Pes, s ktorým si musíte prejsť dlhú cestu aby ste si ho vycvičili a navzájom sa rešpektovali. Samojed, ktorý bol pôvodne chovaný na lov, ťahanie sánok a vedenie stád sobov, sa stal cenným spoločníkom na severozápade Sibíru. Vďaka jeho sile sa samojed považuje hlavne ako pracovné plemeno, no zostáva priateľský, nežný, rozumný a oddaný svojim najbližším. Samojed patrí medzi starodávne plemená, ktoré pochádzajú zo Sibíra. Kedysi hnali zapriahnuté stádo sobov, či pomáhali pri ťahaní saní s nákladom. Slúžili taktiež svojmu pánovi počas chladných večerov na zahriatie.
Je to priateľské, hravé, vytrvalé plemeno psa, ktoré sa do Anglicka prvýkrát dostala v 19. storočí. Svoj názov nesie podľa samojedských národov Sibíra. Dobre vychovaný Samoyed vie byť inteligentným a verným psíkom. K svojej rodine je priateľský a veľmi láskavý, vrátane detí. Samojed nerád býva sám, teší sa zo svojich blízkych. Jeho lojalita a bdelosť často prispievajú k dobrému strážnemu psovi.
Fyzické rozmery a vzhľad
V kohútiku samice merajú 47-53 cm, samci 52-60 cm a ich hmotnosť je okolo 20-23 kilogramov. Samojed sa zaraďuje medzi stredné až veľké plemená psov. Samoyed je mohutný a silný pes. Má široký a priamy postoj a jeho klinovitú tvár zdobia tmavohnedé oči. Jeho telo má pokryté hustou bielou srsťou, ktorá chráni psa pred snehom, dažďom či chladným počasím. Samojed je známy svojím nádherným úsmevom. Samojed celkovo patrí medzi zdravé plemená psov, ale aj u neho sa v priebehu života môžu objaviť niektoré z nasledujúcich chorôb.
Samojed má srsť dvojvrstvovú: podsada je krátka, jemná a hustá, krycia srsť je dlhšia, hrubšia a rovná. Na pleciach a krku je srsť dlhá, takmer „hrivovitá“, a dlhšie dorastá aj na chvoste a na vonkajšej strane nôh. Na hlave a na prednej strane nôh je kratšia, no hustá srsť. Ďalším typickým znakom samojeda je slávny „samojedí úsmev“, ktorý vzniká vďaka šikmo posadeným očiam a jemne nahor zahnutým kútikom papule. Samojed nie je usmiaty len na pohľad - milý výzor naozaj skrýva priateľskú a dobromyseľnú povahu.
Charakter a temperament
Samojed je veľmi priateľský, lojálny a spoločenský. Hoci často vyžaduje jasnú líniu výchovy, nie je agresívny ani plachý. Napriek tomu má vo svojej povahe istú tvrdohlavosť a potrebuje láskavú, odmeňujúcu výchovu. Dôležitá je čo najskoršia socializácia - začnú ho zvykať na rôzne zvuky, podnety, ľudí aj iné zvieratá. Aktívny samojed nie je vhodný do bytu bez vonkajšieho pohybu; potrebuje oplotenú záhradu a pravidelný pohyb. Srsť ho chráni v zime, no v letných horúčavách sa môže prehriať. Kĺby sa vyvíjajú približne do dvoch rokov, preto ho dovtedy nenechávaj skákať alebo behať na tvrdých povrchoch.
Samojed je prirodzene spoločenský a rád trávi čas so svojou rodinou. Napriek svojej nezávislosti a miernemu loveckému inštintu poznáme, že s vhodnou výchovou a motiváciou je ochotný spolupracovať. Je typický „úsmev samojeda“, ktorý zvyšuje jeho priateľskú povahu a prilieha ku každému členovi rodiny. Vo vzťahu k deťom môže byť veľmi jemný, najmä pri väčšej detskej spoločnosti; veľké deti zvyčajne zvládnu jeho silu a energiu lepšie.
Životný štýl a starostlivosť
Samojed vyžaduje veľa pohybu a spoločenského kontaktu. Potrebuje dlhé prechádzky, často aj športy ako dogtrekking, agility alebo dogdancing. Hustá srsť je špecifická pre túto rasu a vyžaduje pravidelnú starostlivosť: pravidelné česanie, menej časté kúpanie (len keď je to nevyhnutné), a starostlivosť o uši a pazúry. V období výmeny srsti je nutné česať psa častejšie, dokonca každý deň. Správna výživa, bohatá na živočíšne bielkoviny a vitamíny, podporuje zdravie srsti a celkovú vitalitu. Vyvarujte sa nadbytku obilnín a sledujte zloženie krmív, najmä pri hotových granulách.
