Dovezené alebo postupne sa rozširujúce druhy v nových oblastiach spôsobujú potravinovú konkurenciu a súperenie o životný priestor. V našom seriáli postupne predstavíme takéto druhy. Pred niekoľkými storočiami moreplavci privážali z iných krajín do Európy rôzne druhy rastlín, ktoré nám slúžia dodnes ako potravina, napríklad zemiaky či kukuricu. Medzi tovarom boli aj pestrofarebné vtáky a rôzne zvieratá. Tak sa k nám pred vyše sto rokmi dostala ondatra pyžmová, ktorá dnes na Slovensku patrí medzi invázne druhy. Spomedzi cicavcov sa k nim radí psík medvedíkovitý, medvedík čistotný, norok americký, nutria vodná / riečna. Z nepoľovných druhov je v tejto skupine veverica sivá, veverica líščia a burunduk pruhovaný.
Psík medvedíkovitý sa pôvodne vyskytoval v Juhovýchodnej Ázii, vo Vietname, severnej Číne v Mandžusku, na východnej Sibíri a v Japonsku, kde zosobňuje mytologickú postavu darebáka. Ako kožušinové zviera ho doviezli po druhej svetovej vojne na Ukrajinu. V roku 1948 v Lotyšsku vypustili 35 jedincov do voľnej prírody, v roku 1960 ulovili v tejto polabskej krajine 4 210 kusov. Vo Fínsku boli prvýkrát zaznamenaný výskyt tohto druhu už v roku 1935, vo Švédsku - v rokoch 1945 - 46, Rumunsku - 1952, Poľsku - 1955, Slovensku - 1959, Nemecku a Maďarsku - v rokoch 1961- 62, Nórsku - v roku 1983. V súčasnosti sa v Európe rozšíril do Estónska, Litvy, Moldavska, Bieloruska, Ruska, Bulharska, Česka, Talianska, Holandska, Švédska, Rakúska, Bosny, Dánska, Francúzska, Holandska, Slovinska a Švajčiarska. Prvé jedince sa na Slovensku objavili na východe krajiny v roku 1959.
Lov psíka medvedíkovitého, ako ukazuje tabuľka, za posledných desať rokov vzrástol o 554 %. Z okolitých štátov sa v poľovníckej sezóne 2018/2019 ulovilo v Českej republike 2 291, v Maďarsku 14, Rakúsku 37, Švajčiarsku 1. Najviac úlovkov je zaznamenaných v Nemecku 29 119 jedincov a v Poľsku až takmer 10 000 jedincov. Práve u našich severných susedov ide o druh, ktorý sa vyskytuje častejšie ako bežné pôvodné druhy - líška alebo jazvec.
Podľa údajov z 80. Psík medvedíkovitý je psovitá šelma, ktorá však nevie štekať. Je podobná jazvecovi. Jeho výška je iba 20 až 25 cm a dĺžka tela sa pohybuje od 55 do 80 cm. Má dlhú, strapatú, hustú srsť hnedastej až čiernej farby s pozdĺžnym pruhom na chrbte. Hlava s bokombradami má tmavú masku tiahnucu sa od očí cez líca až ku krku. Asi 20 cm dlhý chvost nosí voľne spustený. Hmotnosť psa je okolo 5 kg. Na jeseň pred utiahnutím do líščích alebo jazvečích brlohov sa jeho hmotnosť takmer zdvojnásobí. Tam upadá do nepravého zimného spánku.
