Šarplaninský pastiersky pes: Vlastnosti, starostlivosť a výcvik

Šarplaninský pastiersky pes, známy aj ako šarplaninec alebo jugoslovanský pastiersky pes, je impozantné plemeno s bohatou históriou a jedinečným charakterom. Toto mohutné psie plemeno pochádza z hornatých oblastí Balkánskeho polostrova, konkrétne z pohoria Šar planina, ktoré sa nachádza na pomedzí Severného Macedónska a Kosova. Po stáročia boli títo psi chovaní miestnymi pastiermi na ochranu stád oviec pred veľkými dravcami, ako sú vlci a medvede.

História a pôvod

Prvé zmienky o psoch podobných šarplanincom siahajú približne dva tisíce rokov dozadu, keď ázijskí pastevci oviec prišli do hornatých oblastí a na ochranu svojich stád využívali mohutné, huňaté a silné psy. Tieto psy sa postupne vyvíjali v podstate izolovane po celé stáročia. Plemeno bolo prvýkrát oficiálne predstavené v roku 1926 na výstave psov v Ľubľane. V roku 1939 bolo uznané pod názvom "ilyrsky ovčiak" a vtedy bolo ešte vedené spoločne s krašským ovčiakom. Až v roku 1957 došlo k rozdeleniu na dve samostatné plemená a k zmene názvu na Šarplaninský pastiersky pes. V bývalej Juhoslávii bol šarplaninec považovaný za národný poklad, a preto bol predaj a vývoz psov do zahraničia pomerne dlho zakázaný. Počas obdobia, keď ich využívala juhoslovanská armáda, bolo pre civilistov takmer nemožné si tohto psa zaobstarať. Pravidlá sa uvoľnili až koncom sedemdesiatych rokov 20. storočia, kedy bol zákaz vývozu zrušený, čo umožnilo rozšírenie plemena do okolitých krajín, ako sú Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Grécko, Fínsko, Maďarsko a USA, hoci k celosvetovému masívnemu rozšíreniu nikdy nedošlo.

Správanie a temperament

Šarplaninský pastiersky pes je známy svojím sebavedomím, odvahou, ostražitosťou a odolnosťou. Je to pes jedného pána, ktorý je svojmu majiteľovi oddaný a lojálny. Voči cudzím ľuďom je však veľmi ostražitý a v prípade, že niekto bez povolenia vstúpi na jeho pozemok, neváha dôrazne zakročiť. Šarplaninec bol vždy samostatný a neohrozený pes, ktorý sa často musel sám rozhodovať a v prípade potreby zakročiť aj bez prítomnosti pána. Tieto vlastnosti mu zostali dodnes, a preto je najmä vo svojej domovine často využívaný ako služobný a strážny pes. Pre svoje vynikajúce strážne schopnosti je často využívaný ako služobný pes k stráženiu objektov a väzníc. Nevyvoláva konflikty, ale ak je vydráždený, statočne bojuje. Aj napriek svojej mohutnosti je veľmi pohyblivý a mrštný. Správať šarplaninského pastierskeho psa ako rodinného psa alebo domáceho maznáčika sa však neodporúča, pokiaľ nie je majiteľ skúsený a pripravený na jeho špecifické potreby. Prirodzená autorita je pri výchove tohto plemena nevyhnutná.

Šarplaninec miluje svoju "smečku", či už ide o ľudí alebo iné zvieratá, s ktorými vyrastá. K novému členovi smečky si však zvyká podstatne dlhšie ako iné plemená. Najlepšie je, keď o spriatelení rozhodne sám. Opačný postup môže viesť k odmietaniu zo strany šarplaninca, ktoré sa prejaví výstražným útokom, ale bez finálneho uhryznutia. S deťmi vo vlastnej rodine však po správnej socializácii dobre vychádza.

Vzhľad

Šarplaninec je veľký, dobre stavaný pes s hustou, hrubou srsťou, ktorá mu dodáva impozantný vzhľad. Jeho hlava je súmerná a pomerovo zodpovedá zvyšku tela. Má tmavé oči mandľového tvaru s čiernymi viečkami a širokú ňufákovú partiu s čiernym pigmentom. Uši v tvare písmena "V" sú nesené zvesené a priliehajú k hlave. Krk je stredne dlhý, široký, svalnatý a pokrytý dlhou, hrubou a veľmi hustou srsťou, ktorá vytvára výrazný golier. Telo je mierne vyššie, ako je jeho výška v kohútiku, s dobre vyvinutým svalstvom. Končatiny sú silné a pevné, ozdobené výraznými zástavami. Dlhý, šabľovitý chvost je pri koreni silný a postupne sa zužuje, pokrytý hustou, dlhou srsťou. Srsť je na hlave, ušiach a prednej časti končatín krátka, zatiaľ čo na zvyšku tela je dlhá. Povolené sú všetky jednofarebné odtiene od bielej po takmer čiernu farbu, pričom najžiadanejšie je svetlo alebo tmavo vlkošedé sfarbenie. Priemerná výška v kohútiku sa pohybuje od 58 do 62 cm a dospelý pes váži 30 až 45 kg, pričom niektoré zdroje uvádzajú aj vyššie rozmery u moderných jedincov (až 72 cm a 45 kg).

