Básne Borisa Filana mám rada už od svojich detských čias, keď sme počúvali Elán a Vaša Patejdla, a iné jemne poetické piesne tej doby. Texty pesničiek vybrúsili jeho prácu so zvukovou podobou písaného textu, lebo ako sám vraví: „Mám rád dážď, je nádherná veta pre textára“. S jazykom pracuje úsporne, krátke vety, heslovité podanie a prítomnosť kľúčových slov v texte uľahčujú orientáciu a sústredenie, čím získa pôžitok z čítania aj menej náročný čitateľ.
Filanov rozprávačský štýl je pútavý - ľahký, pritom dôvtipný a metaforicky dobre vyvážený. Filanove románové dielo, nazvané interaktívne Wewerka, je dynamickým príbehom, ktorý sa priam fyzicky odohráva v súčasnosti, duchovnou atmosférou sa však vracia do 60. rokov. Cestopisné črty z knihy Borisa Filana sú bonusovým prídavkom k čitateľsky úspešnej sérii „tamtamov“ - beletrizovaných knižných zápiskov o cestovateľských zážitkoch a dojmoch autora z rôznych kútov sveta. Rôzne sú cesty inšpirácie.
Pri hľadaní vnuknutí Borisa Filana pre zaujímavú knihu Bratislavské krutosti nepochybne treba pátrať nejaký ten rôčik dozadu a pripomenúť si viaceré spomienkové knihy Júliusa Satinského a najmä z roku 2006 Rozpomínanie Ľuboša Juríka. Filan a Jurík sa priatelia už od detských liet, keď spolu vyrastali na jednej ulici. Vo chvíli, keď Ľ. Jurík vydal svoje spomienky na detstvo a mladosť, Filan len pokrútil hlavou, že sú to veru zromantizované pamäte, že on si to pamätá krutejšie. A veru krutosti sa popri láskavosti a nežnosti vôbec nevyhýba. Svieže a aj faktograficky príjemne nepreplnené dielko zodpovedá nárokom, aké sa kladú na modernú cestopisnú reportáž. Uvoľnené rozprávanie pretavené cez osobnostne prežité, navyše s pozoruhodne dobrou bohatou slovenčinou, dáva šancu čitateľom opäť raz prebdieť noc.
Podobne ako predchádzajúca kniha rozpomienok na vlastné detstvo Bratislavské krutosti (2008), aj kniha Dole vodou je spestrená košatejšími opismi. Už samotná téma má v sebe čaro upútať textom synchrónne s tečúcou lenivou, ale aj mimoriadne romantickou vodou. Rumunská delta Dunaja je blízka i vzdialená zároveň, viac netreba dopovedať, lebo Filana v jeho náruživom písaní ťažko prepísknuť. Fascinácia bozkom, týmto aktom poetickej chémie lásky, erotiky aj sexu zamestnáva umelcov celú večnosť.
Okrem toho, že je zvyčajne mikropríbehom s nádychom romantiky a naivity, môže vyvolávať aj rozporné asociácie a spomienky, pornografické výzvy aj kritické výklady. V rozsiahlej románovej freske niekdajšej veľkej nádeje československého basketbalu, básnika, cestovateľa, textára, scenáristu, moderátora, a najmä spisovateľa Filana je bozk nežnou niťou s korálikmi lásky. Zošíva pôsobivý príbeh dotykov a objavov rozochvenej čistej mladosti. Je plný prienikov impressionistických vízií a viac-menej typických zážitkov zodpovedajúcich veku hrdinov, je intarzovaný nešikovnosťou a pochybnosťami dospievajúceho poznania, ale aj chronickými krutosťami stalinskej doby 50. rokov a socializmu s ľudskou tvárou 60.
Šesťdesiatnik Boris Filan má oproti iným dobrým spisovateľom zjavný hendikep: je priveľmi populárny. Zaslúžená popularita: rozhlasové, televízne i knižné performancie, textárska animácia popmusic. Raz cestopisy plné exotických zážitkov, vtipných gagov a luxusných príhod, raz publicistická šou plná objavných postrehov o nás a „našich dítkach“, raz ohňostroje poetických obrazov inšpirujúci skvelých muzikantov. Vždy ten istý Filan, vždy oslovujúci svoje recepčné okruhy, ale vždy s konotáciami prebíjajúcimi obzory bežného recepčného priemeru. Teraz však Boris Filan ponúka svojim fanúšičkám a fanúšikom veľký román.
V slovenskom kultúrnom svete je román ešte vždy udalosť vzbudzujúca zvedavosť kdekoho, nielen verných. A keď Filan ponúka román veľký nielen svojím rozsahom, záberom na takmer celé storočie a generáciu v ňom, ale najmä „svojimi riešeniami“ románových a ontologických problémov, s ktorými zápasí naša románovo prudko sa rozvíjajúca literárna realita, môže pokojne ísť o literárnu udalosť. Slovenská televízia odvysiela tento týždeň v nedeľu 12. Prostredníctvom osobných príbehov a zobrazenia tvorivých procesov legendárnych textárov umožní divákom objaviť, ako vznikali piesne, ktoré už desaťročia sprevádzajú celé generácie Slovákov.
