Jazvečík, známy aj ako dakel alebo tenkel, patrí medzi plemená s dlhou a fascinujúcou históriou, ktorá siaha až do stredoveku. Bol šľachtený z rôznych duričov s cieľom vytvoriť psa vhodného na prácu pod zemou. Najskôr sa spomínajú krátkonohé psíky s dlhým telom už v Starom Egypte, kde boli nájdené ich vyobrazenia na rytinách a soškách. Konkrétnejšie zmienky o plemene nápadne sa podobajúce dnešným jazvečíkom nájdeme v období okolo 15. storočia. A následne sa objavujú poznatky o tejto rase konečne aj v Nemecku, ktoré je považované za jeho domovinu. Dôkazy o existencii krátkonohých poľovných psov - jamníkov, používaných na prácu pod zemou, máme už z raného stredoveku. Ako samostatné plemeno sa jazvečík formoval v 18. a 19. storočí.
Hoci sa jedná o nízkeho psíka, zástupcovia tohto plemena sa pohybujú pomerne rýchlo a svižne. Nízky, krátkonohý a predĺžený, no zároveň kompaktný postoj je pre jazvečíka typický. Telo i nohy sú však svalnaté so súmerne pretiahnutou hlavou so zvedavými očkami mandľového tvaru, v ktorých sa zračí nie len inteligencia, ale aj šibalstvo. Ušká sú široké, dole zaoblené, ovisnuté smerom dole. Cez svoje krátke nohy, sú psy tejto rasy pomerne dosť rýchli a obratní. Charakteristický je pre jazvečíka v pomere so zvyškom tela aj veľmi dlhý chrbát, čo mu vyslúžilo žartovné prirovnanie k párku.
Druhy a veľkosti jazvečíkov
Podľa štandardu kynologickej spoločnosti FCI spadajú tieto psy do skupiny Jazvečíky. Podľa terajšej klasifikácie rozoznávame jazvečíky hladkosrsté, dlhosrsté a hrubosrsté. Rozlišujeme deväť typov jazvečíkov: hladkosrstý, dlhosrstý a drôtosrstý, vždy v troch veľkostných typoch: Štandardný (7-9 kg), trpasličí (obvod hrudníka do 35 cm) a králičí (obvod hrudníka do 30 cm), ktoré sa líšia aj farbou.
Typy osrstenia
- Hladkosrsté: Majú krátku, lesklú a hebkú srsť, ktorá nevyžaduje nijako náročnú údržbu a pĺznu 2x za rok. Hladkosrstý jazvečík, často označovaný aj ako „krátkosrstý“, je najstarším variantom tohto plemena a svojím vzhľadom a praktickosťou patrí medzi najviac cenené typy. V podzemí ho krátka srsť chráni pred kamienkami a prachom a zároveň mu nebráni vo vykonávaní činnosti.
- Dlhosrsté: Majú nádherne hodvábne lesklú a mierne zvlnenú srsť, pĺznu rovnako tak 2x za rok a vyžadujú vyčesávanie. Tento typ vznikol vďaka kríženiu so španielmi a inými plemenami, ktoré mu dodali jemnosť srsti a elegantné proporcie. Vďaka dlhej srsti sa hodí na vodné športy, či aportovanie. Taktiež je vhodný na dohľadávanie vo vysokej tráve, kde ho dlhá srsť chráni pred zranením ostrými steblami.
- Drsnosrsté: Majú kratšiu srsť hrubého charakteru na dotyk. Vyžaduje trimovanie aspoň 2x ročne a pozor na časté umývanie šampónom, nie je pre tento druh kožuchu vhodné. Drsnosrstý jazvečík, nazývaný aj „drôtosrstý“ alebo „drsnosrstý“, je služobne najmladším typom jazvečíka, no aktuálne patrí medzi najobľúbenejšie varianty. Vznikol krížením s plemenami ako bradáč a rôzne typy teriérov, čo prispelo k jeho výraznému vzhľadu a robustnej osobnosti. Vďaka hrubej podsade a tvrdej krycej srsti sú dobre využiteľný vo všetkých terénoch od podzemia až po dohľadávanie vo vysokej tráve či hustom poraste, kde ho hrubá srsť chráni pred tŕňmi a bodliakmi.
