Rozprávky o psoch a psíkoch: kúzlo priateľstva, nádej a dobrodružstvá pre deti

Hovorí sa, že najlepší priateľ človeka je pes. Áno, niečo na tom je. Sú verní, radi sa hrajú, nikdy sa nemračia a nikdy nás neopustia. Pred Vianocami je čas naozaj kúzelný. Píšeme na list svoje priania, ktoré potom čakáme pod vianočným stromčekom. Svoje prianie napísala aj mala Sofia, ktorá veľmi túžila po malom šteniatku. Neváhala a vzala papier a pero. Na list napísala svoje prianie: „pod vianočný stromček si želám malého psíka“. A ako to už býva, ti čo počúvajú celý rok si pod vianočným stromčekom nájdu svoje želanie. Sofia nebola výnimka. Doma počúvala a pomáhala. Keď prišiel čas Vianoc, vyzdobila stromček a napiekla medovníky. Už len stačilo čakať na ten správny vianočný deň.

A je to tu! 24 decembra si Sofia pod vianočným stromčekom našla škatuľu, ktorá sa podozrivo pohybovala a poskakoval. Zo škatule sa ozývalo „haf haf“. Rýchlo zatiahla za mašľu a búúúm vyskočil z nej malý psík. „Jeeeeej. Šteniatko“ tešila sa Sofia. Hneď ho vystískala a privinula ho k sebe. „Ale počkať, veď ty máš len jedno uško?“ všimla si. „Nevadí, budem ťa volať Jednouško“ vykríkla. Zo Sofii a Jednouška sa stala nerozlučná dvojica. Spoločne skákali po záhrade, zaspávali v jednej posteli a užívali si kopec dobrodružstiev.

A takto sa zabávali počas celých vianočných sviatkov. Avšak, len do momentu, kedy sa prázdniny skončili a Sofia musela ísť späť do škôlky. Jednouško zostal doma sám. Samozrejme, že sa tešil na Sofiu vždy, keď sa vrátila domov. Ale nebola to už taká zábava. Po príchode domov už Sofia nemala toľko energie a času na zábavu s Jednouškom. Takto to pokračovalo každý deň. Jednouško bol čoraz viac osamelý a smutný. Nikto mu už nevenoval takú pozornosť, nemal s kým skákať na záhrade či hrať naháňačku.

Už ani nespal v Sofiinej posteli, ale sám v rohu izby na starom koberci. A celé sa to zhoršilo ešte viac, keď Sofia nastúpila do prvého ročníka základnej školy. Netrvalo dlho a Jednouško skončil v útulku. Nešťastný a smutný sedel celé dni v studenej klietke. Nemal chuť ani na jedlo, a tak každým dňom slabol. V útulku bolo síce veľa psov, ale nemal tam svoj domov ani svojho pána, ktorému by bol verný.

Ako by toho nemal dosť, prihodilo sa mu ďalšie nešťastie. Starší psy sa mu v útulku posmievali, pretože mal len jedno ucho. Posmešky a urážky nedokázal dlho tolerovať. Rozhodol sa z útulku utiecť. Zo dňa na deň sa ocitol sám na ulici. Mokrý a slabý sa túlal uličkami mesta. Prespával pod smetiakmi, z ktorých sa občas aj najedol, lebo nič iné nemal.

Pri potulkách ulicami narazil na ryšavého kocúra s klobúkom a veľkým bruchom. „Fiha, ty máš len jedno ucho“ hovorí kocúr. Jednouško neodpovedal a pokračoval v chôdzi. „Hej, tak čo, ako sa voláš? Ja som Frenky.“ Pokračoval kocúr. „Volali má Jednouško“ odpovedal smutným hlasom. „No to meno si dostal asi preto, že máš len jedno ucho. Vyzeráš že si hladný. Poď sem. Mám tú skvelú rybu, ktorú som našiel dnes ráno v smetiaku. Je skoro nedotknutá“ ponúkal kocúr Frenky. Ale Jednouško nemal chuť do jedla. „Hm, ale našiel som aj túto kostičku“ a zamával kocúr Frenky veľkou kosťou pred tvárou Jednouška. Tento krát nezaváhal a chňapol po kosti.

