Na súťaže národných plemien a doplnkové programy sa tešilo vyše 4500 psov, ktoré počas dvoch dní predstavili viac ako 250 plemien na výstavisku agrokomplexu v Nitre. Do súťaže národných plemien sa zapojili plemená slovenský čuvač, slovenský kopov, slovenský hrubosrstý stavač, československý vlčiak a tatranský durič. „Počas víkendu mali návštevníci možnosť vidieť aj najkrajších psov z čestných tried a veteránov,“ informovali organizátori výstavy.
Jej súčasťou boli predajné stánky s potrebami pre psov na ploche 3000 štvorcových metrov. Súčasne s výstavou sa uskutočnila aj Dogdance Winter Show, v ktorej psíkovia predviedli svoje najlepšie tanečné kreácie. Miroslav Šatan a Vladimír Országh išli pri jeho olympijskej nominácii do rizika. Krok vedenia slovenskej reprezentácie sa však dá pochopiť.
Slovenské národné plemená a ich charakteristiky
Slovenský čuvač
Najtradičnejším národným plemenom na Slovensku je slovenský čuvač. Ako pastiersky a strážny pes sa pod Tatrami choval už veľmi dávno a pôvodne bol nazývaný tatranským čuvačom. Po tom, ako ho Medzinárodná kynologická federácia uznala za samostatné plemeno, musel sa premenovať. Tieto biele horské pastierske psy už v minulosti pomáhali na salašoch a uplatňovali sa pri strážení stád oviec a hovädzieho dobytka, ale tiež na stráženie ľudských obydlí. Je to inteligentný a pokojný pes, ktorému nechýba sebavedomie a je naozaj dobrým strážcom. Čuvač je však od slova počúvať, a presne to pri svojej práci robí. Ak sa nepodcení jeho výchova, stane sa z neho pes, ktorý rád počúva a plní povely. Inak by vám mohla jeho samostatná povaha prerásť cez hlavu.
Hlavnou farebnou charakteristikou je biela srsť, ktorá slúžila na nočné rozlišovanie od vlkov. Slovenský čuvač má typický vzhľad horského psa: mohutné telo, hustá srsť, podlhovastá hlava a tmavé oči. Uši sú nasadené vysoko, krk je robustný, trup stredne dlhý a chvost v pokoji spustený, pri pohybe nesený v oblúku. Výška v kohútiku je 59-70 cm a hmotnosť 31-44 kg. Čuvač môže žiť vonku a vyžaduje pravidelný kontakt so svojimi ľuďmi. Vyniká v Dog-trekking a potrebuje pravidelnú starostlivosť o srsť a zuby. Náchylný je na dyspláziu bedrového kĺbu, torziu žalúdka, leptospirose a očné ochorenia.
Čuvač je prirodzene zdravý a otužilý pes, ktorý nepotrebuje náročnú stravu; odporúča sa kvalitné suché krmivo rozdelené do dvoch denných jedál. Je vhodným spoločníkom pre aktívnych majiteľov, ktorí s ním radi cestujú a zdieľajú život na horách alebo vo wellnesoch.
Slovenský kopov
Ďalším známym národným plemenom je výkonný poľovný durič slovenský kopov. Pôvodne boli kopovy vyššie a silnejšie, dnes sa vďaka potrebám slovenských lesov presadzuje menej výrazný, ale rovnako pevný a ostrý typ. Kopov sa používa ako lovecký pes na diviačiu zver, aj ako strážny pes. Prvé zápisy do plemennej knihy a vydávanie rodokmeňov začali v roku 1940. Kopov je jediné plemeno duriča, ktoré vzniklo na území Slovenska, a je dôležitým reprezentantom šľachtiteľského úsilia našich kynológov.
Stavba tela je ľahšia, ale so silnou kostrou. Nos je čierny, papuľa rovná, oči mandľového tvaru, uši priliehajúce a stredne dlhé. Srsť je dlhá 2-5 cm, hrubá a priliehavá. Kopov je inteligentný, temperamentný a ostrý, vhodný ako pes pre aktívnu rodinu. Počiatky šľachtenia siahajú do 18. storočia, pričom k zaraďovaniu do plemennej knihy došlo v roku 1770. Pôvodne bol chovaný na dohľadávanie a dohľad nad zverou.
Slovenský hrubosrstý stavač
Laickej verejnosti menej známe, ale veľmi výkonné lovecké plemeno sa začalo šľachtiť v 40. rokoch minulého storočia. Cieľom bolo vytvoriť odolného stavača podľa nemeckých vzorov, ktorý by zvládol drsné počasie a prácu v slovenských lesoch. Kľúčové plemená v jeho vývoji boli weimarský stavač, český fúzač a nemecký drôtosrstý stavač. Pôvodne boli vedené ako hrubosrstí weimarskí stavači; uznanie samostatného plemena v roku 1983 zabezpečili slovenskí chovatelia a kynológovia.