Starostlivosť a životné podmienky

Šarplaninec je veľmi húževnatý a odolný pes, zvyknutý na drsné horské podmienky. Dobre znáša horúco aj zimu, a preto je predurčený k celoročnému vonkajšiemu chovu. Prirodzene je veľmi čistotný a z hľadiska hygieny s ním nebývajú žiadne problémy. Vzhľadom na jeho pôvod a silné teritoriálne a strážne inštinkty nie je mestský život pre neho ideálny. Najlepším životným priestorom bude vidiek, kde potrebuje veľa pohybu v otvorenej krajine. Život v meste by pre neho bol utrpením. Jeho hustá srsť vyžaduje denné vyčesávanie, najmä v období pĺznutia, aby sa predišlo zamotaniu a odstránili sa odumreté chlpy. Pravidelná starostlivosť o uši, pazúry a zuby je tiež dôležitá.

Fyzická aktivita je nevyhnutná, pretože tento pes potrebuje dostatok pohybu a mentálnu stimuláciu. Šarplaninec je ideálny pre skúsených chovateľov, ktorí rozumejú jeho potrebám a majú dostatok priestoru, najlepšie dom s veľkým dvorom. Toto plemeno nie je vhodné do bytu, pretože potrebuje pravidelný pohyb a veľký priestor na pohyb.

Zdravie a kŕmenie

Šarplaninský pes je vo všeobecnosti veľmi odolné a zdravé plemeno, ktoré netrpí v zvýšenej miere dedičnými chorobami. Vzhľadom na jeho veľkosť a rýchly rast sa však môže častejšie vyskytnúť dysplázia bedrového kĺbu alebo lakťová dysplázia. Rovnako ako iné veľké plemená, aj šarplaninci majú sklon k žalúdočnej torzii. Môžu sa vyskytnúť aj niektoré srdcové choroby alebo šedý zákal.

Veľké plemená sú najnáročnejšie na správnu výživu. Predovšetkým v období rastu je nutné dbať na to, aby sa psovi dostalo v správnom pomere všetkých potrebných živín. Pre zdravý vývin kĺbov a kostí potrebujú šteňatá veľmi kvalitné krmivo. Odporúča sa vysoko kvalitné, nízkokalorické krmivo určené pre veľké plemená, ktoré svojím zložením zaistí správny vývin šteniat a zabráni ich príliš rýchlemu rastu. Kŕmnu dávku je vhodné rozdeliť do viacerých denných jedál. Veľkosť kŕmnej dávky závisí od veku a úrovne aktivity psa. Je dôležité, aby psy neboli zbytočne prekrmované a nedochádzalo u nich k obezite, ktorá by mohla viesť k problémom s pohybovým aparátom.

Výcvik

Šarplaninský pastiersky pes potrebuje dôslednú výchovu, ktorá je nutná, ale nie je vôbec jednoduchá. Jeho majiteľ musí byť dostatočne dominantný, aby ho pes rešpektoval a počúval. Výcvik musí byť dôsledný, spravodlivý a bez fyzických trestov, pretože tento pes je veľmi vnímavý a nesnesie krivdu. Vzhľadom na jeho sebavedomie a silu je výcvik rozhodne odporúčaný pre skúsených chovateľov, ktorí si s jeho sklonom k samostatnosti poradia lepšie ako začiatočníci. Začať so socializáciou a výcvikom poslušnosti je dôležité už od šteňacieho veku. Pozitívne posilňovanie je kľúčové, pretože tvrdé alebo autoritatívne metódy môžu u šarplaninca vyvolať negatívne reakcie. Jeho prirodzená inteligencia a samostatnosť znamenajú, že vždy si rozmyslí, či naozaj chce vykonať povel, ktorý po ňom majiteľ požaduje.

tags: #sarplaninsky #pastevecky #pes #ako #strihat