Ako tak jedli schovaní pod krabicou od banánov, Jednouško vyrozprával Frenkymu celý príbeh. „No, čo ti na to poviem. Ja mám rovnaký príbeh ako ty. Ja už ľuďom neverím. Budem žiť tu na ulici. Tu sa mi páči“ hovorí kocúr Frenky. „Ja by som sa si radšej našiel nového pána, ktorému by som bol verný, skákal sním po záhrade, hral naháňačky, chodil na prechádzky a iné zábavné hry“ hovoril Jednouško.

„Ale hlavne takého, ktorý by ma nevyhodil v krabici na ulicu“ smutné dodal. Vonku začala padať tma a Frenky si ľahol do svojej krabice vedľa smetiaka. „Poď Jednouško, môžeš späť v mojej krabici“ ponúkol kocúr Frenky. „Ale je to tu špinavé, som zvyknutý späť v čistej posteli“ čuduje sa Jednouško. „Hah. No to máš smolu, posteľ tu nemám, ale môžeš pokojne zostať späť aj vonku na ulici a čakať na nočných potkanov“ smeje sa kocúr Frenky.

Vystrašený sa rozbehol do Frenkyho krabice a našiel si tam suché miesto. Ráno sa obaja zobudili na silný hluk, ktorý sa k nim približoval. Krabica sa odrazu zdvihla a preletela niekoľko metrov. Smetiarske auto ich naložilo medzi ďalšie odpadky.

Rýchlo vyliezli z krabice a vyskočili zo smetiarskeho auta von. „To bola parádna jazda“ teší sa kocúr Frenky. „Len si musíme do večera nájsť novú krabicu“ dodal. „Nie, ja si idem nájsť nového kamaráta na hry a zábavu. Už viac nechcem späť v špinavej krabici na ulici kŕmiť sa odpadkami. A ty ak chceš, tak si tu kľudne zostaň. Ja idem“ povedal odhodlaný Jednouško a rozbehol sa do parku medzi ľudí.

V parku bola veselá atmosféra. Ostatné psy mali svojich pánov, ktorí im hádzali lietajúce taniere a tenisové loptičky. Mačky si užívali leňošenie na slnku v tráve. Jednouško sa rozbehol medzi deti. Pridal sa aj kocúr Frenky. Slnko začalo klesať za horizont a blížila sa noc. Deti zvolali na svojich domácich maznáčikov, pripevnili im obojky a všetci odišli domov. Zostali len opustení kocúr Frenky s Jednouškom.

„Ach, ako sa len majú skvelo“ vzdychal Jednouško. „No, aspoň sme to skúsili“ dodal Frenky. So sklonenými hlavami kráčali z parku von nájsť si novú krabicu pred začiatkom noci. Ako tak kráčali, spoza stromu sa vynoril malý veselý chlapec. „Ahojte priatelia volám sa Matt. Čo vy tak sami neskoro večer v parku? Bežte domov ešte sa vám niečo zle privodí“ povedal malý chlapec.

„No.. my.. vlastne nemáme domov, hľadáme si novú krabicu na prespatie“ nešťastne odpovedali. „Chcete ísť k nám domov? Máme veľkú záhradu kde sa celý deň hrám s mojou kamarátkou korytnačkou. Volá sa Violet. Poďte, bude zábava. Veľmi by sa nám do partie hodil kocúr a pes“ teší sa Matt. Jednouško neváhal a vyskočil chlapcovi rovno do náručia. Aj Frenky zmenil názor a rozbehol sa za Mattom.

Dorazili na záhradu. Matt im všetko poukazoval a zoznámil ich s korytnačkou Violet. „Musím ísť už do postele priatelia. A vy dvaja si môžete urobiť pohodlie v dome Violet. Má to tam veľmi pekne. Určite sa budete cítiť veselo a pohodlné. A tak si Jednouško a kocúr Frenky našli nového priateľa, s ktorým sa celé dni mohli zabávať a radovať.

Nezabúdajme, že aj pes či iné zvieratká vedia byť smutné a mať zlomené srdce. Preto si píšeme opatrne svoje priania na list pod vianočný stromček. Mnohí z nás si bez psa alebo dokonca viacerých psov nedokážu svoj život vôbec predstaviť. Štvornohý priateľ je za každú zábavu a má nás rád presne takých, akí sme.

