Kedy a ako sa to vlastne začalo? Pred tisíckami rokov, keď ľudia žili v primitívnych skupinách, pridružil sa k nim pes a stal sa verným a oddaným spoločníkom človeka. V 10. storočí n.l. zaznamenali arabskí kronikári používanie záprahových psov v subarktickej Sibíri. Tiež Marco Polo a Francesco da Kollo sa vo svojich správach z ciest zmiňujú o záprahových psoch. Eskimáci používali psov na prepravu nákladov, neskoršie aj lovci kožušín, ktorí v 18. storočí zaplavili Aljašku. Na prelome nášho storočia ich začínajú využívať aj polárni bádatelia. Boli to hlavne Nóri Nansen a Amundsen a Američania Cook a Peary. Pomohli im dosiahnuť Severný a Južný pól. Ukázalo sa, že jedine psy sú natoľko odolné, že dokážu zniesť nástrahy a drsné podnebie týchto oblastí. V roku 1908 sa začínajú usporadúvať prvé preteky, kde inde ako na Aljaške, prvé preteky psích záprahov zvané All Alaska Sweepstakes na 408 míľ a vtedy sa to všetko začalo. Dovtedy drsní severania merali svoje sily neoficiálne. Počas dlhých zimných večerov sa zlatokopovia v baroch často dohadovali, kto má lepší záprah. Výsledkom bol závod, samozrejme nesmeli chýbať ani stávky na víťaza, ktoré to všetko robili ešte príťažlivejšie. Na prvom ročníku používali pretekári ťažké sane, no už o rok venovali výstroju, kŕmeniu a ošetrovaniu psov väčšiu pozornosť. Tak to pokračovalo až dodnes, keď sa v saňovom športe využívajú najnovšie poznatky vedy a techniky.
Prelomovým rokom v histórii tohto športu bol rok 1925. V eskimáckej osade Nome na Aljaške zomreli dve deti na záškrt. Príznaky zákernej choroby sa objavili aj u ďalších z vyše 2000 obyvateľov. Hroziacej epidémii nemohol doktor účinne zabrániť bez séra. Potrebná dávka očkovacej látky však bola v Anchorage, kde mohol dôjsť len psí záprah riadený Eskimákmi. Obetaví záchrancom prešli formou štafety pri -46 stupňoch Celzia cestu dlhú viac ako 1100 míľ za 127,5 hodiny a obyvatelia Nome boli zachránení. Najslávnejšou osobou celej tejto akcie sa stal už vtedy úspešný pretekár Leonhard Sepalla so svojím vodcom Togom. Lídrom posledného záprahu v tejto štafete bol Balto, ktorému bol na pamiatku všetkých nasadených psov postavený v newyorskom Central Parku pomník.
Odvtedy sa dramatický maratón na život a na smrť opakuje každoročne od roku 1973, ale už v športovej podobe. Stali sa z neho najdlhšie a najťažšie preteky psích záprahov na svete. Ich oficiálny názov znie - IDITAROD THE LAST GREAT RACE. Voľakedy víťaz trasu prebehol za 20 dní, v súčasnosti na to potrebuje menej než 10 dní. Na starý kontinent sa tento šport dostal až neskôr.
Prvý klub chovateľov severských psov bol založený vo Švajčiarsku v roku 1959 a v roku 1966 usporiadali prvé preteky. Prvé veľké oficiálne závody sa konali v NSR v roku 1972 v Latrop. Najťažšie preteky čistokrvných severských saňových psov v Európe sú v Španielsku - PIRENA a vyše 700 km dlhý drsný zápas s prírodou naprieč Alpami (Rakúsko, Švajčiarsko, Francúzsko, Taliansko) dostal názov ALPIROD. Schádzajú sa tu každoročne najlepší mušiari psích záprahov na svete.
V roku 1966 vznikla medzinárodná organizácia ISDRA (International Dog Racing Association), ktorej cieľom bolo rozšíriť preteky psích záprahov po celom svete. Až do začiatku 80-tych rokov sa v strednej Európe mohli na pretekoch zúčastniť len čistokrvné záprahové psy a to sibírsky husky, aljašský malamut, grónsky pes a samojed, čo bolo požiadavkou spolkov chovateľov čistokrvných psov.
Naopak, napríklad v Amerike a na Aljaške sa najdôležitejším pretekárskym psom stal aljašský husky (alaskán), špeciálne odchovaný na pretekárske účely, a to bez uznaného preukazu o pôvode a štandardu plemena. Keď sa prvé psy plemena aljašský husky dostali do Európy, nesmeli sa vôbec zúčastniť na oficiálnych majstrovstvách. Keď napokon v roku 1986 povolili štart na pretekoch aj nečistokrvným psom, vyvolalo to odpor mnohých chovateľov čistokrvných záprahových psov, ktorí si založili vlastné športové zväzy.
V nich môžu štartovať len záprahy so psami uvedených štyroch severských plemen. Tento rozkol je aktuálny aj dnes, lebo vo väčšine európskych krajín existujú minimálne dva národné športové zväzy pretekárov psích záprahov, a to jeden "otvorený" pre všetky plemená (v praxi štartujú väčšinou saňové plemená aljašský husky a európsky saňový pes) a druhý "čistokrvný" pre štyri uznané plemená.
Európska asociácia pretekov saňových psov ESDRA reprezentuje smer, ktorý pripúšťa na preteky aj nečistokrvné psy. Medzinárodná federácia jazdcov so psím záprahom FISTC presadzuje, aby na preteky boli prijímané len čistokrvné severské plemená. Tieto dva smery sa prejavujú i na Slovensku, hoci všetci pretekajú na rovnakých pretekoch, výsledky sú delené zvlášť pre čistokrvných a nečistokrvných.