Biotop a životný štýl
Stopu má podobnú líščej, je široká, oválna, s odtlačkom roztvorených prstov. Ide o monogamný druh. Samec a samica tvoria trvalú dvojicu, obývajúce spoločný priestor, kde sa pohybujú, kŕmia, odpočívajú a starajú sa o potomkov. Ruja sa prebieha vo februári a marci. Po gravidite trvajúcej 59 - 64 dní samica rodí 7-12 mláďat. Zrak nadobúdajú po 9 - 10 dňoch a sluch po 14 dňoch. Cicajú asi 4 - 5 týždňov, no už od 3 týždňa im prinášajú obaja rodičia mäsitú potravu. Po 8 týždňoch mláďatá opustia brloh. Osamostatnia sa vo veku 4 - 5 mesiacov a sexuálnu zrelosť dosiahnu vo veku 9 - 11 mesiacov. Mláďatá v útlom veku vedia vynikajúco liezť po stromoch. Latinské rodové meno Nyctereutes znamená nočný tulák. Je aktívny výlučne v noci a väčšinou, okrem obdobia párenia, žije samotársky. Je všežravec. Živí sa hlodavcami, rybami, bezstavovcami, plazmi, žabami, semenami a bobuľami rastlín.
Psík žije v tých istých biotopoch ako líšky a dá sa predpokladať, že medzi nimi existuje súperenie o potravu, brlohy, z čoho vyplýva, že konkurencia medzi týmito druhmi je vysoko pravdepodobná. Relatívne často konzumuje vtáčie vajcia, preto môže potenciálne ovplyvňovať populácie vtákov, ktoré si stavajú hniezda na zemi, to spôsobuje straty v chove týchto vtákov. Neexistujú však žiadne presvedčivé údaje o vplyve psov medvedíkovitých na rozmnožovanie a početnosť vtáčích populácií. Psík medvedíkovitý je nosičom patogénov, ktoré spôsobujú veľa chorôb vrátane besnoty, vtáčej chrípky, toxoplazmózy a tularémie. V niektorých regiónoch Európy je miera infekcie besnoty pomerne vysoká. Je tiež nositeľom mnohých parazitov, vrátane nematód (rodu Trichinella, Toxocara, Uncinaria), pásomnice (Echinococcus multilocularis, Teania spp.) a motolíc (Alaria alata). Pre človeka je nebezpečný tým, že prenáša besnotu a pásomnicu líščiu.
Riziká a ochrana
Vzhľadom na jeho nočný spôsob života, stretnutie s ním a tiež aj jeho lov je oveľa nepravdepodobnejší ako iných druhov pôvodnej fauny. Upozornenie: Tento obsah má čisto informačný charakter. Všetky naše články a informácie berte ako priateľského sprievodcu v psíčkarskom svete. Robíme maximum pre to, aby boli informácie presné a zrozumiteľné, no nie sme odborná kynologická encyklopédia. Môže sa teda stať, že niektoré detaily daného plemena vidia skúsení chovatelia trochu inak. Články na našom blogu a webe slúžia len ako všeobecný informatívny prehľad. Pre odborné poradenstvo sa, prosím, obráťte na oficiálny chovateľský klub konkrétneho plemena. Ak narazíte na nepresnosť alebo máte vlastné dlhoročné skúsenosti, ktoré by mohli článok obohatiť, budeme radi, ak sa nám ozvite. Článok s radosťou textovo aktualizujeme - pre dobro všetkých psíčkarov.
Tento americký lovec s jedinečným sfarbením a výnimočným čuchom si získal srdcia poľovníkov aj milovníkov aktívnych psov. Som súčasťou tímu Panakei, kde sa dlhodobo venujem výskumu v oblasti výživy, zdravia a celkovej starostlivosti o psov. Špecializujem sa na témy spojené s výživou, zdravotnou prevenciu, správaním a každodennou starostlivosťou.
Psík medvedíkovitý (Nyctereutes procyonoides), známy aj ako psík medviedikovitý, medvedíkovec kuní, medvedíkovec hôrny či pes kunovitý, je cicavec z čeľade psovitých. Pôvodne sa vyskytoval v juhovýchodnej Ázii, vo Vietname, na východnej Sibíri, v Mandžusku a Japonsku. Do Európy sa dostal v roku 1939 ako zviera vhodné na kožušínový chov, pričom na Slovensku sa prvé jedince začali chovať pre kožušiny v roku 1959. Odvtedy sa jeho populácia na Slovensku výrazne rozšírila a predstavuje invázny druh.