Sprevádza nás takmer odjakživa, pretože patril medzi prvé skrotené zvieratá. Jeho úloha sa postupne menila - z ochrancu sa stal nielen verný strážca, ale aj nenahraditeľný pomocník. Psích pracantov môžeme stretnúť pri polícii, so záchranármi, po boku nevidiacich či inak hendikepovaných ľudí, ba aj na hodinách jogy. Roztomilé šteniatko dokáže zlepšiť náladu, aj keď sa nám dovtedy zdal celý svet čierny.

Ako psy napĺňajú naše životy a čo o nich hovoria rozprávky

Psy vycítia, keď nám nie je dobre, a niet divu, že navštevujú nemocnice a zariadenia pre seniorov, aby tamojším obyvateľom vyčarili úsmev na tvári. Či už je to šteňa, alebo starší pes, keď môžeme hladiť ich srsť a sledovať ich nákazlivé nadšenie zo života, hneď je lepšie aj nám. Vedeli ste však, že psy sú aj výbornými spoločníkmi na čítanie? Možno to znie trochu bláznivo, ale kanadskí vedci už pred časom zistili, že prítomnosť psa deťom pri čítaní naozaj pomáha. Pes ich nekarhá, keď sa im čítanie nedarí, práve naopak - deti sú vďaka nemu pokojnejšie, vydržia čítať dlhšie a lepšie sa sústredia.

Ak teda hľadáte spôsoby, ako deťom čítanie spríjemniť, určite tento tip vyskúšajte. Prečítajte si tieto rozprávky o psoch:

• Starý Bodrík a vlk - Pavol Dobšinský
• Lujzina chlpatá pomocníčka - Zuzana Pellová
• Bejly nie je obyčajný psík - je to verný vodiaci pes
• Vianočné šteniatko - Marián Dyno Burič
• Prečo si psy ovoniavajú chvosty - Mexická legenda
• Huňatý najdúch - Zuzana Pellová
• Psia hrdinka - Jana Kašparová
• Kráľovná a čarovný psík - Readmio

Knihy a rozprávky o psoch patria medzi detskými čitateľmi dlhodobo k najobľúbenejším. Deti si rady predstavujú, že podobné dobrodružstvá zažívajú so svojím psom, a ľahko sa do takých príbehov vcítia. Ktovie, možno sa aj samy pustia do písania nejakej psej rozprávky. A čo tak rovno rozprávky pre psy? Skúste si s deťmi prečítať niektoré naše príbehy o psoch a šteniatkach a potom im navrhnite, že spolu vymyslíte vlastnú rozprávku.

Rozprávky o psoch môžu byť tiež inšpiráciou na praktické aktivity: kreslenie obojkov, opisovanie dobrodružstiev v zošite alebo tvorba malých scenárov na hranie. Deti tak získajú nielen slová a fantáziu, ale aj pochopenie, že zvieratá potrebujú domov, lásku a starostlivosť.

Predstava psa ako spoločníka pri čítaní prichádza s praktickými tipmi, ako zapojiť deti do čítania cez príbehy o psoch a šteniatkach. So správnou atmosférou a nadšením sa čítanie stane radosťou pre všetkých členov rodiny.

Postavy a miesta z rozprávok

Vedomé spojenia medzi postavami a prostredím pomáhajú deťom lepšie pochopiť pojmy ako vernosť, zodpovednosť a súcit. Aron so svojim psím priateľom Jednouškom, Frenky s kocúrom, Matt a jeho domáca záhrada s Violet, všetko spolu tvoria farebný svet plný dobrodružstiev a emócií.

Tabuľka: vybrané rozprávky o psoch a ich posolstvá

Ako ukazuje príbeh Jednouška a Frenkyho, aj zložitá cesta môže viesť ku skoncovaniu nového domova a priateľstvu. Deti si môžu uvedomiť, že aj keď sa zvieratá ocitnú na ťažkej ceste, ľudia okolo nich môžu pomôcť nájsť nový domov a nový smer života.

tags: #rozpravky #pre #deti #pes #a #pan