Slovenská asociácia športu psích záprahov SAŠPZ preferuje prvý smer, naproti tomu Slovenská asociácia jazdcov so psami severských plemien SAJPSP druhý. SAŠPZ je členom ESDRA a Medzinárodnej federácie pretekov na psích záprahoch IFSS, jej prostredníctvom je členom svetovej federácie športov AGFIS. Veľkou túžbou všetkých je, aby aj tento šport bol zaradený do programu ZOH.
Ako ukážkový šport bol zaradený do programu ZOH v Lake Placid už v roku 1932. Zásluhou tlače, rozhlasu a televízie sa preteky veľmi spopularizovali. Na rozdiel od Kanady a USA sú v Európe preteky poriadané ako čisto amatérsky šport. Pre tieto preteky sú stanovené presné pravidlá. Preteky sú dvojkolové - trvajú dva dni.
Pulka - škandinávske psie sánkovanie. Jeden pes, alebo viac psov zapriahnutých v tandeme za sebou ťahá zaťažené sánky - pulka a jazdec beží na bežkách. K saniam je pripútaný lanom. Pre tento šport sú vhodnejší silnejší psi, po ktorých je vyžadovaný trvalý a rovnomerný výkon. Tento druh zimného športu vyžaduje od psa vysokú mieru pracovnej vôle, bežeckej vytrvalosti a od jazdca pozornosť, telesnú kondíciu.
Skijoring - lyžiar a pes. Jedná sa o atraktívnu disciplínu, ktorá len bola len nedávno zaradená do riadneho programu Majstrovstiev sveta, Majstrovstiev Európy a Európskeho pohára. Vychádza z triedy škandinávskej a pôvodného skijoringu, kedy pred lyžiarom bol zapriahnutý kôň. Pes je v postroji s lyžiarom spojený 3 - 4 m dlhým lanom. Počas celého závodu musí byť lyžiar spojený so psom - s výnimkou prípadného zamotania psa do lana. Pes beží celú trasu a je neprípustné psa napríklad pri zjazde vziať do náručia.
Rozumie sa samo sebou, že saňový šport sa dá praktizovať iba v zime na snehu. Vozíkové preteky - používa sa trojkolka pre kategórie D, C1, C2 a štvorkolka pre kategórie B, A. Počet psov pre jednotlivé kategórie v záprahu je rovnaký ako v saňových pravidlách. Pes môže v jeden deň súťažiť len v jednej kategórii. Záprah je vybavený bezpečnostnou šnúrou, na ktorej je rýchloupínací systém.
Canikross - bežec na pešo a pes. V tejto kategórii musí byť pes na zadnej časti postroja pripevnený canikrossovou šnúrou k bežeckému pásu bežca. Canikrossová šnúra nesmie presahovať dĺžku 2,5 m a musí obsahovať amortizér. Potrebná je vhodná obuv pretekára.
Bikejoring - bicyklista a pes. Pes je spojený s pretekárom šnúrou, ktorá nesmie presahovať dĺžku 3 m. Bicykel je vybavené efektívnymi brzdami na obidvoch kolesách. Ďalšia výbava sú rukavice a prilba.
Weight pulling - ťahanie záťaže. Táto disciplína z obdobia amerických zlatokopov prežíva v súčasnosti svoju renesanciu. Do súťaže sa môžu zapojiť nielen severské plemená. Weight pulling je súťaž, pri ktorej pes, zapriahnutý v postroji, musí v určitom časovom limite a po vodorovnej trase utiahnuť istú záťaž buď na saniach alebo na vozíku. Počas súťaže môže psovod súťažiaceho psa povzbudzovať, ale fyzická pomoc sa nepovoľuje. Nehumánny prístup, napr. bitie, prípadne úder bičíkom, je neprípustný. Súťažiace psy sú pod kontrolou veterinára. Súťaž je rozdelená podľa hmotnosti a pohlavia.
Psi - TOP ZAJÍMAVOSTI A FAKTA O PSECH
- Historický pôvod a prvé záznamy o používaní psov na záprahoch
- Rôzne disciplíny záprahov podľa typu dopravného prostriedku
- Organizácie a rozdiely medzi európskymi a americkými tradíciami
- Najvýznamnejšie preteky: IDITAROD, ALPIROD, lokálne európske závody
- Pravidlá, výbava a bezpečnosť psov a jazdcov
| Plemeno | Použitie | Zapriahnutie |
|---|---|---|
| Sibírsky husky | tradičné čistokrvné plemeno v strednej Európe | čistokrvné záprahové |
| Aljašský husky | hlavný pretekársky pes v Amerike a na Aljaške | neuznaný pôvod |
| Samojed | členské plemeno v historických záprahoch | čistokrvné záprahové |
| Hlavné disciplíny | ||
| Pulka | škandinávske psie sánkovanie | jeden alebo viac psov v tandeme |
| Skijoring | lyžiar a pes | lanové prepojenie 3-4 m |
| Vozíkové preteky | trojkolka alebo štvorkolka | počet psov podľa pravidiel |
Označenia a body súvisiacich organizácií: SAŠPZ, SAJPSP, ESDRA, IFSS, AGFIS. Slovenská asociácia športu psích záprahov SAŠPZ preferuje otvorený systém pre všetky plemená, zatiaľ čo SAJPSP podporuje čistokrvný štart podľa štyroch uznaných plemien. Európske a svetové federácie sa líšia v prijímaní nečistokrvných psov na preteky.