Škótsky jelení pes, známy aj ako Deerhound, je starobylé plemeno s bohatou históriou siahajúcou až do keltských čias. Jeho pôvod je opradený tajomstvami, no predpokladá sa, že bol do Veľkej Británie dovezený už pred 3000 rokmi. Tento majestátny pes, pôvodne využívaný na lov vysokej zveri, si aj napriek svojej minulosti dokázal zachovať pokojnú a prítulnú povahu, vďaka čomu je dnes obľúbeným rodinným spoločníkom.
História a pôvod
História škótskeho jeleňového psa je úzko spojená so Škótskou vysočinou, kde sa toto plemeno vďaka drsným podmienkam a izolácii zachovalo. V stredoveku bol Deerhound psom výsadne vyššej spoločenskej vrstvy, ktorá ho využívala na lov jeleňov. Chudobnejším ľuďom bolo vlastnenie tohto plemena zakázané.
Po rozpade klanového systému v polovici 18. storočia sa plemeno ocitlo na pokraji vyhynutia. Snahy o jeho obnovenie sa začali na začiatku 19. storočia, kedy sa Archibald a Duncan McNeill rozhodli založiť nový chov na základe štyroch psov. V roku 1886 bol založený britský klub deerhoundov, ktorý stanovil štandard plemena.
Hoci sa s nástupom strelných zbraní a zmenou poľovných techník jeho využitie znížilo, vďaka svojej vernosti a priateľskej povahe si škótsky jelení pes našiel svoje miesto ako spoločník.
Vzhľad
Škótsky jelení pes patrí medzi najvyššie a vzhľadovo najelegantnejšie psy. Jeho typická postava chrta sa vyznačuje štíhlym obdĺžnikovým telom s hlbokým priestranným hrudníkom, vtiahnutým bruchom a dlhými, štíhlymi a svalnatými končatinami. Dospelé psy môžu dosiahnuť výšku v kohútiku minimálne 76 cm (sučky 71 cm) a vážia sa v rozmedzí 36 až 45 kg. Mnoho jedincov je však aj vyšších, pretože štandard neurčuje maximálnu výšku.
Podlhovastá hlava je najširšia medzi ušami a smerom k nosu sa zužuje. Oči s načierno lemovanými viečkami sú vždy tmavé a vysoko nasadené uši nosí Deerhound zložené smerom dozadu. Dlhé, silné telo je spojené s hlavou dlhým krkom bez voľnej kože. Silný chvost, ktorý sa smerom k špičke zužuje, siaha až pod päty.
Srsť škótskeho jeleňového psa je drsná, nie príliš dlhá ani hustá, a pôsobí strapato. Spoľahlivo odpudzuje vodu a je na hlave, hrudníku a bruchu jemnejšia. Vyskytuje sa v rôznych farebných odtieňoch, najčastejšie je strieborná sivá, tmavomodro-sivá, žíhaná, pieskovo-červená, červenohnedá a žltá. Uši majú zvnútra ružovú farbu.
Povaha a temperament
Napriek svojej loveckej minulosti je škótsky jelení pes pokojný, mierny a prítulný pes. Je priateľský voči svojej rodine, deťom aj cudzincom, hoci si voči neznámym ľuďom a iným psom často zachováva vznešený odstup. Nikdy nebýva agresívny ani príliš plachý.
Tento pes má silnú túžbu potešiť svojho majiteľa, ale ako správny chrt má silný lovecký inštinkt a rád naháňa všetko, čo sa hýbe. Malé zvieratá a mačky môže vnímať ako korisť, preto je od šteniatka nutná dôsledná socializácia.
Hoci je Deerhound inteligentný a učenlivý, jeho výchova si vyžaduje trpezlivosť a dôslednosť. Reaguje citlivo na hrubé zaobchádzanie a pri ňom vás bude ignorovať. Ideálny je pozitívny prístup a odmeňovanie.
Ako aktívny pes potrebuje veľa pohybu. Hoci sa s vekom upokojí, dlhé prechádzky mu na vybitie energie často nestačia. Vyniká v športe ako coursing alebo dostihy, je skvelým spoločníkom na bicyklovaní, joggingu či turistike.
Starostlivosť a životné podmienky
Škótsky jelení pes je nenáročný na starostlivosť o srsť. Pravidelné kefovanie odstráni nečistoty a zabráni zamotaniu. Kúpanie nie je často potrebné.
Najvhodnejším prostredím pre toto plemeno je rodinný dom s dostatočne veľkou a dobre oplotenou záhradou, ideálne vo vidieckej alebo prímestskej oblasti. Hoci by mohol žiť vonku, pre svoje šťastie potrebuje častý kontakt s rodinou a prístup do domu. Byt nie je pre toto plemeno ideálnym prostredím.
Pri výcviku je dôležitá dôslednosť a pozitívny prístup. Vzhľadom na silný lovecký inštinkt je nutné psa vo voľnej prírode venčiť na vodítku, pokiaľ nemáte stopercentne spoľahlivé privolanie.
DOGGIE.SK - Juraj Ferko - Pes ohrýza drevenné veci a nábytok - Výcvik psov otázky a odpovede
Zdravie a výživa
Škótsky jelení pes je vo všeobecnosti pomerne zdravé plemeno. Medzi najčastejšie ochorenia, ktoré sa u neho môžu vyskytnúť, patria torzia žalúdka alebo sleziny, hypotyreóza, kardiomyopatia a osteosarkóm. Vzhľadom na nízku úroveň podkožného tuku je toto plemeno citlivé na anestetiká a niektoré lieky.
Priemerná dĺžka života škótskeho jeleňového psa sa pohybuje medzi 8 až 11 rokmi.
Výživa tohto veľkého plemena si vyžaduje pozornosť. V období rastu potrebujú šteňatá kvalitné nízkokalorické krmivo, ktoré zabráni príliš rýchlemu rastu a nezaťaží vyvíjajúce sa kĺby a kosti. Kŕmnu dávku je vhodné rozdeliť do viacerých denných jedál, aby sa minimalizovalo riziko torzie žalúdka. Po kŕmení by mal pes minimálne hodinu odpočívať.
| Parametr | Hodnota |
|---|---|
| Priemerná dĺžka života | 8-11 rokov |
| Minimálna výška v kohútiku (psy) | 76 cm |
| Minimálna výška v kohútiku (sučky) | 71 cm |
| Hmotnosť | 36-45 kg |
| Potrebné cvičenie | Veľmi vysoká |
| Náročnosť na starostlivosť | Nízka |
