Laika bola túlavá sučka kríženca zrejme sibírskeho huskyho a teriéra, ktorá sa ako prvá živá bytosť dostala na obežnú dráhu Zeme. V rámci misie Sputnik 2 ju sovietski vedci dňa 3. novembra 1957 vyslali do vesmíru. V tom čase mala asi 2 roky a vážila okolo 6 kg. Keďže v tom čase ešte neboli technické možnosti umožňujúce jej návrat z obežnej dráhy, už pri štarte sa vedelo, že Lajka vo vesmíre uhynie a neskôr zhorí pri záverečnom vstupe družice do atmosféry.
Príprava, výber a misia Sputnik 2
Spolu s ďalšími dvoma psíkmi Albinou a Muškou prešli tvrdými testami a náročným výcvikom, aby boli schopné extrémne podmienky, hluk, tesné priestory kabíny a preťaženie pri štarte zvládnuť. Nakoniec to bola Lajka, ktorú vybrali na let do kozmu. Nosnou raketou bola opäť upravená R-7, a k pôvodnej družici bol naviac primontovaný priestor pre pasažiera. Let bol úspešný a ďalšie prvenstvo sovietskej kozmonautiky obletelo svet.
Priestor pre kozmonauta na palube Sputnika 2 bol veľmi obmedzený, Lajka sa v ňom nemohla otočiť, len stáť, sedieť alebo ležať. Na tele mala umiestnené senzory, ktoré monitorovali jej životné funkcie ako tep či frekvenciu dýchania. Raz za obeh, teda 90 minút, počas 10 minút vysielal Sputnik 2 telemetrické dáta na Zem. Pre Lajku bola na palube špeciálna gélová strava na 7-10 dní, zdroj kyslíka, pohlcovač CO2 a regulátor teploty. Práve zastavením prívodu kyslíka mala Lajkina misia po asi 7 dňoch skončiť.
Tragický koniec misie a objavené fakty
Už pri štarte sa vedelo, že Lajka vo vesmíre uhynie a neskôr zhorí pri záverečnom vstupe družice do atmosféry. Kvôli nesprávnej obežnej dráhe a s tým spojenými problémami s termoreguláciou vnútri lode podľahla veľkému stresu a prehriatiu už 5-7 hodín od štartu. Telemetria po troch obletoch okolo Zeme už nevykazovala žiadne známky života na palube. Sputnik 2 po 162 dňoch na orbite a 2570 obletoch Zeme zanikol v atmosfére 14. apríla 1958. O dôvode úmrtia sa dlho špekulovalo, až rok 2002 priniesol oficiálne priznanie, že išlo o prehriatie a stres.
Neskôr sa objavili nové dôkazy, ktoré ukazujú, že Laika zomrela len niekoľko hodín po štarte a nie po celý týždeň. Na Svetovom vesmírnom kongrese v Houstone predniesol tieto informácie Dmitrij Malašenkov. Odborníci označili tieto poznatky za prekvapujúce a významné, pretože ukazujú rozdiel medzi pôvodnými predstavami a realitou.
Francúzske pokusy: Félicette, prvá mačka vo vesmíre
Francúzsko malo ambície zdolať vesmír a v roku 1963 v rámci programu Véronique vypustilo mačku Félicette. V polovici roku 1963 CERMA vybralo 14 mačiek a z nich sa vybrala drobná čierno-biela mačka označená C341, ktorá sa stala astronautkou Félicette. Pred samotným letom bola Félicette implantovaná do mozgu elektródy na meranie mozgových aktivít počas misie.
18. októbra 1963 vyletela mačka z Hammaguiru do kozmu. Po štarte mal systém sledovania stavu mačky ukazovať zvýšený tep a dýchanie, no po dosiahnutí nulovej gravitácie sa mačka upokojila. Po návrate na Zem bola Félicette potvrdená živá a zdravá, aj keď po istom čase nasledovali ďalšie testy a výskumy. V roku 1960 bola Félicette dopravená do histórie ako prvá mačka vo vesmíre.
Ďalšie zvedavosti o francúzskych experimentoch
V roku 1963 bolo uskutočnené vyše uvedené experimentálne štúdium a atmosféra okolo Félicette sa neskôr upadla. Neskoršie pokusy s mačkami viedli k ďalším skúsenostiam s pobytom v beztiažovom stave a skúmaním mozgu, avšak Félicette si svoju slávu udržala ako prvá mačka vo vesmíre a jej príbeh si našiel miesto v histórii vesmírnych priekopníkov.
Historický kontext a kultúrne dedičstvo Laiky a Félicette
Laika sa stala symbolom zvierat vo vesmíre a objavuje sa v rozprávkach, filmoch, hudbe a hrách. Na symbolickej úrovni spájala humánne otázky výzkumu s technickými a politickými problémami 50. rokov. Francúzska Félicette taktiež vstúpila do histórie ako prvá mačka vo vesmíre a dodnes pripomína skúsenosti s výskumom života vo vesmíre.
V roku 2017 prišiel český bábkový film Lajka, ktorý pojednáva o príbehu Laiky s dejovými odkazmi na vesmírny program. Z hľadiska kultúrneho odpočtu sa Laika stala inšpiráciou pre ďalšie zvieratá vo vesmíre, ktoré neskôr putovali do vesmíru a vrátili sa na Zem. Ruský vedúci programu Oleg Gazenko neskôr vyjadril ľútosť nad vyslaním Lajky na smrť, hoci jej potomstvo a skúsenosti prispeli k poznaniu o tom, ako prežiť beztiažový stav a výskum ľudských misií do vesmíru.
Stručný prehľad a porovnanie
- Laika (Sputnik 2, 1957): prvý živý tvor na obežnej dráhe, krátky život v komore, smrť na prehriatie 5-7 hodín po štarte.
- Belka a Strelka (1960): prvé zvieratá, ktoré obišli obežnú dráhu a vrátili sa na Zem v poriadku.
- Félicette (1963): prvá mačka vo vesmíre, návrat živá a zdravá, neskôr vedecky testovaná na mozog.
- Ďalšie pokusy s opicami a ďalšími zvieratami ukazovali hranice prežívania vo vesmíre a v bezváhovom stave.
Príbehy Laiky a Félicette sú zároveň varovaním a inšpiráciou. Ukazujú, že predchádzajúce pokusy s živými bytosťami boli nevyhnutné pre pochopenie efektov vesmírneho letu na organizmy a zároveň vyvolali širokú diskusiu o etike a vedeckom prínose.
[Archival footage] FRANCE LAUNCHING THE FIRST CAT IN SPACE, Felicette.
V časoch, keď sa vesmírne preteky rozbiehali, sa vedci domnievali, že zvieratá môžu slúžiť ako predvoj pre ľudské posádky, a tak sa púšťali do výskumu s malými cicavcami, aby pochopili reakcie na beztiažový stav a extrémne prostredie. Napriek tragickému osudu Laiky, jej príbeh prispel k poznaniu a otvoril cestu ľuďom do vesmíru. Podobné rokoko a skúsenosti viedli k ďalším misiám a k postupnému rozvoju vesmírnych technológií, ktoré s nami dodnes rezonujú.