koč [maď.], kočiar - dvojstopové cestné vozidlo určené na prepravu malého počtu osôb, prispôsobené na ťahanie koňmi. Jeho priemerná rýchlosť (v závislosti od stavu ciest a záprahu) je na dlhšie vzdialenosti asi 10 km/h, krátkodobá asi 20 km/h a extrémna až 30 km/h, hmotnosť 600 - 1 000 kg. Pozostáva z dvoj- alebo štvorkolesového podvozku a z karosérie (z korby, zo skriňovej časti pre cestujúcich a na batožinu, ktorá má pevnú alebo skladaciu strechu, a z kozlíka pre pohoniča), ktorá je (na rozdiel od voza) oddelená a koženými remeňmi zavesená na podvozku alebo upevnená na pružných perách.
Koče boli známe už v starovekom Egypte, v Európe sú prvýkrát doložené vo Francúzsku (1315), neskôr v Nemecku (1494) a v Anglicku (v Londýne, 1564). Korba bola spočiatku pripevnená priamo na podvozku, neskôr zavesená na kožených remeňoch, ktoré v 18. stor. nahradili perá. Podľa počtu koní v záprahu sa rozoznávajú jedno-, dvoj-, troj-, štvor- a viaczáprahové koče (trojzáprahové koče sú zriedkavé; → trojka), podľa počtu kolies dvojkolesové a štvorkolesové koče.
Dvojkolesové koče boli bez rejdového mechanizmu (→ rejd; umožňuje odbočenie vozidla z priameho smeru) s korbou umiestnenou nad jedinou osou koča, napr. gig (význam 1), kabriolet (význam 2), sulka, ako aj tanga (tonga) dodnes používaná v Indii, Pakistane a Bangladéši. V období baroka a rokoka v 16. - 18. stor. boli rozšírené veľké robustné karosy zdobené bohatou rezbou, zlátením a maľbou. V ľudnatých mestách ich však bolo náročné riadiť, preto boli postupne nahrádzané ľahšími kočmi, v Nemecku (Berlíne) vznikla v pol. 17. stor. berlina (berlingot), z ktorej sa v 18. stor. vyvinulo kupé (coupée).
V 17. a 18. stor. sa ako verejný (nájomný) dopravný prostriedok používala drožka (fiaker), z ktorej vznikol luxusný landauer (landau) a jeho polovičná verzia landaulet. Jednoduchšími a ľahšími druhmi kočov boli aj brička, kareta a faeton. V 19. stor. sa v Spojenom kráľovstve používali cab (štvormiestny koč vyvinutý z kabrioletu), brejk (angl. brake; otvorený koč s vyvýšeným kozlíkom a s pozdĺžne i s priečne uloženými sedadlami, do ktorého sa nastupovalo aj zozadu) a brougham (ľahký dvojmiestny koč s oddelenou kabínou s pevnou strechou pre cestujúcich).
V 18. stor. začala narastať medzimestská doprava, ktorá si vyžadovala nové typy cestovných a poštových k. Na výrobe kočov (podvozky i korby sa spočiatku vyrábali osobitne) sa zúčastňovali viacerí remeselníci, napr. kováči, remenári, uzdári, kolári, sedlári a i., špecializovaná výroba kočov sa vo vyspelých krajinách (najmä v Nemecku a Anglicku) rozšírila koncom 18. stor. V 19. stor., keď výroba kočov dosiahla vrchol, sa koče vyrábali aj v Rakúsku a v Čechách; 1902 bolo v Rakúsko-Uhorsku okolo 386 tovární na koče. Korba koča bola neskôr použitá na výrobu prvých typov karosérií automobilov. Rozšírením automobilovej dopravy na začiatkom 20. stor. dopyt po kočoch s konšším záprahom poklesol a koče sa do 1945 vyrábali už len v menšom množstve.