Každý diel série je venovaný jednému z najvýznamnejších slovenských textárov, ktorých dielo prekročilo hranice času a stalo sa súčasťou života viacerých generácií a zároveň aj slovenským kultúrnym dedičstvom. Sú medzi nimi Kamil Peteraj, Boris Filan, Ľuboš Zeman, Milan Lasica, Ján Štrasser, Daniel Hevier, Peter Uličný, Martin Sarvaš, Jozef Urban, Vlado Krausz. Títo autori prostredníctvom svojich textov sprostredkovali publiku lásku, radosť, smútok, životné pravdy, ale aj humor, či melanchóliu. Ich texty sa stali srdcom piesní, ktoré sprevádzajú životy mnohých ľudí od detstva až po dospelosť.
Myšlienka vytvoriť dokumentárny cyklus o textároch sa zrodila v hlave Ľuboša Zemana a inšpiráciou pre vznik celej série bola aj kniha o textárstve, ktorú napísal Vlado Puchala. Dramaturgicky celý projekt zastrešil Robert Valovič, ktorý vysvetľuje: „Textári nie sú len o mapovaní kariér, ale najmä o odhaľovaní kreatívnych procesov jednotlivých textárov. Každý diel preskúma rukopis daného autora, jeho inšpirácie a príbehy, ktoré viedli k vzniku ikonických textov.“
V druhej epizóde dokumentárneho cyklu Textári si diváci môžu pozrieť príbeh Borisa Filana, ktorý sa radí medzi najvýznamnejších a najobľúbenejších autorov na Slovensku. Boris Filan vyštudoval dramaturgiu a scenáristiku na Vysokej škole múzických umení v Bratislave, čo mu poskytlo pevný základ pre jeho literárnu a televíznu tvorbu. Po štúdiu začal pracovať ako dramaturg a scenárista v Slovenskej televízii, kde spolupracoval na viacerých známych projektoch. Je známy svojím nezameniteľným štýlom, v ktorom spája humor, cit pre detail a hlboký záujem o človeka i svet.
Dokumentárny film Textári ponúka intímny pohľad nielen na Filanovu umeleckú tvorbu, ale aj na jeho osobný život a spolupráce so špičkami slovenskej hudby, akými sú Jožo Ráž a Pavol Hammel. Títo umelci spoločne spomínajú na obdobia a udalosti, ktoré ovplyvnili ich tvorbu i vzájomné vzťahy. Ján Baláž zo skupiny Elán o ňom hovorí ako autorovi, ktorý "písal obrazmi". Každý jeho text bol starostlivo premyslený. Ako tvorca mnohých nezabudnuteľných hitov, Filan posúva hranice funkčnej poézie, výrazovej štylizácie v slovenskej hudbe a má schopnosť prekročiť hranice času.
Vo videu sa dozvieme nielen o Filanovej pracovnej kariére, ale aj o spôsobe fungovania „jeho“ kapely, v ktorej Jožo Ráž nastolil „prísnu demokraciu“. Väčšina piesní je o láske, no tie Filanove často opakujú aj motív priateľstva, silného puta, na ktoré sa oplatí staviť všetko. Napriek dlhej ceste Filana s Elánom ešte staršie puto ho viaže k Paľovi Hammelovi, s ktorým chodili do jednej triedy na gymnáziu a prežívali svoje prvé „kamalásky“.
Z dokumentu Textári vieme, že Balada o smutnom Jánovi, z ktorej udalosti roku 1968 spravili protestsong, vznikla na hodine biológie, aj to, že pieseň Ruža v aspiku mala byť zaručený hit - a nikomu sa nepáčila. „Sme ako vážky - musíme strašne rýchlo trepať krídlami, aby to vyzeralo, že sa len tak ľahučko vznášame,“ prezradil o textárskej práci Boril Filan. Viacerí kolegovia ho označili za „mestského textára“, ktorý do piesní vniesol reč ulice. Filan hovoril o stavoch maximálnej sústredenosti, keď mu motívy zasvietili v spleti spomienok, ale aj o svojom rozhodnutí prestať písať hudobné texty, keď mu ich už „zhora posielať prestali“.
Hudobné texty v dobách socializmu podliehali prísnej cenzúre, ale to, čo prešlo politickým a ideovým sitom, vraj neprešlo u manželiek. Je to logické: Filan bol „rodinným fotografom“ Elánu, v jeho tvorbe sa odrážal ich život. „Cenzorov ľahko oklameš, manželky nie,“ skonštatoval Filan. V dokumentárnom cykle Slovenskej televízie Textári vystupujú najtalentovanejší majstri slova, ktorí v hudobných textoch prinášali krásu, radosť aj bolesť svojej doby. S divákmi sa delia o tajomstvá tvorby aj o svoje osobné životné skúsenosti. Z ich umenia vznikli poklady, ktoré si držíme v spomienkach dlhé roky.
Najvýznamnejšie témy a autorské úspechy
- Texty k piesňam pre Elán a Prúdy, často sa stali hitmi ako Stužková, Hodina slovenčiny či Tanečnice z Lúčnice.
- Scenár hudobného filmu Rabaka s Elánom v titulnej úlohe (1989).
- Publikácie: Tam Tam séria cestopisov, Kamalásky (2004), Ľubošova finta (2005), Wewerka (2006), Bratislavské krutosti (2008) a Dole vodou (2009).
- Ocenenia: Krištáľové krídlo (2010), Egon Erwin Kischa (1994), Zlaté pero (2009) a ďalšie.
Dokumentárny seriál Textári prináša intímny pohľad na jeho umeleckú tvorbu aj osobný život a spolupráce so špičkami slovenskej hudby. Diváci môžu objaviť, ako vznikali piesne, ktoré sprevádzajú generácie, a pochopiť význam Filanovho „textárskeho“ prístupu, ktorý prepojil ulicu s poetikou a významovými vrstviami literatúry.