Privlastňovacie prídavné mená vyjadrujú, že niečo patrí osobe alebo zvieraťu. Pýtame sa na ne otázkami: Čí? Čia? Čie?
Tvoria sa od podstatných mien pomocou týchto prípon: pri mužskom rode: -ov, -ova, -ov; pri ženskom rode: -in, -ina, -ino. Skloňujú sa podľa troch vzorov: otcov, matkin, páví.
Druhy privlastňovacích prídavných mien
1. Individuálne privlastňovacie prídavné mená
Vyjadrujú vlastníctvo jednej konkrétnej osoby alebo zvieraťa. Príklady: Líškin brloh - patrí jednej líške; Sestrin sveter - patrí sestre (čí sveter?).
Skloňovanie: podľa vzorov otcov a matkin.
2. Zvieracie podstatné mená mužského rodu zakončené na spoluhlásku
sa v jednotnom čísle skloňujú podľa vzoru chlap, v množnom čísle podľa vzoru neživotných vzorov dub, stroj. Ak sú v nominatíve singuláru zakončené na tvrdú alebo obojakú spoluhlásku, skloňujeme ich podľa vzoru dub: kapor - kapry, hroch - hrochy, zver - zvery, lev - levy, had - hady, muflón - muflóny. Pozor, výnimka!
Pri podstatnom mene pes, vlk, vták platí výnimka - v množnom čísle sa skloňujú aj podľa vzoru dub, aj podľa vzoru chlap, preto majú dva tvary: psy, vlky, vtáky / psi, vlci, vtáci. (štyri bojové psy / štyri bojoví psi, hladné vlky / hladní vlci, sťahovavé vtáky / sťahovaví vtáci).
Kedy psy a kedy psi: Pokiaľ pri slove pes v množnom čísle nestojí slovo, ktoré si vyžaduje tvar podľa vzoru chlap alebo dub, správne sú oba tvary: Psy pobehovali po dvore. Psy sú dobrými pomocníkmi človeka. Psy potrebujú prechádzku. Psy strážia dom. Ale ak pri ňom stojí slovo, ktoré si vyžaduje životný alebo neživotný tvar (zvyčajne je to prídavné meno, zámeno, číslovka alebo iné slovo), s písaním podstatného mena psy sa mu musíme prispôsobiť.
Pomôcka: Ak na slovné spojenie ukážeme zámenom tie - píšeme psy, ak ukážeme zámenom tí - píšeme psi: Túlavé psy môžu byť nebezpečné. Vo voliére boli zavreté štyri bojové psy. To sú moje psy. Psi sú domáce zvieratá. Psi majú rady svojho pána. Túlaví psi môžu byť nebezpeční. Vo voliére boli zavreté štyria bojoví psi. To sú moji psi. Psi sú domáci miláčikovia. Psi majú radi svojho pán.
3. Domov a poznámky k správnemu užívaniu
Privlastňovacie prídavné mená: Hviezdoslavova báseň, Štúrov prejav. Vzťahové prídavné mená: hviezdoslavovský verš, štúrovský pravopis.
Rozdelenie a pravidlá skloňovania
- Gramatické kategórie prídavných mien: Rod (mužský, ženský, stredný); Číslo (jednotné, množné); Pád (nominatív, genitív, datív, akuzatív, lokál, inštrumentál); Vzor (pekný, cudzí, páví, otcov).
- Vzory: páví, otcov, matkin sú najčastejšie používané pri privlastňovacích prídavných menách.
Pravidelné a nepravidelné stupňovanie prídavných mien: Akostné prídavné mená majú pravidelné stupňovanie (ľahký, ľahší, najľahší). Gramatická kategória zhody sa prejaví v rode, čísle a páde tak, že prídavné meno sa prispôsobuje podstatnému menu, ktorého vlastnosť označuje.
Príklady skúmania stredného rodu a výnimiek
Individuálne privlastňovacie prídavné mená v strednom rode majú v nomináte a akuzáte jednotného čísla koncovku -o, napríklad otcovo oko, mamino auto, Petrovo vysvedčenie, Hankino plece. Koncovka -e sa pri privlastňovacích prídavných menách používa v nomináve a akuzáte množného čísla, napríklad Tieto dve koncovky sa často pletú v názvoch ulíc, keď sa privlastňovacie prídavné mená s krátkym -ova (Kukučínova, Bottova či Kraskova ulica) zamieňajú za vzťahové prídavné mená s dlhým -ová (Konvaliková, Podhradová či Baštová ulica).
Odlišuje ich otázka: Bottova ulica - čia?
Privlastňovacie prídavné mená - vzory páví, otcov, matkin.
Privlastňovacie prídavné mená (Igor Bielich)
Hviezdoslavova báseň, Štúrov prejav sú príklady privlastňovacích prídavných mien; hviezdoslavovský verš, štúrovský pravopis sú príklady vzťahových prídavných mien.
Príklady na zostavenie výkladného textu
Líškin brloh - patrí jednej líške; Sestrin sveter - patrí sestre (čí sveter?).
tags: #sklonovanie #pridavneho #mena #psi