Povaha a temperament
Jazvečíky boli pôvodne vyšľachtené na norovanie a tomu tiež zodpovedajú ich povahové vlastnosti. Keďže pri vyháňaní zveri z nory je pod zemou odkázaný sám na seba, musí sa tiež samostatne rozhodovať a spoľahnúť sa tiež len na svoje schopnosti. Z toho pramení ich hlavné povahové črty, a to určitá tvrdohlavosť, veľké sebavedomie a dominantnosť. V spojení s veľkou inteligenciou je to vražedná kombinácia. Preto potrebuje od začiatku dôsledný výcvik, so stanovením hraníc, kam už nemôže. Výchova však musí byť láskavá, bez nátlaku. Ako rovný s rovným. Veľmi dôležitá je včasná socializácia s ostatnými psami i cudzími ľuďmi. Jazvečík je priateľský a vyrovnaný pes, nie je bojazlivý ani agresívny. Je veľmi temperamentný, inteligentný a sebavedomý, niekedy až priveľmi odvážny. Šľachtené boli tak, aby boli v teréne samostatné a vytrvalé, čo môže viesť k tvrdohlavosti a svojhlavosti. Tieto črty sú však dôležité najmä pri práci pod zemou, kedy sa pes musí spoliehať sám na seba. Konzistentnosť a trpezlivosť sú kľúčom k úspešnému výcviku jazvečíka. Je vhodné venovať sa mu viac krát denne v kratších intervaloch, pretože rýchlo strácajú pozornosť.
Malý psík s veľkým sebavedomím: keďže bol jazvečík pôvodne vyšľachtený pre samostatnú prácu pri love, rástlo s touto úlohou aj jeho sebavedomie. Tento charakterový rys sa môže hlavne pri stretnutí s väčším psom prejaviť a vyvolať konflikt, pretože jazvečík sa zdráha prejaviť náležitý rešpekt. Jazvečíky patria medzi psov, ktorí pracujú samostatne a radi tiež určujú všetko, ako sa len dá. Jazvečíky typu „will to please“, ktorí s radosťou čakajú na nové úlohy a snažia sa urobiť svojich pánov na každý pád šťastnými, tvoria prehliadnuteľnú menšinu. Pre milovníkov jazvečíkov platí jedno heslo: začať už od štenacieho veku s láskyplnou, ale dôslednou výchovou! Tým sa posilňuje aj prepojenie medzi majiteľom a zvieraťom, ktoré by malo byť pri jazvečíkoch vytvárané pozvoľna a opatrne. Hoci majú sklony k tvrdohlavosti a neuznávaniu autorít, sú to spravidla vyrovnaní sprievodcovia, ktorí nie sú agresívni ani ustrašení.
Najpriateľskejší z troch variantov je dlhosrstý jazvečík. Jazvečík je vhodným plemenom aj pre mladšie deti, s ktorými rád trávi čas a hrá sa. Je však dôležité, aby bol správne socializovaný - rovnako aj deti. S inými zvieratami vychádzajú dobre, ale to závisí od včasnej socializácie. Len je nutný dozor, úplný flegmatik to nie je a dokáže sa v prípade nekomfortu aj ohnať.
Zdravie a starostlivosť
Aj keď jazvečíky všeobecne patria k plemenám s dlhou životnosťou, môžu mať svoje špecifické zdravotné problémy. Už pri pohľade na jeho stavbu tela je jasné, že takto dlhá chrbtica je náročnejšia na prevádzku. Veľmi dôležité je preto dbať už od šteňacieho veku na správny pohyb, kedy by sa malo vyvarovať zbytočným zoskokom z výšok alebo časté chodenie po schodoch. Krátke nohy jazvečíkov môžu znamenať nešťastie: môže dochádzať k skoršej osifikácii, ktorá potom vedie k pokriveniu končatín. Kvôli dlhému chrbátu, v pomere ku krátkym nohám, sú jazvečíky veľmi náchylní práve na ťažkosti s chrbátom a stavcami, hlavne vyskočenie platničky sa im často stáva. Pri tomto ochorení dochádza k stlačeniu nervu vo vnútri stavca, vďaka čomu potom psík nemôže ovládať napr. zadné končatiny. Pokúsiť sa tomuto problému predísť je samozrejme lepšie, ako ho potom liečiť: preto je treba psíkovi dopriať veľa pohybu, aby posilňoval svalstvo v oblasti chrbta a tiež si udržoval správnu hmotnosť, čo je veľmi dôležité pre zdravie Vášho štvornohého miláčika. Pokiaľ už ku krívaniu zapríčinenému ochorením došlo, nie je možné stav zvrátiť, ale je možné zmierňovať symptómy liekmi, fyzioterapiou alebo chirurgickým zákrokom. Tiež chodenie po schodoch je pre tohto psíka nebezpečné, keďže aj toto prispieva k skorému nástupu ochorenia chrbáta, preto jazvečíka cez schody pokiaľ možno preneste.
