Pes: Mäsožravec s prekvapivými schopnosťami trávenia

Biologickým zaradením je pes mäsožravec. Tomu zodpovedajú aj jeho zuby, ktoré sú prispôsobené na uchopenie, prerezanie, vytrhnutie a strihanie mäsa a tkanív. Na druhej strane, posledné výskumy ukazujú, že tráviaca sústava psa je schopná tráviť škrob a sacharidy, a že práve tieto schopnosti umožnili proces domestikácie psa.

Evolúcia a genetické adaptácie

Počiatkom roku 2013 vydal medzinárodný vedecký časopis Nature prácu kolektívu vedeného švédskym evolučným genetikom Erikem Axelssonom, ktorá uviedla, že v genóme psa a vlka sa nachádza odlišné oblasti, ktoré kódujú produkciu amylázy a maltázy, dvoch kľúčových enzýmov pri trávení škrobu. To, že psi majú enzým, ktorý dokáže štiepiť škrob a sacharidy potvrdzuje MVDr. Eva Štercelová, Ph.D vo svojom článku Výživa psov podľa ich potrieb.

Podľa jej slov: "V slinách psov sa na rozdiel od človeka nenachádza enzým (amyláza, ptyalín), ktorý štiepi rastlinný škrob, a táto skutočnosť pravdepodobne viedla k úplne mylnej domnienke, že pes nedokáže dobre tráviť škrob a iné sacharidy." To ale zďaleka nie je pravda. Pes síce netrávi sacharidy v dutine ústnej, ale v počiatočnom úseku tenkého čreva sa u neho vylučuje účinná pankreatická amyláza, enzým produkovaný slinivkou brušnou, ktorý dokáže škrob rozštiepiť. Rovnako sa u neho v črevnej šťave nachádza maltáza, sacharáza a ďalšie enzýmy, ktoré trávia štiepne produkty škrobu a jednoduchšie sacharidy, ako je repný cukor (sacharóza).

Schopnosť tráviť rastlinné zložky sa ukázala v ranom prvopočiatku domestikácie ako výhodná, pretože takí jedinci dokázali lepšie využívať zvyšky ľudskej potravy. Vo svetle týchto nových vedeckých poznatkov je zrejmé, že trávenie psa a vlka je odlišné, domáci pes už zďaleka nie je vlk.

Anatomické a fyziologické rozdiely

Potravné potreby psov sú síce v niektorých ohľadoch podobné ako u vlkov, boli ale formované ich dlhodobým vzťahom s ľuďmi. V porovnaní so svojimi divokými predkami majú psy slabšie čeľuste, menšie zuby a dlhšie črevo. V žiadnom prípade psi nepatria medzi tzv. pravé mäsožravce, kam zaraďujeme mačky alebo lasice. To mimo iné znamená, že majú plne funkčný metabolizmus sacharidov, podobne ako všežravce. Tiež môžu využívať niektoré rastlinné zdroje esenciálnych látok, napr. rastlinný betakarotén, ktorý vedia na rozdiel od mačiek premeniť na aktívny vitamín A.

Výživa psa: Viac ako len mäso

Z vyššie uvedeného vyplýva, že pes, hoci je svojím pôvodom a stavbou tela mäsožravec, dokáže popri živočíšnej potrave veľmi dobre tráviť a využiť tiež potravu rastlinnú, pokiaľ je upravená do podoby pre neho stráviteľnej. Priemerný obsah v granulách pre psa je: 25 % bielkovín, 35 % tukov a až 40 % sacharidov. Rozdiel je markantný a bohužiaľ, v niektorých prípadoch je podiel sacharidov v granulách aj viac než 40%. Na etikete, komerčných krmív, je vždy rozpísaný percentuálny podiel bielkovín, tukov, niektorých vitamínov alebo aj minerálov, ale sacharidy sú vynechané. Inak povedané karbohydráty - najmä komplexné cukry ako sú napríklad škroby, teda obilniny, zemiaky, ryža a pod. - sú lacným a účinným zdrojom energie. Používajú sa aj ako „pojivo“ v krmive, aby sa udržala jeho štruktúra a dlhšia trvanlivosť. Tieto vysoko spracované sacharidy sú však ďaleko od prirodzenej stravy psa, sú ťažko stráviteľné a ich nadbytok sa ukladá vo forme glykogénu alebo tuku.

Pes je teda mäsožravec, v ktorého jedálničku je zastúpená aj rastlinná strava, ale v porovnaní so skutočným všežravcom, ako je človek alebo prasa, je podiel rastlinnej stravy podstatne menší. Mäso obsahuje esenciálne mastné kyseliny (EMK), ktoré sú dôležité pre tvorbu bielkovín, ktoré sú základnou stavebnou zložkou svaloviny a orgánov. Ak teda pes nedostáva dostatočné množstvo týchto EMK, prejaví sa to v celkovom zdravotnom stave, kondícii a konštitúcii zvieraťa.