Na Slovensko sa koče dovážali najmä z Francúzska a Nemecka, ich domáca výroba sa rozšírila najmä v 2. pol. 19. stor. K najznámejším patrila továreň Antona Marschalla založená 1869 - 70 v Bratislave. R. 1896 mala 48 zamestnancov a vyrábala okolo 170 druhov kočov, napr. drožky, jednoduché koče, esterháziovské koče, štvorsedadlové prútené koče s baldachýnom, omnibusy, pohrebné koče ap. R. 1895 - 97 bol do koča z továrne A. Štatutárnym zástupcom zariadenia je riaditeľ JUDr. Zariadenie sa nachádza v príjemnom tichom prostredí na Andraščíkovej 2 v mestskej časti Košice - Barca. Je obklopené pamiatkovo chráneným parkom s umelo vytvoreným jazierkom, lavičkami a altánkom. Zariadenie poskytuje sociálne služby podľa zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách v znení neskorších predpisov a vykonáva odborné, obslužné a ďalšie činnosti, zabezpečuje vykonávanie týchto činností alebo utvára podmienky na ich vykonávanie v rozsahu ustanovenom zákonom, pre jednotlivé druhy sociálnej služby, ktoré poskytuje. Sociálne služby v zariadení sú poskytované celoročnou pobytovou formou. Víziou zariadenia je poskytovať kvalitné sociálne služby v bezbariérovom zariadení podľa individuálnych potrieb a požiadaviek prijímateľov sociálnych služieb s rešpektovaním ich jedinečnosti a dodržiavaním ľudských práv a základných slobôd. Vytvárať pre prijímateľov sociálnych služieb bezpečné prostredie, čo najviac približujúce sa domácemu prostrediu, v ktorom trávia každodenný život. Pri poskytovaní sociálnych služieb sa zamerať na udržanie a prehlbovanie kontaktov s rodinou, priateľmi a známymi prijímateľov sociálnych služieb. Prostredníctvom volených zástupcov (Výbor obyvateľov) čo najviac zapájať prijímateľov sociálnych služieb do činnosti a diania v zariadení. Aktivitami a rôznymi opatreniami podporovať a napomáhať integrácii prijímateľov sociálnych služieb do komunity. Hlavným cieľom zariadenia je poskytovanie kvalitnej odbornej, obslužnej a ďalšej činnosti, reálne naplnenie všetkých štandardov kvality v daných oblastiach podľa prílohy č. 2 zákona č. 448/2008 Z. z. Zariadenie pre seniorov poskytuje dlhodobé ubytovanie a každodennú pomoc pri bežných úkonoch, osobnej hygiene a stravovaní. Špecializované zariadenie je určené pre seniorov a dospelých s diagnózami, ktoré vyžadujú zvýšený dohľad. Požičiavame pomôcky pre domácu starostlivosť - polohovateľné postele, matrace, vozíky, chodítka a ďalšie vybavenie. Proces prijatia do sociálnej služby vo VIA LUX začína posúdením odkázanosti v mieste trvalého pobytu žiadateľa. Na základe tohto rozhodnutia potom žiadateľ alebo jeho blízky vypĺňa žiadosť o poskytnutie sociálnej služby do zariadenia VIA LUX a prikladá potrebné potvrdenia a lekárske správy. Rodiny zároveň dostávajú prehľad o kontaktoch na vedúce úsekov, o možnostiach konzultácií s personálom a o tom, aké osobné veci si môže prijímateľ priniesť do izby. Občianske združenie VIA LUX pomáha financovať voľnočasové aktivity, výlety, vybavenie a drobné radosti pre prijímateľov.
Genetická Historie Střední Evropy
Koč a jeho súvis s popoludňajšími súťažami na výstavách psov
Bola to už 11. výstava v Košiciach a piata v Barci. Výstava sa konala v peknom prostredí Barčianskeho parku, ktorý vytvoril perfektné podmienky pre účastníkov výstavy tak štvornohých, ako aj dvojnohých, vrátane návštevníkov. Výstava sa zúčastnilo 1 186 psov. Hodnotenia jednotlivých psov prebiehali v čase medzi 9,00-14,30 hod., za účasti rozhodcov z Poľska, Českej republiky, Maďarska a Slovenska. Hlavným rozhodcom bol Ing. Štefan Štefík. Hlavným moderátorom popoludňajších súťaží bol Ing. Jaroslav Matyáš, ktorý s prehľadom riadil jednotlivé súťaže a zároveň predstavil rozhodcov - posudzovateľov i jednotlivé plemená súťažiacich psov. V popoludňajších hodinách prebiehali súťaže, do ktorých sa mohli prihlásiť majitelia psov alebo víťazi plemien. Celkovým víťazom sa stal bernský salašnícky pes - majiteľom je pán Milan Vágner z Hrubčíc - Prostějova, Česká republika, pes pochádza z chovateľskej stanice z Gemerskej Polomy. Víťaz si odniesol okrem pozornosti sponzorov aj pohár výstavy a pohár starostu Barce. K dobrej atmosfére prispeli aj mestskí policajti pod vedením Petra Sedláka, ktorí od rána riadili parkovanie účastníkov.
Prepojenie historických kočov a súčasných sociálnych služieb
Korba koča bola neskôr použitá na výrobu prvých typov karosérií automobilov. Rozšírením automobilovej dopravy na začiatkom 20. stor. dopyt po kočoch s konšným záprahom poklesol a koče sa do 1945 vyrábali už len v menšom množstve. Na Slovensko sa koče dovážali najmä z Francúzska a Nemecka, ich domáca výroba sa rozšírila najmä v 2. pol. 19. stor. K najznámejším patrila továreň Antona Marschalla založená 1869 - 70 v Bratislave. R. 1896 mala 48 zamestnancov a vyrábala okolo 170 druhov kočov, napr. drožky, jednoduché koče, esterháziovské koče, štvorsedadlové prútené koče s baldachýnom, omnibusy, pohrebné koče ap.