obráťte na oficiálny chovateľský klub plemena a na skúsených chovateľov.

tags: #slovensko #zvierata #akita