Preto aj keď pes nie je výhradný mäsožravec, prevažne rastlinné zloženie potravy mu rozhodne nevyhovuje. Kvalitné granule by mali byť vyrobené aspoň zo 100 gramov čerstvého mäsa alebo 20 gramov sušeného na 100 gramov granúl. Na prvom mieste v zložení by teda mala byť napr. Kuracie, jahňacie, rybia a pod. múčka alebo sušené (dehydrované) mäso. Ak je mäsová múčka v potravinárskej kvalite, tým lepšie. Vybrať môžete tiež receptúry, ktoré obsahujú viac druhov mäsových múčiek, čo je pre väčšinu psov úplne v poriadku. Citliví psy však môžu byť alergickí na niektorý druh mäsa, preto je vhodnejšie im vybrať krmivo s jedným zdrojom živočíšnych bielkovín.

Medzi najviac alergizujúce druhy mäsa patrí hlavne kuracie a hovädzie mäso, najmä potom menej kvalitné. Pokiaľ je v granulách obsiahnutá kvalitná svalovina, sú alergické reakcie menej časté, ako keď sú v granulách obsiahnuté zložky ako živočíšne vedľajšie produkty z hydiny a pod.

Možnosti kŕmenia

• Klasické kŕmenie: Kombinuje sa varené mäso s príKrmami. Zloženie kŕmnej dávky by malo obsahovať približne dva diely mäsa a jeden diel príKrmu (ryža, ovsené vločky...). Kŕmna dávka sa dopĺňa o surovú aj varenú zeleninu a vajcia. Kŕmnu dávku je ťažšie zostaviť, aby bola vyvážená. Je potrebné dopĺňať minerály, vitamíny, doplnky kĺbovej výživy atď. Pozor ale na varené kosti (najmä kuracie a králičie), ktoré sa ľahko lámu a sú natoľko ostré, že môže dôjsť k zapichnutiu do sliznice žalúdka alebo čreva.
• BARF: Kŕmenie kosťami a surovou stravou. Je možné kŕmiť rôznymi druhmi mäsa a kostí a pridávať rôzne druhy zeleniny a ovocia. Z celkového objemu sa odporúča cca 70% mäsa, z čoho sa odpočíta približne 10% na kosti a 10% na vnútornosti. Zhruba 30% z objemu by mala tvoriť zelenina (60-70%), ovocie a prípadné obilniny (tých do 10%). Zelenina cca 50% listová a 50% koreňová. Najdôležitejšie pravidlo pri príprave akéhokoľvek domáceho krmiva je zamerať sa na rôznorodosť.

Vedecká klasifikácia

Vedecký názov: Canidae

G. Psovité alebo vlkovité (lat. Canidae) sú čeľaď radu mäsožravce (Carnivora) triedy cicavce (Mammalia). Divé druhy čeľade psovité sa okrem Antarktídy vyskytujú na každom kontinente a obývajú rozličné biotopy ako napr. púšte, hory, lesy a lúky. S výnimkou psa pralesného (Speothos venaticus) majú všetky psovité relatívne dlhé nohy a pružné telo prispôsobené na naháňanie koristi. Všetky psovité sú prstochodce. Majú huňatý chvost, nezaťahovateľné pazúry a piaty prst s pazúrom na predných labách. Samce majú penisovú kosť, ktorá pri párení napomáha k tomu, že zvieratá sú niekedy spojené až hodinu. Rozloha čuchovej membrány u psov je 120 m2. Mnoho druhov žije a loví vo svorkách a majú zložitý sociálny systém.

Vývojový strom psovitých

Najranejšia vetva psovitých bola podčeľaď Hesperocyoninae, ktorej zástupca bol rod Mesocyon z oligocénu (38 - 24 mil. r.). Ďalšími psovitými z tejto doby boli rod Tomarctus, ktorý žil v Severnej Amerike pred 10 mil. Asi pred 9 - 10 mil. rokmi počas neskorého miocénu sa začali z juhozápadnej časti Severnej Ameriky rozširovať rody Canis (pes/vlk/kojot/šakal), Urocyon (líška) a Vulpes (líška). Úspech týchto psovitých bol spojený s vyvinutím trhákov (carnassial), ktoré boli schopné aj strihať aj žuvať.

Pred 8 mil. Počas pliocénu (pred 4 - 5 mil. rokmi) sa v Severnej Amerike objavil druh Canis lepophagus. Bol malý a podobal sa na kojota (Canis latrans). Niektorí vedci sa domnievajú, že kojot sa vyvinul práve z neho. Pred 1,5 až 1,8 mil. Pred 300 000 rokmi sa plne vyvinul druh vlk dravý (Canis lupus) a bol rozšírený po celej Európe a severnej Ázii. Beringov most mu umožnil cestu do Severnej Ameriky. Pred 100 000 rokmi bol Canis dirus (jeden z najväčších psovitých všetkých čias) rozšírený od južnej Kanady po Južnú Ameriku.

Hoci sú psy veľmi prispôsobiví a dovedú prijímať stravu od vegetariánskej až po výhradne mäsitú, žiadny z týchto extrémov pre nich nie je optimálny. Správna výživa je nevyhnutným predpokladom pre optimálnu zdravotnú kondíciu každého psa.

tags: #rozdelenie #masozravcov #pes