Prvé pozorovanie vo voľnej prírode na Slovensku pochádza z obdobia okolo roku 2008, kedy sa prvé jedince rozšírili na naše územie pravdepodobne z Poľska. Odvtedy ochranári a poľovníci čoraz častejšie zaznamenávajú jeho výskyt na fotopasciach. Dôkazy v podobe záberov z fotopascí a nálezov zrazených jedincov pri cestách svedčia o tom, že populácia narastá. Presnú evidenciu počtu kusov nemáme k dispozícii, no štatistiky hovoria za všetko: zatiaľ čo v minulosti poľovníci ulovili približne 70 psíkov ročne, v roku 2017 to bolo približne 300 a v roku 2018 až 875.
Keď sa invázia stane problémom
Najväčšie riziká spočívajú v hrozbe pre pôvodné druhy a v prenose patogénov. Požieranie vtáčích vajec a hniezd bezprostredne ovplyvňuje populácie vtákov. V niektorých oblastiach dokonca dochádza k vyhubeniu tetrovitých vtákov, čo ilustruje významnú ekologickú zmenu. Psík medvedíkovitý je tiež prenášačom patogénov a parazitov, ktoré môžu oslabiť alebo zdecimovať iné živočíchy, a potenciálne aj človeka.
Najlepšou obranou je prevencia. Odporúča sa použitie elektrickej ohrady, ktorá spoľahlivo ochráni záhradu, dom, kurník či jazierko. Ak sa psík medvedíkovitý objaví na vašej záhrade, môže poškodiť záhony a požierať mláďatá chovaných zvierat. V prípade potreby môžete využiť živolovné pasce a ďalšie preventívne opatrenia na odchyt.
Na Slovensku sa vyskytuje takmer na celom území. Trvalý výskyt druhu bol doložený v 130 mapových kvadrátoch DFS, čo predstavuje 30,2% rozlohy Slovenska. Psík je monogamná šelma, no v rôznych oblastiach môže mať odlišné vzory rozmnožovania a teritoriálne značky. Dĺžka tela dosahuje do 80 cm, hmotnosť okolo 5 kg, s dlhým chvostom a hustou srsťou. Zimný spánok je nepravý a zvyčajne trvá od novembra po marec.
Rysy, návody a poznámky
Latinské meno Nyctereutes znamená nočný tulák. Psík medvedíkovitý je nočný tvor, ktorý žije v pároch alebo malých rodinných skupinách a vyhľadáva potravu hlavne čuchom. Je to všežravec s pestrým jedálničkom: bobule, semienka, hľuzy, hlodavce a drobné živočíchy. Z tohto dôvodu predstavuje potenciálne riziko pre hospodárske či voľne žijúce druhy vo väčšej miere v oblastiach bohatých na biotopy s vodnými zdrojmi.
V súlade s česko-slovenskou legislativou je psík medvedíkovitý zaradený medzi invazívne druhy. Do roku 2016 mohol byť chovaný ako domáce zviera, no teraz je jeho chov a vypúšťanie do voľnej prírody zakázané. Ľudia, ktorí si ho chovali pred platnosťou zákona, si môžu svoje zvieratá ponechať v tzv. doživotnom chove. Ak sa tento druh objaví na vašom pozemku, najlepšie je ho definitívne vyriešiť čo najskôr, najmä ak sa objavuje pravidelne a ohrozuje záhradné plodiny či domáce zvieratá.
Na záver poznámka: ide o obsah informatívny a výves, ktorý by mal čitateľa viesť k zodpovednému prístupu k invazívnym druhom a ich správej ochrane a prevencii.
tags: #psik #medvedikovity #srst