Jazvečíky sú tiež veľmi náchylné k nadváhe, čo môže následne opäť prispieť k problémom s chrbticou, ale aj končatinami. Výživa preto musí vždy zodpovedať jeho veku a fyzickej aktivite, ktorú vykonáva. S maškrtami si tiež dajte pozor. Dôležité je správne nastaviť kŕmnu dávku, pretože jazvečíky majú sklony k obezite. Nie však vinou ich metabolizmu - ich pohľad, vytrvalosť a pažravosť obmäkčí nejedného majiteľa. Množstvo podávaného krmiva vždy závisí od veľkosti, veku a aktivity psa. Dôležité je vybrať krmivo s vysokým obsahom mäsa a bez častých alergénov, ako sú kukurica a obilie.
Údržbe srsti sa pri krátkosrstých jazvečíkoch treba venovať len v období presrsťovania, kedy zvyknú viac pĺznuť. Vhodnou pomôckou je pracné vyčesávanie alebo ozonoterapia (bublinková kúpeľ) v psích salónoch. Hrubosrstého jazvečíka je potrebné trimovať (odstraňovanie odumretej srsti), približne každé 2 až 3 mesiace. Ak sa s úpravou srsti začne už v šteňacom veku (4-6 mesiacov), pes si na tento proces zvykne a nebude ho vnímať ako stresujúci. Hrubosrstí jazvečíci potrebujú tiež občasné vyčesávanie, aby sa predišlo zamotávaniu srsti. Dlhosrstý jazvečík potrebuje pravidelné vyčesávanie, najmä v oblastiach, kde sa srsť ľahko zamotáva (za ušami, na chvoste a nohách). Kefujte svojho psíka najlepšie viackrát týždenne - nezáleží na tom, či sa jedná o dlhosrsté alebo krátkosrsté plemeno. Svojimi krátkymi nôžkami jazvečíky často šramotia v hustom kroví. Preto pri kefovaní nezabúdajte ani na kontrolu prípadnej hávedi, ktorá sa mohla v srsti Vašeho miláčika ubytovať.
Využitie a aktivity
Dodnes sa veľmi dobre uplatňuje pri poľovníckom výcviku, ktorý ho navyše nesmierne baví. Jazvečík ako poľovný pes je mnohostranne použiteľný, okrem iného ako durič a na brlohárenie. Králičí jazvečík bol napríklad vyšľachtený tak, aby sa dokázal pohybovať v králičích norách. Hladkosrstý jazvečík sa najviac využíva pri norovaní, kedy sa pes posiela do podzemia - zväčša do úzkych nôr, aby vyduril zver. Či už ide o kunu, líšku alebo jazveca, tento malý bojovník sa nenaľaká ničoho. Tento typ jazvečíka sa považuje skôr za pracovný typ, je odvážny a pomerne hlučný.
Aj keď je malý vzrastom, jazvečík má veľa energie a potrebuje dostatočný pohyb a mentálnu stimuláciu. Je prekvapivo dobrým plavcom a rád bude tráviť čas pri jazere, kde si môže zaplávať. Prechádzky však majú svoje špecifiká - jazvečík má veľmi silné lovecké pudy, a preto je dôležité, aby bol vždy pod kontrolou. Vodítko je nevyhnutnosťou, najmä v oblastiach, kde sa môže stretnúť so zverou. Pri voľnom pohybe je vhodné použiť GPS obojok s dlhým dosahom. Chytré hlavičky sa potrebujú stále niečim zaoberať, aby na nich neprišla dlhá chvíľa. Aportovanie, hľadanie skrytých predmetov v dome či na záhrade, trénovanie trikov - to všetko je pre chytrých psíkov vítaná zmena, a zároveň tieto činnosti posilňujú puto medzi človekom a zvieraťom. Pre športové aktivity, ako sú agility, nie sú jazvečíky veľmi vhodní, zato radi podnikajú prechádzky - zaistenie dostatku pohybu je najlepší spôsob ako predísť ochoreniu chrbta, na ktoré jazvečíky trpia. Pokiaľ beriete jazvečíka na prechádzku, určite zaistite, aby mal dostatok priestoru kňuchaniu a blázneniu.
5 vecí, ktoré potrebujete vedieť PREDTÝM, AKO SI ZAOBSTARATE JAZVEČÍKA
Bude tiež aktívnym strážcom vášho obydlia a každú neprávosť bude hlásiť prenikavým štekotom, niekedy možno aj aktívnym zákrokom voči nepozvanej návšteve. Čo sa obydlia týka bude mu vyhovovať ako rodinný domček, tak aj menší byt.
Krátke zhrnutie
Jazvečík je roztomilý, inteligentný, odvážny, ale najmä oddaný pes. Ako sa vraví, je veľkým psom v malom balení. Jeho charakteristickým znakom je dlhé telíčko a krátke nožičky. Pri správnom vedení a dostatku pohybu je skvelým spoločníkom do rodiny, no jeho poľovné inštinkty a tvrdohlavosť si vyžadujú skúseného majiteľa.