Okrem stravy je dôležitá aj socializácia a výcvik. Motivácia a odmeňovanie sú kľúčové - odmeny by mali byť zdravé a chutné. Samojed potrebuje dostatok priestoru na pohyb; ideálny býva v dome so záhradou, ale s vhodným režimom zvládne aj veľký byt s pravidelnými vychádzkami.
Podmienky výchovy a výcvik
Samojed nie je vždy ľahko vycvicitelný; potrebuje pozitívny prístup a trpezlivosť. Dávajte pozor na to, aby výcvik bola zábava a aby pes nebol nudný. Začnite s krátkymi tréningmi, postupne zvyšujte dĺžku a zapojte hry, ktoré podporujú myslenie i telo. Výchova musí byť láskavá, odmeňujúca a dôsledná. Pri socializácii zapájajte čo najviac ľudí a zvierat, aby bol pes vyrovnaný a priateľský voči okoliu.
Birdaná strava a kvalitné zdroje pomôžu Samoyedovi prežiť dlhší a kvalitnejší život. Výživa a zdravotná starostlivosť by mali byť v súlade s odporúčaniami veterinára a chovateľa. V prípade chovu je dôležité vyberať vhodného chovateľa, ktorý preukáže zdravotné výsledky a pôvod šteniat a ukáže aj matku šteňaťa.
Historický kontext a štandard plemena
Pôvod plemena siaha do severozápadnej Sibíri a medzi Samojedmi. Prvé samojedy sa dostali do Európy v roku 1889; prvé poznámky a štandard vznikli v Anglicku a v USA v priebehu 20. storočia. Samojed sa oficiálne uznal ako plemeno v roku 1913. Hmotnosť sa pohybuje približne medzi 23-30 kg, výška 53-60 cm pre samice a samcov, čo ho zaraďuje do stredne veľkých plemien. V štandarde sa preferuje čisto biela farba s možnými úpravami krémovými alebo piškotovými znakmi, pričom dôležitá je pigmentácia a proporcie tela. Súčasný štandard FCI zohľadňuje americký typ so špecifikáciami pre výšku a stavbu tela, pričom rozdiely oproti anglickému štandardu sú najmä v povolenej výške a niektorých detailoch posudzovania.
Hoci existujú teórie o troch typoch samojeda (líščí, vlčí, medvedí), dnešný štandard sa sústreďuje na čisto biely vzhľad s kvalitnou pigmentáciou a charakteristickými znakmi - usmievajúca sa tvár, hustá srsť, vzpriamené uši a nadýchaný chvost. Samojed je známy tým, že vyžaduje kontakt so svojou rodinou a často je veľmi dobrým spoločníkom pre športovo založených ľudí a rodiny s deťmi, pričom zvyčajne nemá typické stráženie ako u niektorých iných plemien.
Praktické poznámky pri kúpe šteniatka
Pri výbere chovateľa hľadajte takého, ktorý vás pozve k sebe domov a ukáže chovnú stanicu, matku šteňaťa a všetky potrebné doklady. Šteniatka by mali byť vyšetrené, zaočkované a čipované. Aj keď čistokrvný pes prináša určité výhody z hľadiska zdravotných kontrol, nemusí ísť o čistokrvného psa, ale zodpovedajúci chov je vždy vyhľadávaný a zodpovedný.
Výživové a praktické tipy
Najlepšie je vyvážiť stravu s dôrazom na čerstvé mäso alebo ryby a zeleninu. Obilniny by mali byť minimálne alebo obmedzené. Pri výbere krmív sledujte zloženie, aby pes dostával kvalitnú stravu bez zbytočných prísad. Pri starostlivosti o srsť používajte šampón iba v nevyhnutných prípadoch; pravidelné česanie zabráni poškodeniu lanolínu.
Oblečenie zohráva menšiu úlohu, skôr ide o povahu a energiu psa. Samojed potrebuje intenzívnu spoločnosť a aktívny životný štýl - bez toho môe hľadať vlastné spôsoby, ako využiť energiu. V lete dbať na tienisté miesta a kŕmiť primerane, vybrať vhodné hračky a zapojiť do rodiny, aby sa cítil súčasťou.
Dôležité poznámky k zdraví
Medzi časté genetické ochorenia patria určité formy diabetes, hypotyreóza a PRA (progresívna atrofia sietnice). U psa môžu byť aj kožné problémy alebo iné metabolické ťažkosti. Pravidelné veterinárne prehliadky a včasné vyšetrenie pomáhajú udržiavať zdravie psa. U starších jedincov môže dôjsť k zhoršeniu zraku a sluchu, čo je potrebné sledovať a riešiť s lekárom.
- Provádzať pravidelné prechádzky a pohyb na čerstvom vzduchu, najmä vzhľadom na ich energetickú nespútanosť.
- Dbajte na socializáciu už od šteňaťa a vyhýbajte sa tvrdým tréningom bez odmien.
- Vyberajte kvalitné a vyvážené krmivá s ohľadom na potrebné živiny a vápnik pre kĺby.