Je to silný, odvážny pes vhodný na dohľadanie a prinesenie ulovenej zveri. Telo má obdĺžnikový tvar, s dlhšou srsťou na chrbte, krku a chvoste. U nás sa toto plemeno teší väčšiemu rešpektu medzi špecializovanými chovateľskými klubmi a spolupracujúcimi zahraničnými klubmi na kontinuitu vývoja.
Československý vlčiak
Relatívne mladé plemeno vzniklo v druhej polovici minulého storočia ako výtvor šľachtiteľského programu Ing. Karla Hartla. Spočiatku mal slúžiť ako výkonný strážny pes na hraniciach, pričom sa snažilo zachovať kvality nemeckého ovčiaka spolu s ostražitosťou a výdrži karpatského vlka. Po rozdelení Česko-Slovenska pripadol patronát nad plemenom Slovensku. Výsledkom bolo vytvorenie plemena, ktoré je temperamentné, temperamentné a výrazne vlčieho vzhľadu, avšak vo vyrovnanom sociálnom rozpore s ľuďmi a ostatnými psami.
Do národnej klasifikácie vstúpil v rokoch 1971 až 1981 pod vedením mjr. Františka Rosíka, pričom mediálne a výstavne sa snažil presadiť jeho vhodné prespherenie do spoločnosti. Hlavnou úlohou plemena bolo poskytovať ochranu hraníc a zároveň zostať priateľské a spoločenské.
Tatranský durič
Absolútne najmladším prírastkom medzi slovenské národné plemená je Tatranský durič, vyšľachtený len pred niekoľkými rokmi zo slovenského kopova, bavorského farbiara a jazvečíka hladkosrstého. Cieľom bolo vytvoriť menšie, kompaktnejšie a vytrvalé plemeno vhodné aj pre mestské podmienky. Výsledok je pes nižšieho vzrastu so skráteným durením a dobrými dohľadávacími schopnosťami. V roku 2014 bolo úspešne spárené prvé šteňa tatranského duriča so samičkou zo svojho plemena.
Pod vedením príslušného chovateľského klubu sa pokračuje v šľachtení a ochrane čistoty plemena, pričom každé plemeno má svoju špecializovanú chovateľskú základňu a spolupracuje s ciestami zahraničných klubov.
Obnovujúce kapitoly a súčasné udalosti
V priebehu roka sa z policajných a súkromných miest objavilo informácie o tragických prípadoch: až 7 zastrelených psov v Rožňavskom okrese - svedectvá naznačujú, že išlo o premyslené trestné činy so zameraním na psov.
Majitelia psov podali trestné oznámenia; v ďalšom priebehu vyšetrovania sa objavili vyjadrenia, že niektorí páchatelia intenzívne zneužívali tieto domáce zvieratá. Rozprávanie o týchto udalostiach zdôrazňuje potrebu zodpovedného chovu a ochrany psov.
Okrem toho sa objavil príbeh psa Pedra, ktorý bol verný spolubojovník mediálneho mága Fedora Flašíka. Petrov osud po smrti svojho majiteľa sa stal témou rozhovorov medzi psími trénermi a médiami, pričom sa uvádzalo, že Pedro zostane v starostlivosti rodiny a priateľov a že jeho výcvik a socializácia sa budú naďalej rozvíjať.
Praktické tabulky a prehľad
| Plemeno | Hlavné znaky | Pôvod | Najvhodnejšie využitie |
|---|---|---|---|
| Slovenský čuvač | Biela srsť, dlhá 5-15 cm, vysoký vzrast | Slovensko | Pastier, strážny pes, turistika |
| Slovenský kopov | Inteligentný, ostrý, výborný nos | Slovensko | Lovecký pes na diviačiu zver, dohľadávanie |
| Slovenský hrubosrstý stavač | Silný, odvážny, prácovný v lese | Slovensko | Dohľadanie a prinesenie zveri |
| Československý vlčiak | Vlčie rysy, vysoká odolnosť | Česko-Slovensko | Hliadkovanie, pátranie, záchrana |
| Tatranský durič | Menší vzrast, dohľadávacie schopnosti | Slovensko | Moderné poľovníctvo, mestské chovy |
Slovensko vysvetlené za 9 minút (história, geografia a kultúra)
Všeobecne platí, že všetky uvedené plemená majú spoločné korene v snahe o praktickosť, odvahu a spoľahlivosť v práci, a zároveň v tradičnom spojení človeka a psa, ktoré formovalo slovenskú kynológiu a kultúrny odkaz krajiny.